Cary-mary na mure... mala uvaha na okraj
Je chladne rano.
Hoci je obloha bez jedineho mracka, v usiach ma este picha ranajsi chlad, ked po polhodinke zoskakujem z bicykla.
Telom rozrazam molekuly vzduchu, na ktorych su namalovane budovy a semafory, chodnik i trava, zvieratka a ludia, nahliaci sa nevedno kam.
Letim rannym kinom znacky SVET pozerajuc svoj ranajsi Radiozurnal symbolov.
Sme obklopeni symbolmi.
Mluvi s nami nebo, mluvi s nami zem, mluvi s nami snovy svet, cisla, barvy, vune...
Mluvi, ked im naslouchame.
Niekedy svet okolo nas az zpriesvitnie, stane sa plastickym obrazom, az ma clovek chut zaborit sa prstom do jeho este neuschnutej farby ako do obrazu slavneho maliara Daliho..
A potom zas pride cas, ked sa vzduch okolo nas zdanlivo prestane vlnit, kontury spevneju, neprepustia ani smitko..
Niekedy sa kupeme v nom ako kvapka v nedozernom oceane, inokedy je nam vezenim..
Je to ako v kvantovej fyzike.
Raz je svetlo vlnenim, raz casticou.
Zalezi na pozorovatelovi.
A ono je to vlastne tak i dobre.
Tento proces nam sluzi na nasu Ochranu.
Ochranu pred "prepalenim" poistiek..
Niekto znesie sotva 220 voltov, ini nesu v sebe odolnost zeleznej kosele a odolaju aj kulovemu blesku.
Sme v nasich hmotnych telickach silni, ale aj velmi krehki..
Zijeme Tu a Teraz.. a cistym nehmotnym klbkom energie sme vzdy medzi nasimi roznymi Pritomnostami..
I ten najlepsi liek musi byt starostlivo davkovany.
S ohladom na pacienta.
Vidim "andelicky" s rouskou na puse a velkou lyzicou vznasat sa povetrim.
Kapka sem, kapka tam. Mozno kapky dve ci tri by boli jedom a zabijali
by, neliecili...
Skusenost je neprenosna.
Uvedomujem si, ked sa pokusam svojmu najlepsiemu priatelovi vysvetlit iste javy, ktore mi bolo dovolene pozorovat a uvedomit si ich..
Slova su mocne carodejky.
Ale hranica medzi "vetrom prazdnych slov" a "Zivym Slovom" je tenucka ako priesvitne kridlo vazky.
Zdalo by sa, ze farby a tony vyjadria lepsie nase vnimanie, prezivanie ako Slova.
Na pociatku vsak bolo Slovo.
Je rozdiel medzi notou a oratoriom.
Je rozdiel medzi pismenom a slovom.
Dokonalost stvorenia vyzaduje vsetky pismena, vsetky noty.
Sme neopakovatelnou notou, sme jedinecnym pismenom.
Bez kazdeho z nas by prestala jestvovat dokonalost.
Iny priatel mi hovori: Pravda nejestvuje.
A mna napada, ze Pravda jestvuje.
Hola pravda.
Nie je jednoduche oprostit ju od vsetkych slupek a nanosu.
Obnazit ju.
Sklamani kricime do vetra: Aha, ved To este stale nie je Ta Pravda!
A neuvedomujeme si, ze mozno tu poslednu slupku na zrnicku sme jednoducho neboli schopni rozoznat a odstranit.
Je to teda v seminku alebo v nas?
Jak nahe biele semienko ryze lezi pred nami.
Ticho, jasne.
Ako Zive Slovo.
Makulienka 28.08.2012
© Wahlgrenis
28.08.2012
