Srdce mi pomaly krvaca
Otázka: Mila Wahlgrenis,
e-mailov ako tento, dostavas mozno stovky,
tak len dufam, ze si ho vsimnes a pomozes mi pochopit veci, ktore sa teraz deju v mojom zivote.
Mam 30 rokov, 10 rokov sa venujem bojovym umeniam a dufam, ze som na ceste, ktora vedie k poznaniu.
Na svet sa divam cez Tao a jeho pravdy.
Zoznamil som sa so zenou, s ktorou zazivam zvlastne veci.
Bola to velka laska, ale komunikacia medzi nami viazne stale viac.
Viem, ze ma milovala, myslim si, ze ma miluje, ale nie je schopna to uz ukazat a prezivat nas vztah.
Ziadne bozky, ziadne dotyky.
Vzdy som si myslel, ze "kolko das, tak tolko dostanes", ale teraz to neplati.
Obklopujem ju laskou, snazim sa zabudat na svoje ego, venujem jej svoje myslienky...
Problem je, ze sa brani.
Aspon ja to tak citim.
Vzdy, ked vystupim z "krytu" a ukazem jej, co k nej citim, tak sa stiahne.
Psychicky, fyzicky, akokolvek...
Chapem, ze zamilovany clovek je egoisticky.
Bojujem so svojim egom 1000x denne, ale co moze byt krajsie, ako spocinut po tazkom dni v naruci milovanej zeny...
Nic viac, nic menej.
Viem, ze musim prekopat svoj pristup k zivotu, ale viem, ze aj ona by mala NIECO robit.
Chcem najst ten impulz...
Z utrzkovitych informacii som pochopil, ze mala velmi problematicky vztah s otcom, ktory vyustil do jej "rebelskych rokov",
kedy spalila vela energie na veci, ktore divoke dievcata robievaju :)
Mam ju velmi rad a citim, ze medzi nami je nieco viac ako "obycajne" zamilovanie.
Spolocne navstevujeme akupunkturu, kde jej davaju doporiadku imunitu a ladviny.
Snazim sa hladat spolocne veci, hovorit o nich, ale nie je schopna odpovedat ani na jednoduche otazky.
Nejaky blok...
Chodieva aj na tvoju stranku, lebo sa uz viac rokov zaobera vestenim z kariet.
Tak preto ti vlastne pisem...
Ja viem, ze ziadne kuzlo sa urobit neda:), ale citim, ze sa chcem starat o nu, jej dobro, jej pohodlie.
Som ako zakliaty strazca...
Pokusal som sa s nou hovorit o jej otcovi a o tom, ze to mala byt pre nu urcita skuska.
Ona si uvedomuje aj nase spojenie "mimo lasku", ale jej unava a pristup k veciam to velmi blokuju.
Pochopenie tych veci.
Wahlgrenis, prosim ta o tvoj nazor.
Hladam malicke svetielko na ceste, ktoru stracam priamo pod nohami.
Bojujem, ale srdce mi uz pomaly, ale isto krvaca...
Vidis veci, ktore ja vidiet nedokazem...
Dakujem.
Dublin, Irsko 14.10.2006
Odpověď: Milý mlady muzi,
Tvuj mail je presne z kategorie tech, na které neodpovidam.
Tentokrat ale odpovim...
Ostatni se na me jiste budou zlobit.
Zaujalo me, ze pises z Irska a ze i Tvoje pritelkyne v Irsku sleduje tento web.
Mnohokrat jsem uz psala, ze clovek by se mel naucit porad davat lasku, i kdyz neni zaruka, ze se mu vrati.
Popisujes pocity, jake prozivas, kdyz divka neopetuje Tvoje city.
A pritom bys tolik chtel, aby to bylo jinak...
Jenze neni.
Milujes ji a ona Tebe ne.
Nesmis byt netrpelivy, musis se naucit cekat.
A navic v tomto pripade se jeste musis naucit mnohem vic.
Mel bys pochopit, ze to, co mezi vami bylo, bylo tim nejkrasnejsim, co jsi zatim v zivote prozil.
Tak by ses mel ny toto obdobi take divat.
Mel by ses naucit dekovat za kazdy den, ktery jste spolu prozili.
Nepopisujes, jak dlouho jste byli spolu, ani to, jak je to uz davno...
Ale pravidelne se potkavate, muzes sledovat jeji oci, muzes pripravit nekonecne mnoho "nahod".
Jak snadne je dostat se bliz k jejimu srdci, kdyz nezmizela z Tveho zivota.
Jen si zkus predstavit podobny pribeh, ale ti dva se uz nikdy nepotkaji.
To se potom tezko cokoli kalkuluje...
I kdyz take to neni zcela ztracene, to chapes.
Nahody samozrejme neexistuji, vsechno se deje podle jisteho planu.
Nikdy si clovek nevynuti nic, na co nema mit narok...
Doporucila bych zacit spolupracovat s Tvymi ochranci, ti nejlepe vedi, jestli pribeh s Tvou divkou ma pokracovat a jak.
Od nich se dozvis vsechno dulezite, oni Te povedou po tech spravny chodnickach...
A jestli pribeh pokracovat nema, pak se take jasne dozvis, ze je konec.
Potom nezbyva nez podekovat - odpustit - odstrihnout a jit dal...
Ale i tohle jsem uz mockrat probirala.
Vim, ze v tuto chvili vypada vsechno strasne beznadejne, ale nemusis se bat.
Verim, ze dal pujdes po spravne ceste, neboj.
© Wahlgrenis
16.10.2006
Mila Wahlgrenis,
vedel som, ze moj e-mail je z kategorie, na ktore neodpovedas, ale jednoducho som napisal
a par minut po tom, ako som ho poslal, som sa rozhodol pre veci, ktore mi pises...
Mozno nahoda, mozno som len potreboval hodit informaciu do priestoru.
Zbavit sa nepovedaneho...
Stalo sa vela veci.
Ona dostala znamenia, ktore hovoria o tom, ze by mala zmenit svoj zivot.
Ja som dostal znamenia, ktore moj zivot uz zmenili.
Dost velky problem je aj v dome, kde zatial byvame.
Par dni som bol mimo /cistil som si hlavu/ a v noci sa jej tam diali cudne veci.
Hybali sa moje knihy, nieco tam suchotalo.
Velmi sa bala a tak sa mi ozvala...
Citim, ze sme spravili chybu, lebo sme pred nastahovanim "nevycistili" izbu
a moja "carodejka" od zaciatku citila, ze je tam nejako cudne.
Aj v okoli.
Potrebuje najst svoju cestu a na to nepotrebuje zamilovaneho chlapa, ale trpezliveho priatela.
Hlada a uz sme podnikli kroky na to, aby mala svoj pokoj a priestor na skumanie.
Aj z toho pramenili jej reakcie...
Davanie lasky...
Moj majster ma ucil, aby som sa kazde rano prebudil ako dieta, ktore nikdy nevidelo tento svet.
Aby som sa naucil obdivovat a skumat svet okolo seba.
Skusam to tak.
Rovnako je to aj s laskou.
Davat ju ako dieta, ktore nepozna zradu, sklamanie, ziarlivost.
Miluje svojich rodicov a ma ich rado.
Len svet ho postupne zmeni...
Wahl, dakujem za odpoved.
Pomohla, lebo ma utvrdila v tom, ze robim spravnu vec.
Milujem zenu, ale nechcem ju vlastnit!
Chcel by som jej cely zivot pomahat, ale mozno sa ma so zivotom pobit sama.
Cas a "svetielka" nam ukazu, aka je nasa cesta.
Dublin, Irsko 20.10.2006
Mila Wahlgrenis,
pisal som ti pred par mesiacmi a ked ten moj e-mail teraz citam na tvojej stranke, tak sa mi zda, ze preslo par rokov.
Pisal som ti z Irska /este stale som tu/ a pisal som o mojom trapeni s mojou priatelkou.
Od tej doby som sa nieco naucil o sebe a o nej a mozno som pochopil, preco sme spolu.
Prestahovali sme sa, ja pracujem so svojou aurou, ona zacina s tarotom a co je hlavne - cakame dietatko!!!!
Cely nas problem bol aj v tom, ze potrebovala uverit, ze som aky som.
V zivote nestretla muza, ktory by sa k nej pekne spraval a nejako som jej nezapadal do jej predstavy o muzoch.
A ja som z hrozou zistil, ze mam nieco ako mentalne dedicstvo po mojej mame, ktora je velmi skepticka ku vsetkemu.
Snazim sa toho zbavit - aj preto si posilnujem auru.
To boli dve veci, ktore nas vztah nicili...
Moja priatelka mala slabe oblicky, chodili sme spolocne na akupunkturu, aby mohla otehotniet.
Neverila mi, ze sa to stane, ale ja verim v silu prirody, ktora si vzdy najde cestu, ked nejaka existuje.
Cakame maleho "koblizka" a tesime sa na jeho prichod.
Aj sa trosku bojime, aby bolo dietatko zdrave, ale to uz tak chodi...
Male slniecko, ktore nam pripravi vela radosti, ale aj starosti.
Wahl,
ja viem, ze si "vyssia bytost" a mas svoje zdroje energie, ale aj tak som ti poslal kusok tej "dobrej", ktoru nosim v srdci, ktore uz nekrvaca.
Velmi ti dakujem, za vsetkych ludi, ktori najdu na tvojich strankach pomoc a odpovede.
Prajem pekny den a dufam, ze ta moj mail moc nezdrzal.
Odpisovat nemusis :)
Setri svoj cas na pomoc, tam, kde to je treba.
Dakujem
Dublin, Irsko 6.2.2007
Mily mlady muzi,
dekuji za mail.
Takove dobre zpravy neprichazeji kazdy den...
Priroda skutecne dokaze zazraky.
Chtela bych Ti podekovat taky za to, ze jsi pochopil, ze v zivote nejsi jenom divak.
Verim, ze tehotenstvi bude v poradku a posles potom fotografii maleho.
Pozdravuji i Tvou pritelkyni.
© Wahlgrenis
06.02.2007
