Odešla mi přítelkyně Alenka
Otázka: Uz dlouho jsem se neozvala a dnes...
Mam smutek v dusi.
Odesla mi pritelkyne.
V patek 15. 12. 2006 mela autohavarii a neprezila.
Je mi tezko a ani nejsem schopna komunikovat s kyvadelkem.
Priznam se, ze me napadlo poprosit Te, byt vim, ze mas toho nad hlavu...
Mohla bys mi rict jak pomoci Alence.
Citim, ze prave proto jsme se setkaly.
Nase setkani byla terapeuticka - byla moje psycholozka, ale i neco vic.
Ona mi ukazala, jak v sobe udelat poradek - proste znala cele moje detstvi -
byla jsem u ni na tyden na kurzu, kde mi byla matkou, otcem
a prosla se mnou ta tezka obdobi, kdy se mi ani dychat nechtelo a ona mi pomohla.
Dnes je rada na mne.
Bolest ze ztraty mi nejak brani.
Silene me bolelo srdce a do zad, nemohla jsem hybat levou rukou.
Az jsem se vyplakala a automaticky delala obrad na rozloucenou, ulevilo se mi.
Ted bych asi mela vzit svou knihu mrtvych a Alenku provazet za svetlem.
Ale jsem ja hodna?
Dnes uz nevim.
Prosim Te Wahl.
Pokud budes mit chvilecku napis.
Co delat, abych ji pomohla.
Dekuji Ti moc
Sona 18.12.2006
Odpověď: Mila Sono,
moc dobre vim, jak Ti je.
Tohle je osudova rana, proti ktere je clovek kratky.
Musi - i kdyz to strasne boli - prijmout ten udel, vyrovnat se s krutou pravdou.
Alenka je jinde, nic ji neboli.
Neni jeste nikde daleko, je porad s Tebou, dobre chapes, ze bys mela jeste neco pro ni udelat.
Ona na to totiz ceka.
Poznaly jste se v urcite fazi Tveho zivota, kdy nebyla jenom beznym clovekem, byla mnohem vic.
Ona Te podrzela nad vodou, kdyz jsi se potapela, ukazala Ti Tvuj vlastni obraz v hladine.
Tohle je hrozne moc, byla Ti andelem, byla Ti vsim.
Potkat jste se musely za dost dramatickych udalosti, normalni cesta by snad ani nebyla normalni.
Uz jen to, ze Te podporovala tak vyrazne a doslo k tak maximalnimu souzneni, nebylo mozne ocekavat nekonecny vyvoj.
Predala Ti obrovsky naboj, dar, ktery poneses dal jako pochoden.
Jen Tvuj smutek ji nyni nesedi, nechce, aby ses trapila, vzdyt dobre vis, ze smrti nic nekonci.
Ona to vi stejne dobre, jen je nyni v jine dimenzi, takze ji nevidis.
Neboj se, kdyz s Tebou nechce kyvadlo nechce komunikovat, to je v takoveto situaci bezna vec.
Jsi prilis otevrena, prilis zranitelna, je treba nejakou dobu pockat.
Ja mivam tyto stavy spojene s pocitem bubliny, v ktere jakoby jsem.
Neziju bezprostredne v beznem zivote, ale je to, jako by mezi mnou a vsim kolem byla izolace, sklo...
Pripadam si omezena, nevnimam vubec nic zive.
Tohle trva ruzne dlouho - od nekolika chvil az do par dlouhych let.
Zalezi na kazdem, jake bylo spojeni s clovekem, ktery odesel.
Vidis ji porad pred sebou, vsechny jeji pohyby, usmevy, gesta, je marne ji jakkoli z mysli vynazat.
Ona to mela podobne, bylo mezi Vami silne spojeni, Vy jste se v zivote nemohly minout.
V tuto chvili by bylo marne chtit ji posilat za svetlem, zatim je stale pri Tobe.
Nemusis komunikovat pres kyvadlo, posunujes se dal, nebudes ho uz potrebovat.
Alenka Ti predala velky dar, sama to brzy poznas na vlastni kuzi.
Nyni je nejpodstatnejsi prijmout to, ze sice tady uz Alenka fyzicky neni, ale porad tu zustava.
Je stale pri Tobe, musi si pockat, jak nalozis s darem, ktery Ti predala.
Je jeste takovym Tvym navigatorem, nechtej ji jen tak zaplasit.
Ale nesmis byt take uz smutna.
Tohle boli nejvic, ale je to jen bolest Tvoje, litujes sama sebe, ze ji tady uz nemas...
Vnimas jeji odchod jako vlastni osudovou ranu, ale tohle je treba zpracovat jinak.
Napsala jsem to mozna prilis krute, ale zkus se s tim vyrovnat a uvidis, ze se Ti brzy zacne dychat lepe.
Ona uz vsechno co mohla predat, predala.
Vic toho nemohla udelat.
Jeji zivotni pout skoncila, nic se nedeje nahodou.
Uz jsem to psala mockrat, ze mame kazdy pritomny okamzik zit tak, jako by to byl nas posledni.
Neumime zit naplno, odchazime od nedokoncene vety, od pozdravu jen tak na pul pusy...
Ono je toho vic, co nas potom muze mrzet, kdyz si ten clovek mezitim odejde.
V nas zustava obrovsky dluh.
Proto znovu musim opakovat, rikejme svetu kolem, co vidime, co vnimame, co to s nami dela, jak je nam krasne...
Vydejme ze sebe maximalne vsechny city tady a ted - ony tim totiz nezmizi, ale naopak se mnozi a vraci se zpatky.
Je to takovy pozoruhodny nekonecny kolotoc, na kterem se vsichni vezeme.
Neni mozne vystoupit a rict, ze to nechci...
Mila Sonicko,
bud silna, tohle je jen jista faze Tveho zivota, na kterou ovsem nikdy nezapomenes.
Tvoje pritelkyne skoncila pout na tomto svete, ale neni to jeji definitivni konec.
Prijmi to velike, co od ni prichazi, vim, ze si s tim budes vedet rady.
Netrap se, ukaz ji, ze jsi stale takovou, jakou Te znala, ukaz ji zase svuj smich.
© Wahlgrenis
20.12.2006
Mila Wahl,
i kdyz jsem ranena - mas pravdu.
Je to muj dluh vuci ni, ktery ja citim, i kdyz uz se posledni roky snazim
a vim, ze mnohe jsem ji rekla, ale tesila jsem se na dalsi chvilky.
Boze zase to jsou ty vzdusne zamky, ktere si delame.
My vlastne truchlime za chvile, ktere nikdy nebudou, protoze jsme je "meli" naplanovane.
Ach, jak moc se jeste musim ucit.
Ale vsak vis, jsem "jen" clovek.
Ty jsi uzasna a moc Ti dekuji za uprimnou odpoved.
Vim, ze je to, jak pises,
jen ta trocha strachu, zda jsem ja "hodna" byti takto obdarovana, me svazuje a ochromuje.
Tys byla ta, ktera mi pomohla nebat se lidi, dala jsi mi duveru
a ted jsi zase Ty ta uzasna, ktera mi otvira oci.
Prave Te vidim pred ocima, tak usmevavou, radostnou, milou.
Ano, proto jsme prisli na svet - umet se radovat z mala
a kdyz nas neco zaboli, jako ze ztrata pritelkyne boli -
poplakat si, ale neprodluzovat svuj smutek a bol.
Budu na ni s usmevem vzpominat a prijmu, co ma prijit.
Dnes jsem napriklad dostala pekne servane od sefa za to, ze jsem je vcera prekvapila na sezeni predstavenstva
a jako kazdy rok ode mne kazdy dostal darek - male povidani se zvoneckem.
Sefa to rozcililo a mne to trosku rozesmalo,
na tom papiru je pribez o moudrem tesari, ktery byl pozadan, aby postavil vysoky plot mezi bratry, protoze se znepratelili.
On misto toho postavil most, na kterem si bratri podali ruce a odpustili si.
Jak zvlastni ironie.
Za tento pribeh ja dostanu vynadano...
Ale jsem nad veci a beru to, ze nema svuj den, nema rad prekvapeni a menit ho nebudu.
Jen se prizpusobim.
Jsou lide, ktere muzu obdarovat, a tak se prizpusobim, a nebudu "pachat" dobro na nem a .....
Wahl, dekuji, mam Te rada, nesmirne si vazim naseho setkani i Tvé odpovedi.
Sona 20.12.2006
Mila Wahl,
pisala som ti v pondelok.
Moj mail pre teba sa vola moje stretnutia so smrtou.
Neviem ci si ho citala a vies o co sa jedna.
Mam pocit ze po trojmesacnej prestavke, kedy som na marodke s mononukleozou som sa konecne znovu od nedele citila nabita energiou.
Vcera som zacala citit, ze sa znovu zacina nieco otvarat, nieco diat.
Tyka sa to veci okolo kamarata ktory tragicky zahynul ale zatial vobec neviem co.
Vcera sa objavilo znovu par symbolov ktore vnimam ako pripominanie sa kontaktu s nim.
Vecer som si na tvojej stranke pozerala odpovede pre ludi, ktori ti pisali.
Bola som z toho velmi rozrusena a celu noc som nespala.
Mala som strasne silne nutkanie ti napisat a cakala som na dnesne rano.
Momentalne chodim po vysetreniach.
Medzi inymi som zacala chodit ku psychologicke.
Prave vcera som bola u nej druhykrat.
Vyhodnotila moje testy ktore mi dala robit pred dvoma tyzdnami, to som bola u nej prvykrat.
Povedala mi ze vsetko intenzivne prezivam, ze som hypersenzibilna a vsetko do seba nasavam ako spongia.
Nepoznam hranicu ako to zastavit, az to vedie k sebedestrukcii a mam z toho psychosomaticke problemy.
Nehovorila som s nou o veciach o ktorych som ti pisala.
Som opatrna, pretoze niektori ludia na mna pozeraju ako na blazna a neveria mi.
Ubija ma to a navyse niekedy neverim sama sebe svojim pocitom, chcem do toho zapajat rozum hoci sa mi to nevyplaca.
Momentalne teraz ked ti pisem som strasne nervozna, trasu sa mi ruky, citim nepokoj,
nechuti mi jest, bije mi srdce velmi silno a rychlo mavam to vzdy ked sa deje nieco co sa vymyka ramcu normality.
Prave sa chystam na vysetrenia k lekarke takze som ti chcela napisat az ked sa vratim.
Ale.... prave som si lahla a snazila som sa ukludnit pomocou reiky energie, v nedelu som navstivila kurz, tam som dostala na teba kontakt.
Lezala som a mala som pocitac zapnuty, ked som zacula nejaky zvuk a zrazu sa sam od seba vypol.
Este sa to nestalo.
Zdvihla som sa a znovu som ho zapla pretoze som mala pocit ze to mam urobit.
Mala som silny pocit ze na tvojej stranke v odpovediach pribudol dalsi clanok.
Pozerala som tvoju stranku skoro rano o 7:15 ale nic nove tam nebolo.
Teraz ked sa to stalo s pocitacom a ja som dostala ten pocit, ze tam mas nieco nove, otvorila som si tvoju stranku a naozaj pribudla odpoved pre Alenku.
Strasne ma to rozrusilo, mam vnutry intenzivny pocit rozrusenia, napatia a mam pocit ze to nevydrzim.
Je toho dost, co som ti povodne chcela napisat.
Teraz vyslovene pisem len koly tomuto.
Potrebujem to dostat zo seba von.
Napisat ti to.
Na ostatne mi neostava cas, pretoze uz musim ist k lekarke.
Uvidim ked sa vratim ci naberiem silu, odvahu ale hlavne pocit ci mam pisat.
Je to so mnou tak, ze niekedy mam pocit, ze chcem niekomu nieco povedat.
Ale o par hodin sa to zmeni, akoby mi v tom nieco branilo, necitim sa nato, necitim to tak.
Urobim to len vtedy, ked to vyslovene citim.
Prajem ti krasny den
Martinia 20.12.2006
Mila Wahl,
v poslednom case mam pocit ze som sa ocitla na dne dna, kedy uz psychicky ale aj fyzicky som bola v koncoch.
Prave vcera som sa zoznamila s jednou milou osobkou
a potom ako som jej zhruba vyrozpravala moj problem, usmernila ma na tvoju stranku.
Moj problem uz trva takmer 5 rokov.
Pokusim sa to napisat co najkratsie, pretoze keby som mala ist do detailov -
hoci aj tie su velmi dolezite, bola by z toho jedna kniha.
Pred takmer 5 rokmi tragicky zahynul kamarat, ktoreho som poznala viac-menej z videnia.
V tom case som bola v zahranici, dlhodobejsie a tato informacia ma dost zasiahla.
Ten stav smutku vsak dlho neprechadzal.
Naopak zacala som citit, ze sa tu vytvorilo akesi spojenie,
akysi vztah, ktory sa neda ani opisat s porovnanim tym kym zil.
Citila som silne spojenie, hlboke... akoby bol so mnou.
Vecer som s tym zaspavala a rano vstavala.
Asi 3 mesiace po jeho smrti sa pridali aj buchoty, klopoty, kroky, dokonca aj hlasy v telefone.
Nastastie bol pritom vzdy niekto pri mne inak by som uz skoncila v blazninci.
Neskor sa pridalo aj take nieco, ze ked som pocula nejaku piesen, mala som pocit,
ze to je odkaz akoby to hovoril on.
Za tieto roky sa toto vyvinulo tak, ze uz aj akosi telepaticky pocujem ked mi povie,
aby som si zapla radio, ze mi nieco odkaze.
V zahranici to pokracovalo az kym mi nevyhorela izba
akosi zahadne, pricom poziarnici ohniskom poziaru urcili sviecku ktoru som zapalovala pred jeho fotkou,
ale ja viem ze vsetko bolo v poriadku, pretoze sme to s priatelkou neobvyklo desatkrat kontrolovali.
Izba bola v dezolatnom stave, moje uspory, ktore lezali v obalke pod svieckou, boli neporusene,
taktiez svate obrazky, biblia, ktore lezali v tesnej blizkosti boli neporusene, moje veci taktiez.
Trvalo mi kym som pochopila, ze sa mam vratit domov.
Tahalo ma to do mesta, kde byval, chcela som byt blizko jeho hrobu,
chcela som poznat jeho rodinu, chcela som vidiet, kde byval, bol to velmi silny pocit, velmi silna tuzba.
Vratila som sa, dostala som sa do jeho rodiny, chodievam na jeho hrob,
som skoro stale v meste, kde byval, spoznala som jeho priatelku, s ktorou bol a sme velmi dobre kamaratky
a dostala som sa az do partie jeho kamaratov.
A to vsetko akosi postupne, samo sa to posuvalo, az som si uvedomila,
ze vlastne poznam zhruba vsetko vonkajsie okolie co ho obklopovalo.
Po tom ako som sa vratila, akusticke prejavy zmizli.
Ale rozsirili sa odkazy v pesnickach, premiestnili sa parkrat veci z jedneho miesta na druhe,
vratane aj kopie fotky, ktora zhorela v izbe ta sa tiez akosi premiestnuje.
Parkrat mi pomohol, ked ma bolel tri dni zaludok a nic nezaberali lieky ani caj,
prisiel a povedal mi ze ma uz nebude boliet a ze to je dokaz ze je so mnou,
bolo to akoby niekto sibol prutikom.
Niekedy je prec a niekedy sa objavi.
Je to dost bolestive, ale je to v tom aj nieco velmi krasne.
Niekedy mam normalny zivot, ale niekedy sa zobudim uz s myslienkou nanho
a potom nech robim co robim kazdu hodinu sa pripomina a mna z toho boli "srdce"...
Nie je to pravidlo a par dni na to sa zacne okolo neho nieco diat.
Bud niekto pride a zacne mi bez dovodu len tak o nom nieco rozpravat, spomienky a tak.
Musim este spomenut, ze po tom ako sa to vsetko zacalo, zmenila som hudobny styl,
zacala som pocuvat hudbu ktoru som nemusela, ale mne zacala zniet uplne super.
Neskor som sa dozvedela ze som v zahranici po jeho smrti pocuvala to iste cd ako on.
Niekedy mam pocit, ze poznam jeho vnutro, ze vela ludi ho poznalo len navonok, dokonca aj rodina.
Niekedy sa za to hanbim, lebo nie som si ista, je to len pocit.
Mala som aj pocit ze viem precitit ake to bolo prenho umriet.
Co asi prezival, ked sa na to sustredim, uplne sa mi z toho toci hlava.
Mozno to bude zniet hlupo, ale dvarkrat som ho videla z masa a kosti,
neviem mozno to bol niekto iny ale potom ako cez kopirak...
paradoxne v oboch pripadoch to bolo potom co sa mi o nom snivalo
a ja som bola z toho sna rozhadzana a nestastna.
Potom co som ho videla som mala pocit akoby som s nim stravila cely den.
V poslednej dobe mi ukazuje aj ine veci.
V lete som mala v jeden den divny pocit akoby som ho mala stretnut...
vecer som s dostala na jeden festival do mesta kde byval a s ludmi kt. poznal.
Cely den ale hlavne vecer bol divny, bola svatojanska noc.
Festival sa konal v parku, citila som narazy na solar, citila som ze niekto za mnou stoji,
ale nik tam nebol, niekto mi brnkol do vlasov ale nik tam nebol.
Vsimla som si chlapca kt. bol pri nas, myslela som, ze je to niekoho znamy niekoho od nich.
Stal po mojej lavej strane a stale ma akosi rusil, nevedela som sa na ostatne sustredit.
Bol taky divny.
S nikym sa nebavil akoby hladel niekam do neznama.
A potom zmizol.
V ten vecer som ho este zbadala za mojim chrbtom ked sa hladali kamaratov co sa od nas oddelili...
stal mi za chrbtom a pozeral na mna, akoby ma sledoval.
A zmizol.
Asi dve minuty na to sme nasli kamaratov sediet nedaleko na lavicke,
ked sme k nim isli oproti nim sedel na lavicke on akoby tam uz bol hodiny a cakal.
Bolo mi z neho velmi divne, mala som pocit, ze ostatni ho nevnimaju.
Nechcem sa rozpisovat je toho velmi vela ale po case som ho nasla, na cintorine.
Chodievam tam na hrob mojho kamarata a este dalsim mladym ludom kt. su znamy al.kamarati.
Jeden z nich nie je nic, nasla som ho len tak ked som sa tade raz tulala
a povedala som si, ze k nemu budem tiez chodit, ked uz sem teda chodim.
A prave na jeho hrobe, ked som pozerala na portret vygravirovany do nahrobku,
cim dlhsie som nan hladela tym silnejsi pocit som mala ze ho poznam, nakoniec som si spomenula na festival.
Zacala som patrat a zistila som ze otec tohto chlapca bol kolegom mojho kamarata
a jeho mama - kamaratova - mi povedala ze raz prisiel domov a povedal jej ze kolegov syn zomre.
Zomrel dva tyzdne na to.
Mam silny pocit ze medzi nimi nieco je, mam pocit ze su spolu a niekedy mam pocit ze stoja blizko mna obaja.
Tymto sa to ale nekonci...
podobnu skusenost mam aj s policajtom, kt. zomrel v lete...
bolo to tu dost medializovane... boli dvaja a utrpeli popaleniny, kt. tyzden na to podlahli.
Teraz to bolo ale naopak.
Bola som v meste odkial bol kamarat, chcela som ist na cintorin a cakala som na kamaratku na rohu ulice.
Bolo tam plno ludi a oproti restika s terasou bez dovodu a bez priciny som sledovala jedneho z ludi co tam boli.
Uvedomila som si to az po chvilke co vlastne robim,
ze ho rozoberam, vysku, postavu, vlasy, tvar, vek, oblecenie.
Myslela som, ze si vyplnam cas.
Na druhy den sa stalo to nestastie, povedal mi to priatel po telefone,
Prve co bolo napadol ma policajt kt. som den predtym sledovala.
Aby som to skratila co sa aj nakoniec potvrdilo, podla opisu.
A nakoniec chcem povedat ze mam este jednu skusenost.
Je to alebo bola mlada baba, ktoru som ani nevidela, nepoznala skratka vobec nic.
Len v tom obdobi ked som bola na tom festivale co som uz spominala
som kdesi na internete narazila na jej piesne, kedze bola spevacka.
Neskutocne som obdivovala jej hlas a tuzila som ju poznat.
V kuse som ju pocuvala zhruba od 20.6.2006 do 1.7.2006, vtedy sme odchadzali na dovolenku.
Z dovolenky som mala strasny pocit.
Celu cestu som sedela ako krc, nechcelo sa mi ani rozpravat.
Mala som pocit ze sa nieco stane a bala som sa.
Zhorsilo sa to ked sa nam nalepil za stierac na mojom okne mrtvy motyl.
Strasne vo mne evokoval pocit smrti, moj strach sa stonasobne zhorsil.
Hned prvy den sme zazili vsetci strasne psychicke a nervove napatie,
nebudem rozpisovat co sa stalo ale suviselo to s apartmanom v katastrofalnom stave -
mali sme so sebou dieta a s vyhrazanim sa chorvatskych domorodcov az po prichod policie atd...
nakoniec sme sa prestahovali a snazili na vsetko zabudnut.
Na druhy den sme postupne zistovali, ze polovica potravin ostala v prvom apartmane,
Co mne sa uz pocitovo spajalo so skusenostou premiestnovania veci
a nakoniec s tou teoriou prisiel za mnou aj moj realisticky, logicky a analyticky priatel.
Kedze moj divny pocit sa nestratil praveze zazitkami rastol a rastol
vyhlasila som ze este nieco a ideme domov.
Piateho nadranom po strasnom udere, sme nasli lezat sestru na zemi v krvi v bezvedomi
kt. predchadzal epilepticky zachvat...
tu sa moje obavy a strach uz tak vystupnovali ze som myslela ze na mieste odpadnem,
ale zmobilizovala som svoje sily a robila som co sa dalo az do nasho odchodu co bolo na druhy den.
Sestra bola v nemocnici, ranu jej zasili, urobili vysetrenie ale bez CT a poslali naspat.
Kedze ma znepokojoval epilept. zachvat kt. sa predtym nevyskytol a nebolo urobene CT hlavy
bala som sa vnutorneho krvacania a na druhy den sme upalovali domov.
Vratili sme sa 7.7.2006 hned k doktorke a na neurologiu.
Nastastie bolo vsetko v poriadku.
Ja som sa ale vratila ako storocna zena bez energie bez oddychnutia s neprijemnymi zazitkami.
Myslela som ze tu sa to konci.
Ale nie.
20.8.2006 sa ozval moj kamarat chcel mi dat odkaz cez piesen.
co s tymto nema nic spolocne snad len to ze na druhy den som si chcela vyhladat cely text piesne
na kt. ma upozornil, akosi cez to som zrazu pocitila, ze si chcem strasne a hned vypocut piesne spevacky
kt. som tak obdivovala a vyse mesiaca nepocula a ani som si na nu nespomenula.
cd som nemala pris sebe jedina moznost bola ist na ich stranku.
Tam ma cakalo prekvapenie.
Fotka spevacky, kt. som vtedy videla konecne prvykrat ale s napisom in memorian a pod tym 1977 - 2006,
dozvedela som sa ze 7.7.2006 utrpela krvacanie do mozgu kt. mu na druhy den podlahla.
bol to pre mna sok.
preto lebo som ju "poznala" velmi kratko, vlastne dva tyzdne ako som sa k nej dostala zomrela,
zomrela na to coho som sa najviac obaval v pripade mojej sestry,
bolo to priblizne v tom istom obdobi a vsade po ich webovej stranke su motyle,
dokonca jeden video klip ma taky kde okolo nej lieta mracno motylov.
Vsetky tieto udalosti od chlapca v parku, policajta a sabinu sa odohrali od konca juna do konca augusta.
Este v ten tyzden som dostala vysoke horucky,
celu noc mi spievala celu noc som pocula refren tej piesne,
dlho po tom som mala pocit ze chodim v tme aj v bdelom vedomi,
ze som sama citila som uzkost akoby som bludila v nejakom podzemi...
nevedela som ale ani ci tie pocity su moje...
ochorela som na mononukleozu a som este na marodke.
Chcem povedat ze toto vsetko velmi zmenilo moj zivot,
moj pohlad vobec na vsetko moje ciele, moje snahy, moje citenie, skratka cely moj zivot a som stastna.
na druhej strane nerozumiem.
nerozumiem tym veciam co sa mi deju.
su take polovicne, nieco vidim nieco pocujem alebo citim, ale to je vsetko.
Ako dokaz ze nieco mimo nas existuje je to dobre,
ale hlbsi zmysel konkretne v tychto pripadoch nenachadzam ci sa snazim ako sa snazim.
patram hladam pytam sa...ale nic.
ma to teda zmysel?
Nastartuje ma to ale potom stojim nastartovana ale nehybem sa lebo nic neprichadza.
A ja sa len pytam preco som to mala vidiet, preco som to mala vediet?
Najhorsie je to ale s tym kamaratom, tam citim lasku, velmi silnu, hlboku, cistu.
Niekedy je to ok, zijem normalne, ale ked sa pripomenie je to strasne.
citim bolest, zufalstvo a beznadej, niekedy v sebe citim tuzbu odist za nim.
Pytam sa kedy sa to uz skonci a preco to je tak.
Pripada mi to nenormalne a chore...
ale nemozem si pomoct, pretoze je to v mojom vnutri.
Zaroven vsak prezivam nieco neopisatelne, strasnu radost kt. sa neda vysvetlit, opisat, nakreslit
skratka nieco uzasne, ked sa stretnem s nim v sne alebo ked mam ten pocit ze je tu.
je to ako schizofrenia... velka radost ale aj velka bolest.
Neviem si ani naplanovat svoj zivot, akoby sa mi nechcelo.
Je to uz skoro 5 rokov ale je to take ako na zaciatku, nic sa nezmenilo... neda sa zabudnut.
Niekedy mam pocit ze ma vedie, ze mi pomaha...odkazy v piesnich su zvacsa o tom istom.
O vztahu o laske, o anjelovi, o tom ze je to takto odjakziva uz dlho,
naplanovane o tom nerozdeleni sa aj keby sme boli na opacnom konci vesmiru
a zaroven o tom ze nie sme alebo nemozme byt spolu, o pomoci, o oddanosti....
Mila Wahl, ak budes mat pocit ze mi mozes chces a mas co napisat budem sa velmi tesit.
Budem vdacna za tvoju radu.
Vkladam to do ruk bozich.
Prajem ti vela energie, vela sil a vela dusu povznasajucich zazitkov a skusenosti.
Drzim ti palce a som velmi stastna ze stale este nachadzam na tomto svete vela dobrych ludi
o com svedci tvoja stranke a prispevky v nej.
Martinia 18.12.2006
Ahoj Wahlgrenis,
prosim nehnevaj sa na mna, ze sa znovu ozyvam.
Pisala som ti dnes rano, ze musim ist na vysetrenie a ked sa vratim nieco skusim napisat.
Mam pocit ze to mam urobit, pretoze v poslednej dobe mam pocit ze je toho na mna akosi vela.
Na druhej strane su tieto veci uzasne pretoze mi otvorili oci, srdce aj dusu
a ja sa nechcem vratit do predchadzajuceho viacmenej materialneho zivota.
Potrebujem to dostat zo seba von.
Moj prvy mail pre teba som poslala v pondelok, vola sa moje stretnutia so smrtou.
Opisujem tam viacmenej veci ktore sa stali toto leto.
Boli velmi silne a bolo ich dost co ma velmi vycerpalo a ja som skoncila na marodke.
Citala som si otazky ludi ktori sa chcu od teba nieco dozvediet a aj tvoje odpovede.
Nechcem opakovat to co tu uz bolo.
Len...u mna je toho vela.
Pocinajuc na zaciatku vnimanim pritomnosti ducha, buchoty, klopoty, kroky hlasy v telefone
/moj kamarat pocul v telefone ako so mnou niekto je a nalieha na mna hoci som bola sama a nik nablizku nebol/
premiestnuju sa mi veci, fotku zosnuleho kamarata si najdem niekde inde,
ako som spomila izba mi vyhorela divnym sposobom, pocula som uz aj divne zvuky nieco medzi clovekom a zvieratom,
raz to bolo este v zahranici nieco medzi muzom a zvieratom, poculi to aj moji dvaja kamarati.
Druhykrat som to pocula toto leto, v den kedy som stretla aj toho chlapca na festivale, ktoreho spominam v mojom prvom maily
Bola som s kamaratkou vonku, na mieste za bytovkami, kde uz nic nie je len nieco ako pole.
Rozpravali sme sa ked sme to zaculi.
Najprv to bolo velmi slabe, ale cim som sa viac sustredila tym hlasnejsie som to pocula.
Bol to skrekot znovu medzi clovekom skor zena a zvieratom, priminalo mi to bosorky z filmu.
prichadzalo to z dialky, zo vsadial a sustredovalo sa to v kruhu v nasej blizkosti, nic sme nevideli, nastastie.
Tuhla pritom zvuku krv v zilach.
O dva dni som sa dozvedela ze v tu sobotu bola svatojanska noc.
Je mozne aby sme poculi naozaj bosorky?
Stava sa mi ze nieco poviem a ono sa to splni.
Dokonca to vidim a pocujem a ono sa to o niekolko minut stane presne tak ako som to zachytila.
Jedna pani tu pisala ze citila zapach niecoho pripeceneho.
Ten zapach som citila aj ja aj moji kamarati.
A tiez sme nic nepiekli ani nevarili.
Citila som uz aj kvety, cerstve kvety v parku a to v novembri kedy uz bolo vsetko zamrznute.
Citila som to aj vo svojej izbe, cerstve fialky, orgovan ...
Niekedy citim ze niekto za mnou je ale nie je tam nik, inokedy mi niekto brnkne do vlasov, alebo mi velmi jemne hladka ruku.
Casto mavam narazy na solar, alebo zimomriavky v bruchu.
Silne zimomriavky mavam aj na kozi.
V bruchu mavam aj pocit akehosi nadnasania.
Parkrat sa mi stalo ze ked som lezala na chrbte, mala som pocit ze lezim uplne prehnuta v chrbte
a ze ma to boli, hoci cely cas som lezala rovno. Inokedy som citila ze drzim ruky na bruchu.
Zlakla som sa ze ho mam tvrde ale ked som precitla ruky som mala polozene vedla tela na postely.
Raz som rozmyslala sama nad sebou pytala som sa kto som.
Zrazu som akosi telepaticky pocula si anjel si diabol si anjel si diabol, videla som velmi dobre aj zle veci zo svojho zivota.
Velmi som sa zlakla a zacala som prosit Boha aby bol pri mne.
Opakovala som tie slova a zrazu som citila akoby tie slova nabrali podobu priestoru, skratka boli troj,
alebo neviem kolko dimenzionalne a ja som do nich vosla.
Vtedy ma zacalo cosi tahat von z tela.
Velmi silno.
Bala som sa ze zomieram, napadlo ma ze sa musim cohosi "chytit" aby som tu ostala.
Myslela som na mojich najblizsich.
Dlho som s tym bojovala.
Az to preslo.
Bola som tak vycerpana, ze som dostala horucku.
Casto spavam akymsi polospankom.
Prehadzujem sa, viem ze som na postely v izbe, ale pocitovo akoby som bola niekde inde.
Hovorim si nejake veci, poucky ako alfa a omega, vidim ludi ktorych nepoznam ale viem o nich vsetko,
akoby som riesila nieco v suvislosti s nimi, ale rano si vobec nic nepamatam.
Raz som sa v noci zobudila z nicoho nic a nad sebou som videla v priestore ceruzku.
Visela v priestore a tocila sa.
Posadila som sa na postel a pozerala na nu.
Potom zmizla.
Ked je jasno vidim z oblohy padat iskricky bieleho svetla, takisto ked sa zahladim z dialky na stromy
vidim pred nimi nieco biele co prsi ako dazd, hoci neprsi.
V noci ked nespim v priestore nad sebou vidim jemnulinky biely dym, ktory sa rychlo vlni objavuje a mizne.
Bolo mi povedane ze to je energia.
V prvom maily som ti pisala co sa nam stalo na dovolenke, ako sestra dostala epilept. zachvat
prvykrat v zivote, bola v bezvedomi a mala rozbitu hlavu otras mozgu.
Velmi som sa o nu bala a poprosila som smskou kamaratku ktora robi reiki aby jej poslala energiu.
Napisala ze to dokazem aj ja a tam zacala moja prva skusenost s liecenim.
Stalo sa to nadranom a sestra uz vecer prisla na plaz, hoci slabsia, ale bez bolesti hlavy, vracania.
Potom som to skusala este u par ludi a podarilo sa.
Mavam intenzivne sny.
Raz minuly rok sa mi snivalo ze som bola na hrobe mojho kamarata, ale bol to iny cintorin aj jeho hrob vyzeral inak.
Bolo strasne vela snehu, stala som pred jeho hrobom a velmi som plakala.
Na hrobe som zbadala velky priesvitny pohar a v nom mince a papier.
Zobrala som papier do ruky, bolo tam napisane: uprimnu sustrast praje region Tatry.
Snivalo sa mi to zo stredy na stvrtok.
Mala som zly pocit a kamaratov som sa pytala ci sa nechystaju do Tatier lyzovat, lebo sa chystal vikend a Silvester.
V piatok napadlo strasne vela snehu, hotova kalamita.
Stalo sa tu vela dopravnych nehod.
A vyzyvali v telke ludi aby nikam nesli.
V sobotu na zjazdovke zahynuli u nas v Tatrach ceski turisti co nocovali na zjazdovke.
Dva roky po dedkovej smrti som travila vianoce u babky lebo bola sama.
Spala som na dedkovej postely.
V noci som sa zobudila na to ze ma drzi za lavu nohu a ja strasne kricim.
Ked som precitla babka sladko spinkala a teda som si myslela ze to bol sen ked sa na moj krik nezobudila.
Bolo to ale take silne, ze to sen ani nemohol byt.
Jedna pani na tvojich strankach pisala ze do jej blizkosti prichadzali vtaci.
V prvom maily som pisala o dovolenke a mrtvom motylovi za stieracom na okne auta, ktory vo mne evokoval smrt.
V case potom ako sme sa vratili z dovolenky az po august kedy som sa dozvedela
ze ta spevacka zomrela som sa s motylmi stretavala v tesnej blizkosti casto.
Jeden mi vletel v praci do kancelarie a nevedel vyjst von, nechal sa chytit medzi dlane a vypustila som ho.
Dalsie si na mna vyslovene sadali.
Chcem napisat este jeden moj silny zazitok...
odmallicka chodievame cela rodina do jedneho haja a doliny kde byval moj otec ako dieta.
Z ich domu si urobili polovnici horaren a konavaju sa tam majalesy.
V lete 2005 sme tade okolo 22:00 prechadzali autom s mojim priatelom.
Videli sme svetla aut ktore odtial z haja vychadzali.
Nezdalo sa mi to lebo tam vela ludi nechodi.
Sli sme sa tam pozriet. Ked sme prisli,myslela som ze som v zlom filme.
Bolo tam strasne vela aut, strasne vela ludi nieco neskutocne, hudba hrala na celu dolinu aj haj...myslela som ze sa zblaznim.
Nikdy som to takto nevidela.
Pred vchodom do doliny stali polovnici a madlili si ruky pri vyberani vstupneho.
Vysla som z auta, srdce mi busilo, tocil sa so mnou cely svet.
Hladela som na polovnikov a videla som hadov pliagu, hnus v nich.
Ked ma zbadali zvazneli a akoby mi chceli nieco povedat...rychlo som nastupila do auta a chcela som odtial utiect.
Po ceste domov som plakala ako male dieta.
Prosila som Boha aby to tak nenechal, aby dolinu aj haj a zvierata ochranil.
O patnast minut sme boli doma.
Bolo leto, mali sme otvorene okno.
Sadli sme si s priatelom na postel a rozpravali sa o tom, ked sme zaculi ako vonku zacalo prsat.
Priatel mi povedal ze som sa musela velmi modlit, ja som povedala ze ja som Boha o to poprosila.
A on mi to splnil...a ked som to hovorila lialo coraz silnejsie, bol to prudky lejak
a moj priatel ma ubezpecil ze v dolline uz urcite vobec nikto neostal.
Na druhy den som sa dozvedela ze na ostatnych miestach v okoli vobec neprsalo.
Mala som aj vidinu, nespala som len som malal zavrete oci...
videla som chlapa v monterkach v dielni stal oproti mne a medzi nami bol nejaky chlapec otoceny mne chrbtom.
Ten muz sa ho pytal a ty si kto?
A on povedal meno mojho mrtveho kamarata. ked som precitla vedela som kto ten muz je.
Hoci som ho nikdy v zivote nevidela a nemam s nim ani s nikym s jeho blizkeho okolia nic spolocne...
akurat ze to bol sef mojho nie velmi blizkeho kamarata, ktoreho tyzden predtym vyhodil z prace.
Opis sedel do detailu.
Niekedy sa cely den alebo cele jedno obdobie stretavam s jednym menom.
Raz som sa prichytila ze cakam na smsku hoci mi nic nemalo prist.
O par minut prisla naozaj smska.
Bola ale od niekoho cudzieho a patrila niekomu inemu.
Odpisala som nech ju poslu tam kam patri.
Potom mi dotycny odpisal velmi peknu sms a aj s jeho menom.
Volal sa Daniel. To bolo v stredu.
V piatok som cely den pocuvala meno Daniel.
Nezachytila som konverzaciu ludi, nic z toho len meno Daniel,
potom niekto z firmy vedla volal na svojho kolegu Daniel, hoci tam robim dlho nikdy som nepocula ze by ho oslovili menom,
dokonca vecer som bola na cintorine, sla po ceste medzi hrobmi a periferne som zachytila na nahrobnom kameni meno Daniel.
A este jednym sposobom som zaregistrovala v ten den to iste meno.
Az kym mi priatel nepovedal, ze v ten den mal Daniel meniny, podla kalendara.
Az vtedy som si spomenula na zatulanu smsku od Daniela a mala som pocit ze mu mam napisat pekny pozdrav k meninam.
Odpisal mi nadhernu sms, ktora ma tak zahriala pri srdci ze sa to neda ani opisat.
Ako som uz pisala v prvom maily, najintenzivnejsi je vztah k mojmu kamaratovi co zahynul.
Autonehoda. Boli piati a len on zomrel. Mal 23 rokov.
A stalo sa to tri dni po mojich narodeninach, v den kedy som ich oslavovala.
To co sa potom dialo velmi mi pripomina pribeh Jitky, ktorej si odpisovala este v roku 2005, kedy jej priatel zomrel pri autonehode.
Ja som mojho kamarata poznala len z videnia ale to je velmi malo.
Nikdy sme sa spolu nerozpravali, a vlastne sa ani neda povedat ze to bol kamarat, bol to niekto koho som poznala.
Hoci jeho sestra chodi uz velmi dlho s mojim bratrancom, on bol velmi dobrym kamaratom tohoto mojho bratranca,
jeho otec bol spoluziakom mojho otca a pochadzaju z jednej dediny.
Dokonca moja sestra v puberte s nim chodila asi mesiac..taka pubertalna laska.
Ale my sme sa akosi minali, alebo nemalli sme zaujem o seba.
To bolo v puberte. Potom som ho dlho nevidela kedze som bola prec.
Az raz v roku 2000 som bola na kave s jeho sestrou a mojim bratrancom a este s jednym kamaratom.
sedel blizko nas este s jeho kamosom.
Pytal sa svojej sestry kto som lebo ma uz nepoznal, tak mu povedala.
Chcel aby som si nachvilu prisadla, ale ja som to brala ako zart.
Co dnes uz lutujem a velmi.
Mozno by sa to vsetko inak skoncilo.
To co bolo po jeho smrti som pisala v prvom maily.
Odisla som zo zahranicia domov.
Lebo ma to tahalo tam kde zil on.
chcela som byt blizko hrobu a chcela som byt s jeho rodinou, s jeho priatelmi, vsetko sa naplnilo...
postupne..az som sa ocitla vsade tam kde zil on.
Akoby ma ktosi viedol a zariadoval to.
Podobne ako Jitka aj ja som zacala zit iny zivot, pocuvala som aj hudbu ktoru mal rad on a ja som ju predtym nemusela.
Aj kamaratka mi povedala ze na chvilu ho vo mne videla ...
nebolo to vsak take silne ako v pripade Jitky a ani to netrvalo stale...bolo to take chvilkove.
Ten zvysok, symboly, odkazy to som pisala v prvom maily a aj to ze mam pocit ze ma vedie,
ukazuje i veci, pomaha mi. a pisala som aj o mojich pocitoch a citoch voci nemu a aj to ake odkazy v piesnach posiela.
Citim velku bolest ked myslim ze ho uz nezazijem ziveho.
Je to take ako ked niekto velmi blizky zomrie a uz ho dotycny nevnima a smuti za nim.
Ja ho vnimam po smrti ale ked tu bol, nepoznala som ho a smutim ze som ho nezazila ked zil..to zasa chyba mne....
Od chvile ako zomrel mam pocit akoby mi zomrel niekto strasne blizky, akoby bol moj muz, moj priatel k tomu sa to da prirovnat.
Po case sme sa dali dokopy s jeho bratom. sme spolu styri roky. je moj opak.
Logicky, realista, analytik ale casom prijal vsetko co sa mi deje,lebo to zazival aj on so mnou.
Ale ja nejdem do hlbky to znamena ze nie vsetko mu poviem.
On sam sa ma pytal preco som s nim. Vie ze ho mam rada.
Vazim si ho je to velmi dobry a spravodlivy clovek s velkym srdcom.
Ale on sam citi a aj mi to povedal ze som sa velmi zahadne u nich objavila, z nicoho nic,
a aj napriek problemom ktore tam su ostavam zatial s nimi a snim. toto mi povedal moj priatel
a povedal aj to ze on vie ze som prisla koly jeho bratovi..ale neviem ako to myslel. nepytalal som sa.
v ich rodine je aj velky problem.
Niekedy si uz myslim ze su prekliati...hrozne ma psychicky zatazuju pretoze ja nasavam ako spongia.
Neviem si naplanovat buducnost, deti, rodinu...akosi mi to nejde.
Pocula som aj take ze som sa tam neprisla vydat, ale pre nieco ine.
Stale vsak neviem preco...ale o tom tu nechcem pisat...hoci to nebudem moct nechat tak.
este by som chcela napisat ze minule ma telepaticky oslovil moj kamarat skratka citila som slova, hlas,neviem to vysvetlit...
bolo to ked som si pozerala jeho fotku akoby cez nu prehovoril.
Povedal aby som zasla za otcom toho chlapca z festivalu z parku...boli kolegovci...teraz ma sukromnu lakovnu aut.
mala som sa vyhovorit na lak co sa supal na aute na dverach...urobila som to.
ked som sa s nim stretla nevedela som z neho spustit oci...bola sa velmi stastna
a pocitovala neskutocnu neuveritelnu radost, az som sa zacala usmievat a vyzerala som ako idiot...
mala som chut ho chytit a vyobjimat....otazka znie preco?
viem teraz ze som tam mala ist aby som sa utvrdila kto bol ten chlapec z parku jeho podoba s otcom je velka.
Ale preco som mala pocit ze jeho otec mi je blizky, ako moj rodinny prislusnik a mala som zo stretnutia velku radost.
je toho tak vela a ja sa citim velmi unavena, potrebujem si lahnut mam antibiotika.
Nebudem uz pisat viac.
Chcela som len nacrtnut co vsetko sa mi deje a co zazivam a ako to prezivam...
Neviem si vysvetlit preco sa to vsetko deje a co s tym mam robit.
Neviem preco to vnimaju aj ostatni ktori su so mnou.
Vacsinou su to moji velmi dobri kamarati na ktorych som dost citovo naviazana.
Ale nie ti isti.
Nikto z nich nevidel alebo nepocul nic podobne ked nie je so mnou, tam sa ich zazitky koncia.
Ja ale idem dalej a niekto dalsi ma moznost alebo zazit nieco take tiez.
Co je to?
Preco je to tak?
Ak budes mat na to cas a dovolia ti ti zhora odpovedat na to co by som potrebovala vediet budem ti velmi vdacna mila Wahl.
Viem si predstavit ako velmi vela toho musis mat.
Tolko ludi a kolko otazok a odpovedi.
Aby si mi dobre rozumela chcela som ti toto napisat, pretoze mam pocit ze je toho na mna velmi vela.
Moje prezivanie je velmi intenzivne...som z toho velmi rozrusena, cela sa trasiem, nejedavam a nemozem potom spavat.
Trva hodnu chvilu kym sa z toho dostanem.
Problem je asi v tom ze neviem s tym pracovat, naozaj uz neviem.
Ked sa to deje som akoby v inom svete...nic tu nevnimam, na nic sa nedokazem sustredit,
uzavriem sa do seba a nejsom schopna s nikym komunikovat. Mavam triasky a zimnicu.
Pre tych co ma poznaju je to sok...normalne som nabita energiou, mavam velmi dobru naladu, dokonca si spievam a tancujem...
tesim sa ako male decko, vlastne si tak aj pripadam...som zabavac a mam vela priatelov...ale ked sa taketo nieco objavi..je to vzdy ine..vazne.
Mam pocit ze si to ani nezasluzim, ze nie som schopna s tym pracovat, ze asi neviem tomu porozumiet...
to je ale moja dalsia zla vlastnost...neverim si a mam komplex nejakej menejcennosti.
A za cely ten cas som tuzila niekoho poznat kto mi s tym pomoze a poradi mi...zda sa mi ze sama to nezvladam...psychicky.
Teraz si musim ist lahnut a nabrat nove sily.
Vdaka Bohu z celeho srdca ze nam dal cloveka ako si ty.
Pekny vecer a dakujem.
Martinia 20.12.2006
Ahoj Wahlgrenis,
dnes som nasla na tvojej stranke moje maily, ktore som ti pisala.
Strasne sa mi potili ruky ked som prechadzala tvojou strankou a videla ze si moje maily zverejnila.
Zaradila si ich pod odpoved pre Alenku.
Velmi sa z toho tesim a dufam, ze pomozu ludom s podobnymi zazitkami nacerpat silu a odvahu kracat po tejto ceste.
Dnes sa citim od rana strasne unavena a slaba.
V poslednej dobe to uz bolo pravidlo, ale v nedelu sa to lepsilo.
Mam pocit ze tie zazitky z leta mi vzali kusisko energie.
Vies niekto mi povie aby som si to nevsimala.
Ked sa nieco udeje, mam to nechat prejst to popri mne.
Inak ze si s tym narobim zle. Ja vsak som toho nazoru, ze nic sa nedeje len tak, presne ako si to uz vela ludom napisala ty.
Ved ja som zila aj normalnym zivotom predtym...
Zacalo to od urcitej doby, takze dovod musi nejaky byt.
Preto nedokazem zavriet oci a nechat to tak.
Zaroven ale citim ako ma to vycerpava...hlavne to ze neviem preco sa to deje, ci niekto nepotrebuje pomoc...
lebo ak hej mala by som nieco urobit.
Kedze tomu dobre nerozumiem poviem si ze som nemozna.
Vo vsetkych pripadoch /tych zosnulych co som spominala/ som citila hlboky smutok, tmu, uzkost, strach, bezmocnost a zufalstvo.
Psychologicka mi navrhla terapiu.
Ja vsak neviem ci mi to pomoze, lebo ona nevie, nepovedala som jej o tychto veciach.
Niekedy mam uz toho dost, nevladzem.
Mam sa tomu otocit chrbtom, mam zatvarat oci Wahl?
Prestat mysliet a nevsimat si to?
Budem potom zit v klude?
Normalne?
Nie ako nejaky mimozemstan?
Na vela veci som musela prist sama.
Bolo to velmi tazke a vycerpavajuce.
Na druhej strane pekne a povznasajuce.
Casto mavam pocit, ze ma hadzu do vody a pomoz si sama.
Mala by som otazok na vela veci, ale na tie sa budem snazit zabudnut, neriesit to.
Nechat ich tak.
Chcela by som ta poprosit naozaj len o par informacii, kratkosti ...
chcela by som sa len spytat na ten zaciatok u mna z pred piatich rokov.
Vtedy ked zomrel ten kamarat.
Na neho by som sa chcela spytat, pretoze mam pocit ze toto vsetko co sa mi deje zacalo jeho smrtou
a vsetky tie veci co sa deju uz tych 5 rokov su akosi cez neho.
Co sa vtedy pred 5 rokmi vlastne stalo?
Co sa to so mnou stalo?
Preco prave on?
A co odo mna ziada?
Ak najdem odpoved mam pocit ze vsetko budem lahsie prijmat a niest.
Toto su otazky ktore ma najviac trapia a to uz dlhych 5 rokov a to kazducky den.
Pretoze kazdy den si nanho myslim.
Trapi ma aj ako to so mnou bude dalej.
Velmi by sa mi ulavilo, keby si mi pomohla najst odpoved na tieto otazky
lebo uz je to pre mna velmi dlho, co sa snazim s tym normalne zit.
Moje pocity a prezivanie je silne a ja nedokazem ani to co citim akosi vyjadrit slovami skratka nejde to vobec nicim vyjadrit.
Aj v tom citim obmedzenie a zufalstvo.
Neostava mi nic ine len dufat ze to pochopis a prijmes toto vsetko tak ako to prezivam ja a pochopis ma.
Prajem ti nadherne Vianoce, nech Ti pokoj, laska a sviatocne duchovne energie sprijemnuje tieto prekrasne sviatky.
Vsetko dobre...
Martinia 21.12.2006
Ahoj Wahl,
mozno ti uz budem pripadat ako totalny cvok, ze ti stale pisem.
Lebo takto uz pripadam sama sebe.
Kazdy raz ked ti napisem mail, moje myslienky sa otvaraju, moje pocity sa otvaraju.
Naberam vacsiu doveru v teba a viac a viac sa ti otvaram.
Mam pocit ze som uz na akejsi hranici.
Neviem ci si to nesposobujem sama.
Uz od septembra to ide so mnou dole vodou.
Od toho leta a mononukleozy co som dostala.
Neviem si rady s vlastnym zivotom.
Celych pat rokov som sa snazila zvladat vsetko sama, riesit to sama, ale tu konci hranica unosnosti.
Dostala som sa do stavu kedy citim ze nevladzem.
Som na marodke, do prace sa uz nevratim, chcem zacat nieco nove.
Bola to velmi stresujuca praca, ktora moje stavy len zhorsovala.
Vsetko sa to v lete tak na mna nakopilo, praca, tie zazitky, dovolenka kt.som opisovala, vobec som si neoddychla.
Az doslo k nejakemu skratu.
Uzavrela som sa, prestala komunikovat so svojim kamaratmi, pretoze ma to vycerpava,
moje zaluby tiez ostali bokom, citim smutok, vela placem, skoro nic ma netesi, zelam si aby sa to skoncilo,
trebars ze by som musela z tejto zemi aj odist.
Ale ja chcem zit, len normalne.
Znepokojuje ma to lebo je to presny opak toho co som byvala.
Moj priatel prisiel za mnou s tym, ze mam asi manio-depresivnu psychozu.
Mavam strasne sny.
Tie sny prezivam tak ze mi bije hrozne srdce, je mi zle, odpadavam a zle sa mi dycha.
Ked precitam pocujem moj zrychleny dych.
Psychologicka mi povedala ze to byva vtedy ked sa clovek citi ohrozeny alebo ma z niecoho strach.
V testoch jej vyslo ze vsetko intenzivne prezivam, hypersenzibilita, som ako spongia
a nie je hranica ako to zastavit az to prechadza do sebadestrukcie.
Vyslo ze som na hranici psychickeho ohrozenia.
A preto mi navrhla terapiu.
Neviem ci to pomoze.
Preco to som ti uz pisala.
Isla som k nej pretoze ma tam poslala lekarka koly unave a vycerpanosti, ale aj preto lebo som citila ze velmi potrebujem pomoc,
ale kedze som este nestretla cloveka ktory by sa naozaj uprimne zaoberal mojimi problemami,
bez toho aby si vsetko co zazivam chcel vypocut ako nejaku senzaciu,
alebo mi dal informacie ktore sa nabiflil niekde v knihe, rozhodla som sa aj ja ze vyhladam odbornu pomoc u nej.
Kedze ale citim ze to suvisi s duchovnom s tym vsetkym o com som ti pisala a so mnou ako to vsetko prezivam,
nedavam tomu velke sance, co sa tyka psychologickej terapie.
Mam pocit ze nezijem ako normalny clovek.
Nemam normalne problemy, ako zena co si obleciem, co uvarim kam pojdem vecer, ci budem mat deti, rodinu a pod.
Toto vsetko akoby u mna neexistovalo.
Nenachadzam v tom ani potesenie.
Akoby som bola mimo tejto reality.
Navonok sa snazim spravat ako predtym aby si nikto nerobil zbytocne starosti.
Moji blizky su uplne ini ako ja.
Aj tak by to nepochopili.
Moje vnutro je vsak ine.
Je bolave, nevladze.
Prejavuje sa to aj fyzicky, uz dlho sa na mna vsetko lepi, infekcie a pod.
Lekari povedali ze organizmus je po monoukleoze velmi vycerpany, obranyschopnost velmi nizka.
Ja som si ale ista ze ta mononukleoza je nasledok toho vsetkeho co sa dialo v lete.
Byvali casy kedy som bola stastna, niekto ma viedol tade kade som mala ist, naplnali ma duchovne zazitky,
citila som ze to je spravna cesta a nevedela som ani vyjadrit aku velku vdacnost k Bohu citim.
Vsetko je to prec ostalo len prazdno, bolest a smutok.
Co sa to stalo?
Urobila som kdesi chybu?
Netvrdim ze tie zazitky ma zakazdym nevycerpali.
Ano, ale po case som bola znovu v poriadku a sla som dalej.
Teraz akoby sa to na mna nakopilo.
Mozno som to vsetko nedoriesila a stale sa to ku mne vracia, v mysllienkach pocitoch a je toho nakopeneho uz vela.
Volakedy som vedela pomoct, poradit, vyriesit problemy inych ludi, naplnalo ma to a vela mi to davalo.
Teraz nemozem s tym prist ani do styku pretoze ma to este viac ubija.
Nemozem ani vidiet ani pocut ako sa niekto trapi lebo sa to prenasa na mna
a ja mam pocit ze odpadnem ze nemozem dychat, je mi zle.
To iste citim aj globalne.
Neviem ako by som ti to najlepsie vysvetllila.
Akoby som vnimala a prezivala vsetky zloby sveta, detailne
ale vali sa to na mna vsetko ako celok v jednu sekundu...neviem to lepsie opisat.
Mam pocit ze to neunesiem ze sa v tom utopim.
Vo vnutri citim hroznu upenlivu prosbu adresovanu Bohu alebo neviem komu aby sa to hned zmenilo.
Aby sa to vsetko zle na svete zastavilo, citim to ako nieco akutne.
Citim ze to uz nemoze ist takto dalej.
Niekedy sa citim ako male dieta ktore sa citilo bezpecne, myslelo si ze vsetci dospeli su mudri a spravodllivi.
A zrazu naozaj zo sekundy na sekundu dospelo a vidi ze je to omyl.
Ze dospeli sa spravaju horsie ako deti.
A teraz je to dieta splasene a ustrachane co bude s nim, komu doverovat, komu verit, kam sa obratit a co si pocat.
Akoby to dieta zastavila obrovska stena.
Pripada si bezmocne a zufale...
Nemozem chodit do hypermarketov, to tiez nebol problem ale teraz ked tam idem
po desiatich minutach neviem stat na nohach, potrebujem si sadnut, lahnut, je mi na zvracanie,
toci sa mi v hlave, vyjde na mna studeny pot a neviem dychat.
V poslednej dobe sa znovu objavili problemy v rodine mojho priatela...
strasne mi tam nieco nesedi co sa tyka jeho a jeho rodicov.
Nieco tam je.
Nieco co ja strasne vnimam ale nedokazem a neviem co stym robit.Ked to zachytavam je mi hrozne,
znovu prichadza na mna pocit ze to nevydrzim, odpadavam, je mi hrozna zima, som ako krc a neviem sa nadychnut.
Vsetko sa to na mna vali a pada.
Je tam velky problem, viem to.
A pytam sa ze mozno preto som sa mala dostat k nim, vies ze su to rodicia aj toho kamarata co zomrel.
Vsetko co sa tam deje neskutocne do seba vcucavam.
Neviem ci sa mam na nich vsetkych vykaslat a odist od priatela a od tej rodiny.
Alebo o nieco sa tam snazit.
Mam pocit ze su tam vsetci slepi, a hluchi, ze nevedia ze sa tam nieco deje.
Su nepristupni a moj priatel tiez.
Snazim sa ho na to upozornit, ale on si mysli ze som zaujata.
Bojim sa aj onho.
Mam pocit ze moj kamarat od nich odisiel aj preto lebo on to mozno viac vnimal a uvedoval si to.
Citim ze sa snazil predtym utiect navonok do spolocnosti, von prec.
Mam aj pocit ze sa tym nicil, tak ako to nici aj mna.
Velmi casto sa stava, ze sa z nicoho nic ocitnem s jeho rodicmi sama a uvedomim si to az neskor.
A oni mi onom rozpravaju, aky bol a co robieval, zazitky a spomienky nanho.
Pri tom nie je na to dovod, nepovedala som im co sa mi deje, neverili by
a nemaju na to ani iny dovod pretoze mojim priatelom je ich druhy syn.
Casto koncim teraz v postely s tym ze sa citim ako pred smrtou, vsetko ma boli, nevladzem ist ani na zachod,
nevladzem ani rozpravat, len stonam a vzdycham, tak sa mi trochu ulavuje.
Najvacsi problem je ze tie pocity sa nedaju slovne opisat, nasa rec je strasne obmedzena
a preto ani teraz tebe nedokazem uplne presne opisat ako toto vsetko citim, ale snazim sa ako sa da.
Vzdy som bola vnimava, citliva u mna to ide vsetko hlavne cez pocity, intuiciu.
Ale teraz mam pocit akoby som bola velmi otvorena, ako by bola vo mne diera a tam vsetko zvonka tecie, prudom.
Lomcuje to so mnou s mojim vnutrom.
Takto som vedela volakedy prezivat aj to krasne.
Ale asi je teraz okolo mna toho menej.
Mozno mam smolu.
Neviem.
Ak sa to neskonci mam pocit ze sa mi nieco stane.
Ze z toho umriem.
Vobec sa mi to nepaci Wahl.
Zacinam mat strach.
Co sa to so mnou deje?
Co sa stalo?
A co bude?
Ja uz toto dalej nevydrzim.
Velmi ta prosim pozri sa na mna, pomoz mi.
Aj teraz si musim ist lahnut.
Boli ma cele telo, pisala som ti ze mam antibiotika.ale uz naozaj nicomu neverim.
Momentalne ta vnimam ako moju zachranu, aj ked to tak moze ale nemusi byt.
Zalezi od vela veci. Dakujem.
Krasny den
Martina 21.12.2006
Ahoj mila Wahlgrenis,
v poslednej dobe som sa stala tvojim stalym dopisovatelom, prosim nehnevaj sa. Nasla som si moje maily na tvojej stranke ale odpoved som od teba bohuzial nedostala. Som z toho trochu smutna ale chapem tvoje rozhodnutie. Pisem ti preto, lebo uz som ti nacrtla moj problem a moj zivot a znovu sa cosi pohlo. Vcera som po dlhsej dobe znovu navstivila rodinu mojho priatela a mojho mrtveho kamarata. Vola sa Milan, ale vsetci ho volali Milo. Nezverejnuj prosim jeho meno, nazvime ho trebars Misko. Chcem ti napisat este jednu vec, ktora suvisi s tym co tu budem pisat. Uz som ti spominala ze byvaju obdobia, kedy narazam stale na nejake meno. Proste ho vidim a pocujem aj keby som nechcela. Od leta 2005 je to takto s menom Adam. Velmi sa mi viazalo a viaze k Miskovi, ale nevedela som v akom zmysle. Jednej mojej kamaratke som raz nevedno preco povedala, ze ak by som mala Miska tu na zemi este raz stretnut v inom tele spoznam ho podla toho ze sa bude volat Adam. Priatelova a Miskova sestra je tehotna. Caka babo s mojim bratrancom, s ktorym je uz dlho ale to som ti uz tiez pisala v predchadzajucich mailoch. Spominala som ich aj vtedy ked som ti pisala ako som Miska videla poslednykrat ziveho. Takze vcera som ich videla znovu. Trvalo mi kym som sa dokazala znovu otvorit a este stale to nie je tak ako to bolo predtym. Bola som v kupelke a oni v kuchyni sa spolu vsetci rozpravali ked sa mi do kupelky znovu donieslo meno Adam. Zbystrila som usi,lebo som sa znovu stretla s tym menom a v case kedy som aj tebe pisala ze znovu sa okolo Miska zacina nieco otvarat.Prisla som do kuchyne a opytala som sa co spominali s menom Adam. Jeho sestra mi povedala ze sa spolu s bratrancom rozhodli ze sa ich chlapcek /podla ultrazvuku do vyslo tak hoci vsetci tipovali dievcatko/ bude volat Adam. Mila Wahlgrenis presla mnou taka vlna energie, uplne ma to omracilo. Pred dvoma troma tyzdnami sa mi snivalo o Miskovi. Bola som vtedy tiez na tom zle. Prisiel za mnou do sna. Ja som lezala vo sne na postely a spala som. Prisiel k postely aj s mojim priatelom a ten mu hovori: toto je Mata ju este nepoznas...ale ja aj on sme dobre vedeli ze sa pozname velmi velmi dobre lepsie ako si kto mysli. Misko sa mi prihovoril telepaticky. Povedal mi ze prisiel za mnou lebo mi je tazko a potom mi povedal: prisiel som aby som ti dal deti...tam sa moj sen skoncil. Dolezite su aj pocity v tom sne. Citila som sa ako najstastnejsi clovek pod slnkom a citila som hlboky pokoj. Chcem este nieco napisat. V auguste som lezala pod stromom a sledovala prirodu. Zrazu som pocitila ze Misko aj s chlapcom z festivalu su tam tiez. Ale potom som zacala pochybovat, ze si to namyslam. O desat minut prisla za mnou jeho sestra...pravdepodobne bola uz vtedy tehotna, len o tom nevedela. Povedala mi ze sa jej snivalo o Miskovi. Ze bol aj s jeho mamou a s mojim bratrancom, Miskovej sestry priatelom u nich v dome. Zrazu ten dom cely spadol. Zacala kricat a vyhrabavat ich odtial. Nakoniec videla jej mamu zivu aj mojho bratranca, ale Misko v dome umrel. Az potom vlastne v sne si uvedomila ze je uz davno mrtvy a zomrel inak. Vecer v ten isty den som bola u priatelky, prisiel tam po mna priatel a cestou sa zastavil v obchode. Mne sa nechcelo ist, ostala som v aute. Zrazu som telepaticky pocula Miska: Zapni si radio, posielam ti odkaz. Zapla som si ho a naozaj prave zacinala piesen. Text tejto piesne ti tu prikladam. Bude na konci tohto maillu. Momentalne som u nich. Musim mysliet na Miska, aj ked nechcem. Citim ako sa mi otvaraju stare rany. Strasne ma to boli a chce sa mi plakat. Jeho mama chodi za mnou a pyta co je so mnou. A ja nemozem a nechcem hovorit. Je mi velmi smutno. Wahlgrenis mozes mi prosim napisat co sa deje? Mam cakat na tvoju odpoved? Alebo sa mam toho vzdat? Prosim ak si myslis ze v tom mam ostat sama napis mi aspon to. Prepac ze som ta znovu obtazovala. Je mi to naozaj velmi luto. Viem ze to tu pise vela ludi. Bojim sa ze to mozes prijat ako frazu, ale mne je to naozaj luto. Odpis mi aspon jedno slovko. Aj facka od teba by ma bolela menej ako to ticho.
spominana piesen:
Som dom, ktorý niekto zbúral
srdce je posledný nájomník
dnes to viem, že život je úraz
s ním sa potkýnam, potkýnam o chodník
Požičaj mi krídla láska kým ťa mám
Bozk mi vzal sto rokov prázdnin
nič už neplatí iba ty
dnes už viem, že svet sa zbláznil
stráž ma nech sa v ňom, nech sa v ňom nestratím.
Požičaj mi krídla láska kým ťa mám
R: Kým ťa mám buď môj anjel strážny vstúp do mňa a zažni
Kým ťa mám je tu nádej, že sa znova narodím.
Prijemny vecer
Martinia 22.12.2006
Mila Wahl,
prosim ta odpust mi.
Chvilu trva kym nieco pochopim.
Uz viem, ze ty si mi uz davno na moj mail a na moje otazky odpovedala.
Len akosi sa to nemohlo dostat cez moje "dlhe vedenie".
Prave pred niekolkymi minutami som to pochopila a preto ti to hned aj pisem.
Zacala som mat akehosi tusaka...pytala som sa preco si ma zaradila pod odpoved pre Sonicku ohladom Alenky.
K tomu sa mi stale pripominalo to ako sa mi vypol pocitac
a cosi mi povedalo ze odpoved prave prisla...odpoved pre Sonicku a odpoved pre mna...
teraz uz viem ze tato odpoved patrila aj mne...stacilo si to len aplikovat na seba.
Odpust mi prosim, chvilu mi to trva.
Chcem sa ti velmi podakovat, ale dakujem je prilis slabe hlavne potom ako dlho mi trvalo pochopit tvoj sposob odpovede.
Pripadam si teraz hlupa.
Dakujem ti za odpoved a za to co si ma teraz naucila.
Pisala som ti dalsi mail.
Ohladom Miskovej tehotnej sestry, uz dlho podvedome nanho cakam.
Je mozne ze pride?
Ze je to on?
Prisla som k nim aby som ich na to pripravila?
Skonci sa moja cesta, moj pobyt v tejto rodine, alebo budem dalej pri nich?
Moj priatel mi povedal ze cely tento cas co sme spolu ma strach ze odidem od nich tak ako som k nim prisla.
Chcem byt silna a prijat vsetko tak ako ma byt.
Posielam k tebe kus mojej lasky, prijmi ju prosim a este raz odpust.
Martinia 26.12.2006
Mila Wahl,
znovu sa ti hlasim a hned na zaciatku ti posielam vela lasky.
Chcem ti napisat, hoci vobec neviem ci ta to bude zaujimat a mas toho urcite vela co citat a odpovedat,
ale mozno si najdes chvilocku aby si si precitala tychto par riadkov.
Odkedy mam pocit ze Misko sa vrati, citim sa divne.
Tesila som sa na babetko sestry mojho priatela, ale odkedy nieco tusim
zistila som ze som si zacala vytvarat akysi odstup od nej.
Neviem sa jej tak otvorit, porozpravat ako predtym.
Podobne to je s mojim bratrancom, buducim otcom.
Ked niekto z nich alebo okolia zacne spominat to male ako Adama, znie mi to tak strasne divne,
ja sama to meno nedokazem ani vyslovit. Vsetci sa velmi tesia..aj ja sa tesim, ale nie tak akoby som mala,
nedokazem to akosi naplno prezit..mozno preto ze nieco tusim, neviem.
Ale citim sa vinne ze u mna to nie je tak ako u ostatnych, ze je to ine...
Chcela by som to prezivat tak ako vsetci okolo mna ale nejde to.
Viem ze nik za to nemoze, ze je to tak ako to je.
Zacinam mat pocity viny, zacinam sa obvinovat ze som asi zla ked je to u mna take.
Navyse sa v tieto dni zacinaju v mojom vnutri otvarat stare rany.
Akoby sa okolo Miska znovu nieco dialo.
Na stedry den a este aj den potom som sa citila akoby som bola vnutri cela dorezana.
Tak ma to bolelo, ako ked sa hlboko porezes a ta rana je citliva, cerstva otvorena nemozes sa jej ani dotknut,
ani len zafukat do nej nemoze, lebo velmi boli.
23.12. som sedela u priatela a jeho rodiny v kuchyni
prisla som k nim pol roka po Miskovej smrti 2002 a vtedy sa odtial odstahovali
a teraz pred Vianocami sa sem znovu vratili/ pila som kavu a hrozne ma vo vnutri vsetko bolelo.
Radio bolo zapnute a hrala tam nejaka pesnicka.
Zrazu som pocula akysi hlas ale v podobe pocitu, o chvilu bude spievat ta ta spevacka, konkretne meno a to bude moj odkaz.
Naozaj pesnicka dohrala a hned po nej davali pesnicku od spevacky ktorej meno som pocula.
Nikdy predtym som tu pesnicku nepocula.
Text ti prilozim ako predtym na konci mailu. 24.12. a 25.12. som mala strasne noci. .
Prvu noc som spala doma a tu druhu u nich u priatela.
Vobec nic si nepamatam.
Spala som akymsi polospankom a predsa si nic nepamatam, len taky zvlastny pocit,ktory ale vobec neviem opisat.
Akoby sa so mnou nieco dialo, ale ja vobec neviem co.
V tu druhu noc u nich som pred spanim citila brnenie po celom tele, akoby sa do mna vnaralo.
Zobudila som sa aj na to ze mi hlava pomaly padala z postele lebo som sa tlacila stale vyssie a vyssie do jedneho rohu.
Rano som sa pytala priatela ako ta izba vyzerala predtym, kde kto mal postel.
A v tom rohu kam som sa tahala spaval Misko.
Tuto noc co bola teraz som konecne spala v klude.
Neviem co vsetko na mna caka.
Misko mi raz davno poslal odkaz v jednej pesnicke...spieva sa tam ze sa vrati domov...neviem...poslem ti text aj tej pesnicky.
Co sa tyka tehotenstva...neviem niekedy mam pocit ze ja deti nebudem mat...
citam si tu clanky o mamickach..o detickach, dusickach ktore chcu prist...je to krasne
a nuti ma to zamyslat sa nad tym preco ja mam takyto pocit, ze ostanem bez deti.
Nie som snad hodna aby ku mne niekto prisiel?
Mam uz aj svoj vek, svoj cas...
Mrzi ma to aj v suvislosti s Miskovou sestrou...ak by to bolo tak ze sa Misko chce vratit preco si vybral ju...?
prosim nemysli si nie je vo mne ziadna zavist alebo nenavist opisujem len svoje pocity a myslienky...
pytam sa a pytam...
Prajem ti krasny den.
U nas na Slovensku v Bratislave a okoli mame slniecko.
Posielam ti mnoho hrejivych lucov a vela srdecnych pozdravov.
toto je odkaz z 23.12.
Mladý muž prišiel z minulosti,
v zasnežený modrý zimný deň
požiadal o drink pri našom krbe
a ja som bola potešená že môže ostať
Chvíľu tam ticho pil
a potom sa otočil a povedal mi:
Tvoje oči sú zelené
ako letná trava
Tvoje pery sú červené
ako čerstvo urezaná ruža
Tvoje vlasy sú jemné
ako írsky prúd
A tvoj hlas
ja naplnený sladkou krásou
A posledné slová, ktoré som ho počula povedať
vrátim sa pre teba
láska moja na štedrý deň
A príde noc, ale ja nebudem spať
keď budem pozerať na hviezdy, ktoré ho vedú
Nemôžem byť tam kde je on
ale moje srdce, kráča stále s ním
šetrím si všetky moje nedeľné šaty
na deň keď budem odchádzať
otec vie
moja sestra vie,
a moji priatelia
a kňaz on hovorí
mala by si ďakovať Bohu
za tak krásny dar /požehnanie/
A posledné slová, ktoré som ho počula povedať:
vrátim sa pre teba
láska moja na štedrý deň
a toto je odkaz, ktory som dostala uz davno:
Osamnělé řeky tečou do moře, do moře
Do otevřené náruče moře
Osmnělé řeky vzdychají , počkej na mně , počkej na mně
Vrátím se domú , počkej na mně.
moje lásko
Hladovým po tvém dotyku
Tak dlouhý osamelý čas a čas plyne tak pomalu
A čas ví vyřešit tak mnoho
A múže se toho tolik stát
Si pořád ještě moje ?
Já potřebuji tvou lásku
já potřebuji tvoji lásku,
Bože , vrať mi brzo lásku
Martinia 27.12.2006
PS: prave som sa chystala ukoncit tento mail a poslat ti ho ked som podvedome pozrela na hodinky.
Bolo na nich 14:14 a tak som sa este pozrela na cas ktory neni a nasla som tam toto:
Láska by chtěla k vám, ale přes nasazenou masku to nejde.
Jste jakoby jiní, neupřímnost, bariéra, odstup, skleněná zeď.
Kde som to mila Wahl? v akom vakuu sa to nachadzam?
Mila Wahl,
je mi to az trapne...
Dnes ti pisem uz tretikrat.
Po chvile odpocinutia som sa znovu zacala tulat po tvojej stranke.
A nemozem verit vlastnym ociam. Zda sa mi to neskutocne.
A neviem uz ani slovami opisat ako ti dakujem za to ze si tuto stranku pre nas hladajucich urobila.
Od jari sa mi stava ze kedykolvek pozriem na hodinky hodina aj minuta ukazuje to iste cislo.
Bolo to uz tak velmi caste ze som nedokazala nic ine len krutit hlavou a nevedela som si to vysvetlit.
Pytala som sa na to ludi, ktori podľa vsetkeho by mali o tomto nieco vediet, ale oni mi povedali ze to si ja programujem mysel.
Nechapala som naozaj co pod tym mysllia a nechala som to tak.
Prave teraz som sa dostala k času ktorý neni...a terach chapem.
okrem toho ze som vzdy vystihla rovnake cislo hodiny a minuty /nie vzdy to iste/
casto som vystihovala hodinu 20:02.
Myslela som ale ze to ma nieco spolocne s mojim datumom narodenia...narodila som sa dvadsiateho februara.
Podla toho co tu pises by to malo byt:
Jste pod vyšší ochranou, jen tomu nevěříte. Není to ale otázka dneška, dostanete důkaz a pochybovat přestanete.
Co sa vlastne zhoduje s tym co som vam dnes o sebe napisala.
Pochybnosti, nedovera samej sebe, komplex menejcennosti...dokazov som dostala vela...
no neviem co s nimi a to ma mrzi, nici a ubija..jedna sa o mladych ludi ktorych postihla smrt...
a ja neviem co s tym...neviem ci mam niekomu pomoct a to ma trapi, neviem presne o co ide a ako na to.
Co sa tyka tej bezcasovosti viem co myslite...alebo si to aspon myslim...
ked som bola v zahranici a zacalo sa to vsetko diat...sedeli sme s kamaratom vecer vonku pri jednom starom strome.
zrazu som pocula z dialky prichadzat zvuk,ktory znel ako tikot hodiniek. silnel silnel a zrazu prestal.
vtedy akoby nieco voslo do stromu.
Bolo to dolu pri korenoch ale v tej istej sekunde sme to poculi udriet aj hore na vrchole
a v tej istej sekunde sme poculi ako to zdola prechadza hore...viem ze sa to zda divne...byt hore, dole
a este zachytit ten prechod v tej istej sekunde je tazko predstavitelne ale tak to bolo.
potom to uz behalo po celom strome ale tymto zvlastnym sposobom.
sedeli sme a sledovali strom ako zmeraveni, nedokazali sme sa pohnut ani dychat...
na strome sa nepohol ani listocek, hoci bola tma videli sme vsetko jasne.
Kamarat si zrazu spomenul ze ma v ruke baterku a zasvietil na strom...
nesplasilo sa to ani neutieklo...skor to pomaly utichalo az to uplne stichlo a prestalo.
On zazil toho so mnou viacej a toto uz bolo prenho naozaj dost. povedal ze s tym nechce nic mat.
odkedy som odisla zo zahranicia a nestretavame sa uz nic podobne sa mu nestalo.
Dufam ze sa na mna nebudes hnevat.
Je mi to naozaj hlupe niekoho stale rusit, ale tak milo ma to prekvapilo, taka natesena som z toho bola...
uz vies ako dlho sa v tom veziem...hladam ludi ktori by mi vedeli pomoct...
Pomahas nam najst spravnu cestu, spravny smer, pomahas nastartovat a usmernit nas duchovny zivot
a to je to najkrajsie najvyznamnejsie najzmysluplnejsie poslanie ake tu clovek smie mat...
dostala si nadherny dar ale najcenejsie na tom je, ze sa on delis bezpodmienecnou laskou ....
Dakujem.
Martinia 27.12.2006
Ahoj Wahl,
na uvod ta co najsrdecnejsie zdravim.
Pisem ti preto, lebo som prezila dalsiu zvlastnu noc.
Ja vlastne ani neviem ako to mam nazvat.
Vcera ma cely vecer neskutocne bolela hlava.
Mala som taku strasnu migrenu, ze by som si hlavu najradsej odrezala.
Nechcela som si davat lieky.
Prikladala som si dlho ruky na oci, usi, celo aj zahlavie, bolesti trosku ustupovali
ale hned sa aj vracali v este vacsej forme.
Bola to taka bolest ze mi z toho bolo zle na zvracanie, nic som nemohla robit len lezat.
Bola uz noc a bolest neustupila, tak som sa rozhodla dat si tabletku proti bolesti a kratko potom som zaspala.
Bola to divna noc, neviem ci ju mam nazvat zlou..to ani nie...
ale bola som znovu v akomsi polospanku, viackrat som sa prebudila, ale nie uplne.
Uvedomovala som si kde som ale okrem toho som mala pocit akoby nieco zo mna bolo aj mimo, inde...
Hovorila som si preco vsetko viem.../mala som pocit ze vsetko viem ohladom minulosti a buducnosti/
ale vobec neviem co vsetko, co to bolo hoci vtedy by som dala ruku do ohna ze som to vedela, len som nevedela co.
Neviem ako by som to este opisala, ono sa to moc dobre neda.
Pamatam sa ako som sa prebrala, vnimala izbu v ktorej som spala,
mojho priatela, pocula som ho dychat, ale v sebe a okolo mna som mala zvlastny pocit,
pocit akeho si neznama a v tom pocite bolo tiez to vedomie ze nieco viem.
Hovorila som si to pri vedomi...preco to vsetko viem, odkial to vsetko viem...
ale v tom momente akoby som to vsetko uz zabudala.
Este teraz trochu citim ten zvlastny stav vo svojom vnutri.
Wahl toto bola od 24.12. tretia noc co som prezila v noci taketo stavy.
Mozes mi prosim napisat ci snivam, bluznim, ci som namesacna alebo nieco ine?
A ako by som mohla kludne spavat?
Vela krasnych pozdravov a dakujem
Martinia 29.12.2006
