Když chci nahoru, musím nejdřív až na dno
Otázka: Milá Wahlgrenis,
rozhodla som sa po dlhšej dobe, že sa znovu ozvem a požiadam Ťa o názor.
Čítala som na Tvojich stránkach, že človek musí siahnúť na samé dno, aby mohol vzlietnuť a dostať sa vyššie.
Naposledy si mi písala, že som prešla obrovskou zmenou,
urobila som vo svojom živote obrat o 90 stupňov a "masku už dávno nemám".
Sama viem, že som iná ako kedysi, ináč vnímam veci a snažím sa im rozumieť.
V poslednom období je však toho na mňa akosi moc.
Dejú sa mi veci, ktoré mi spôsobujú trápenie a ak to tak môžem povedať utrpenie.
Nie je to nič fyzické (aj keď vieme, že práve na fyzickom tele sa odrazí všetko to, čo trápi dušu ),
je to skôr utrpenie na psychickej, duševnej úrovni.
Keďže sa venujem trochu aj astrológii, viem aké ťažké obdobie mám a ešte budem mať.
Hviezdy mi naznačujú zmeny.
A ako sa tie zmeny uskutočnia, záleží od nás samých.
Zmena sa môže udiať v nás, v našom vnútri, človek prejde premenou,
zmení sa, alebo ak to neakceptuje, zmení sa niečo v jeho okolí, zmena sa udeje navonok.
Všetko pociťujem veľmi intenzívne, stále však akoby som nechápala, čo mi "tí zhora" naznačujú a chcú povedať.
Kam kráčam, aká je moja cesta, kam sa mám až dostať?
Bolo mi povedané, že ešte musím pár zákrut prejsť na svojej ceste
a objaví sa krásna rovinka, kde budem mať výhľad na všetko.
Niekedy mám pocit, že siaham na dno svojich síl a neviem ako ďalej.
Najviac ma trápi, že to postihuje ľudí okolo mňa - moju rodinu.
Ako som sa začala zaujímať o duchovno, mám problémy aj v rodine aj inde.
Pre niektorých ľudí som sa veľmi zmenila a dávajú mi to najavo.
Som vraj divná.
Manžel to síce akceptuje, ale tiež sa vyjadruje, že mi prestáva rozumieť
a vadia mu všetky moje stretnutia, kurzy a semináre.
Našťaste nepatríme medzi tých partnerov, ktorí si niečo zakazujú a prikazujú.
Aj napriek tomu som mu povedala, že z tejto cesty sa ja nemienim vrátiť.
Rada ho potiahnem so sebou vyššie, ak sa bude dať a on bude chcieť, ale kroky späť robiť nechcem.
Dosť ústupkov robím už tým, že nerobím to, čo vnútorne cítim.
Doterajší spôsob života ma nenapĺňa.
Nastupujú problémy - vzťahy, deti, finančné a teraz už môžem povedať doslova existenčné.
Bežné problémy ako majú druhí ľudia, ja ich však pociťujem ináč.
Nič nie je náhoda, v pozadí toho je určite niečo iné, dôležitejšie, čo mám pochopiť, všetko sa deje pre niečo.
Príčina - účinok.
Každý večer pred spaním ako si ľahnem, sa snažím poďakovať za prežitý deň,
či už bol dobrý alebo zlý a poprosiť o ochranu na ďalší deň.
V poslednej dobe prosím za to, aby mi zhora aspon vo sne naznačili a pomohli pochopiť, čo sa odomňa očakáva,
čo znamenajú všetky tie skúšky, ktoré sú mi poslané do cesty.
Som im za ne vďačná, ale nedozrela som ešte až tak, aby som ich bola schopná celkom pochopiť.
A ešte jedna vec.
Prišlo mi do cesty to, čo som si vravela, že mne sa to nemôže nikdy stať.
Ten cit je obrovský a ja mám problém sa tváriť, že je všetko v poriadku
a po starom, keď v mojom vnútri sa deje čosi neopísateľné.
Ale to už je o inom.
Ďakujem Ti Wahl za trpezlivosť pri čítaní,
myslím, že Ty si pochopila všetko čo som chcela a čo cítim a chápeš ma.
Veľmi sa teším na stretnutie na seminári v Bratislave.
Dúfam, že to výjde nám všetkým.
Diana 11.1.2006
Odpověď: Milá Diano,
ve Tvém dopise vlastně nejsou otázky.
Konstatuješ, co se děje, a víš, proč se Ti to děje.
Změny, kterými si procházíš, jsou nutné.
Měníš se den po dni.
Rozumíš všemu, že vždy má všechno nějakou příčinu, nic se neděje jen tak, nejsou náhody.
Myslím, že se nacházíš a postupně se skutečně vydáváš na novou cestu.
To, co se Ti přihodilo, se stává.
Někdy je výměna nejbližších lidí dokonce nutná, když se začnou cesty rozcházet.
Pochopíš, že už si dál nemáte co říct a ani Ti to třeba pak už není líto.
Naopak Ti do cesty přijde někdo jiný...
Nad tím bych se nepozastavovala.
Poslouchej své srdce.
Tohle je opravdu běžný vývoj.
V Bratislavě se určitě uvidíme, také se těším.
© Wahlgrenis
12.01.2006
