Byla jsem donedávna ateistka
Otázka: Milá Wahlgrenis,
dostala som kontakt na Tvoju stránku od úplne cudzieho človeka a iste to nebola náhoda.
Už dva dni čítam Tvoje stránky, odpovede, články a stále mám čo čítať.
Nachádzam tu veľa zaujímavého a úplne ma to strhlo.
Mám 35 rokov a až do 33 som boal ateista a materialista, nebola som vychovávaná vo viere.
Vydávala som sa v 19 a narodil sa mi syn, ktorého veľmi ľúbim.
Život mi plynul pomerne kľudne a bez väčších ťažkostí.
Až do roku 1999, keď v mojom živote nestalo mnoho zmien:
presťahovali sme sa z mesta na dedinu, kde sme si kúpili starý dom, prišla som o zamestnanie,
pokazili sa moje vzťahy so súrodencami, prišla som o pár priateľov, zmenil sa celkový štýl nášho života.
Zrazu som zistila, že mám oveľa bližšie k prírode, k ľuďom, že aj môj prístup k životu sa úplne zmenil.
Bolo to obdobie, ktoré ma veľa naučilo.
Môj život nabral obrátky, zmenila som prácu, viac som sa zaujímala o ľudí okolo seba, o ich problémy, snažila som sa pomôcť ako som vedela.
V 02/2004 ma poprosila mamka môjho manžela, či by som s ňou šla do Olomouca postarať sa o jej chorú sestru - dostala mozgovú porážku.
Neváhala som, behom večera som sa zbalila, zariadila fungovanie domácnosti - moja mamka žije s nami v dome.
Na druhý deň som sa vybrala po manželovu mamku a šli sme
(vlastne cestovali - bývam na východnom Slovensku, svokrovci 55 km od nás - sú navyše obaja telesne postihnutí).
Netušila som, že táto starostlivosť bude trvať 4 mesiace - teta bola ochrnutá a nevnímala nás.
Potom jej púť na tomto svete skončila.
Pre mňa bolo toto obdobie jedným z najťažších -
ďaleko od domova v cudzom svete s telesne postihnutou mamkou som sa starala o všetky tetine záležitosti,
chodila som za tetou 3x denne do nemocnice, potom denne do 50 km vzdialenej LDNky a neskôr do domova dôchodcov.
Celé toto obdobie vo mne vyvolalo obrovskú zmenu, cítila som, že nie som na všetko sama,
že mám pri sebe niekoho, kto sa stará, aby som to zvládla.
Bolo ťažké celý deň fungovať pre tetu a po večeroch myslieť na to čo je doma.
Prešla som týmto obdobím statočne len preto, že vždy keď nastali nejaké problémy, poprosila som o ich čo najlepšie vyriešenie.
Vždy to vyšlo.
A mňa zaujímalo, kto sa to o mňa stará.
Zašla som do obchodu s ezoterickou literatúrou - u nás na Slovensku je jej veľmi málo.
Zrazu som nachádzala odpovede na moje otázky.
Kúpila som si pár knižiek, ktoré ma oslovili a odvtedy viem,
že je niečo medzi nebom a zemou a ja sa chcem o tom dozvedieť čo najviac.
Takto začala moja cesta za poznaním.
Pravidelne čítam rôzne stránky na internete, časopisy, knihy a ďakujem bohu, že ma na túto cestu doviedol.
Som vďačná za všetko čo ma v tomto živote stretáva.
Chcela by som Ťa poprosiť, či je mojou úlohou v tomto živote starať sa o starých ľudí okolo mňa -
(začalo to mojimi svokrovcami, lebo potrebujú stálu pomoc keďže sú telesne postihnutí,
potom teta a teraz moja mamka, ktorá dostala tiež mozgovú porážku a starám sa o ňu).
Chcela by som vedieť na čo mám zamerať môj život a duchovné vzdelávanie.
Cítim, že mám pri sebe svojho ochrancu, ale nedáva mi odpovede na moje otázky.
A ešte jedna otázka, prosím:
Uhynul mi môj milovaný pes a 2 týždne po ňom aj sučka, ktorá umrela za ním od žiaľu.
Manžel mi kúpil šteniatko, ale je strašne bojazlivý aj keď už ho mám 1 rok.
Je mi to ľúto, že je tak stresovaný a ja mu neviem pomôcť.
Nevieš mi prosím poradiť prečo je to tak a ako mu pomôcť?
Prepáč, že som Ťa zdržala týmto veľmi dlhým mailom, mala by som ešte veľmi veľa otázok, ale to by som Ťa zdržala ešte viac.
Som Ti vďačná za vypočutie a prajem Ti veľa, veľa úspechov v tejto Tvojej práci, ale hlavne zdravia.
Držím palce.
Nech pomôžeš ešte veľa ľuďom, ktorí to potrebujú.
Ďakujem.
Nessy 17.10.2005
Odpověď: Milá Nessy,
z Tvého dopisu je jasné, že bylo nutné jisté duchovní zrání.
To, jak jsi žila do svého odchodu na venkov, nemělo příliš smysl.
Teprve potom ses mohla přizpůsobovat jiným energiím, jiným směrům.
Proto jsi také dostala tolik možností ukázat, co v Tobě je.
Ve všem jsi obstála, takže také přišlo k odměnám.
Všechno se to vyvíjí tak, jak má.
Kdybys zůstala ve městě, ve svém původním zaměstnání a s lidmi jako dřív, vůbec nic by se nepřihodilo.
Měla bys stejný "omezený" názor na svět, jiné věci by Tě nezajímaly.
Dala jsi vědomě svému životu směr a cíl, pak ses rozhodla jistou jeho část obětovat pro příbuznou.
Sama, věřím tomu, že vnímáš tu obrovskou změnu, ke které u Tebe došlo.
Neptej se prosím, jestli to je Tvoje cesta, protože to JE Tvoje cesta.
Už sis ji zvolila, couvnout není možné.
Tví ochránci s Tebou také začnou komunikovat, to nemusíš mít strach, ale bude to až ve chvíli,
kdy přestaneš o jejich existenci pochybovat.
Jsou tady, ale zatím se nemohou jasně projevit, protože tuší, že by nebyli přijati v dobrém.
Ale čas není, oni si počkají...
Všechno zvířátka, která nám přijdou do cesty, mají s námi také něco řešit.
Nejen lidé.
Je na Tobě, jak předáš pejskovi svou důvěru tak, aby se nebál a důvěřoval Ti.
Mluv s ním jako s blízkým člověkem, svěřuj mu své sny a přání.
Neber ho jen jako předmět, s kterým se musí chtě nechtě ven.
On pozná upřímnou lásku, jako ji pozná člověk.
Jen ta láska k němu musí přicházet.
Tvoje cesta, milá Nessy, je vlastně teprve na začátku.
Těš se na další pokračování.
© Wahlgrenis
18.10.2005
