Mám strach ze smrti, z toho, že pak už nic nebude
Otázka: Dobry den mila Wahlgrenis,
pred 3 dnami som narazila na Vase stranky, citam ich prakticky cele tie 3 dni a dnes Vam pisem.
Neviem, ci mi odpisete a tiez neviem, co mam od Vasej pripadnej odpovede ocakavat.
Mam respekt, trochu sa bojim, ale mozno sa bojim, ze mi neodpisete.
Chcem sa Vam zdoverit so svojim problemom.
Mozno nie je vazny, mozno podobne stavy preziva stovka ludi denne.
Neviem.
Kazdopadne, nemam sa komu inemu zdoverit.
Myslim niekomu takemu, kto mi poradi, utesi ma...
Mam 28 rokov, zijem v peknom partnerskom vztahu, mam dobru pracu, rodinu, priatelov.
Som prakticky spokojna a stastna.
Avsak mala som pred tyzdnom strasne zachvaty paniky,
ktore sa prejavili z nicoho nic aj fyziologicky (spotenie, busenie srdca atd) ale hlavne psychicky.
Jednoducho prepadol ma strasny strach zo smrti, konkretne z uvedomenia si, ze potom uz NIC NEBUDE.
Ze ja tu nebudem, ze ako to moze byt - zrazu nebyt.
Odvtedy ma tieto myslienky nevedia opustit, hoci zachvaty uz nemam.
Stale rozmyslam nad smrtou, neusmejem sa, nechuti mi jest, netesim sa zo zivota...
Kazdy kto ma pozna sa ma pyta, co mi je - kde je moj humor, preco som smutna.
Nemozem im predsa povedat, co mi je - napr. mojej maminke, ktora je v 50-tke plna zivota
alebo kamaratke, ktora sa tesi zo svojho babatka...
Co mam robit?
Ako sa "zmierit"?
Ako znovu zacat vychutnavat zivot?
Comu verit?
A este jedna prakticka otazka, ktora ma napadla pri precitani Vasich stranok:
je mozne komunikovat s dusou zomreleho, ak sa uz medzitym znovu narodila na tomto svete?
Niezeby som to chcela robit, len ma proste zaujima, ako sa to da vysvetlit.
Zelam Vam vsetko dobre, vela energie a radosti.
Inga 2.8.2007
Odpověď: Milá Ingo,
smrt je soucasti zivota, ale tim jsem nechtela zacit.
Neni mozne divat se na dno sklenice z te vnejsi, obracene strany, kdyz plaveme uvnitr.
Dokud zijeme, musime zit.
Clovek nesmi odchazet ze zivota pradcasne, jeho hodiny jsou predem vymereny.
Tyhle hodiny ale obraci nekdo jiny.
Musi se zit maximalne kazdou minutu a vterinu, nesmi se myslet na konec.
Clovek by si nikdy nemel nechavat zadnou svou vetu na pozdeji, co chce rict druhemu, ma hned rict.
Protoze to potom, to priste by uz nastat nemuselo.
Je treba najit na zivote tu lepsi stranku, vzdy je duvod zit.
Mluvila jsem uz s mnoha lidmi, kteri se rozhodovali odejit navzdy z tohoto zivota...
To se stane tehdy, kdyz clovek prijde o vsechnu nadeji.
Jenomze nadeje je porad, ta neumira.
A kdyz uz vam pripada, ze jste na tom hodne spatne, staci se jen podivat kolem.
Ostatni na tom nejsou o nic lepe.
Doporucuji najit na kazde chvili neco optimistickeho, neco krasneho.
Kazdy okamzik je obrovsky dar, kdyz se naucite uplne naplno zit.
Preji Vam, abyste pochopila, o cem zivot je...
A ze je docela fajn.
© Wahlgrenis
04.08.2007
