Skusky, praca... a husenky chrusta obecneho
Dobry vecer milunka Wahl,
tak skolu som minuly tyzden uspesne dokoncila. Po vsetkych tych skuskach som mala nadherny pocit, ze uz je to za mnou, vlastne sa citim nesmierne slobodne....
Akoby som vedela, ze to bolo sucast planu ju absolvovat a dokoncit..
Posledna prax v psychiatrii mi dala zabrat, a vedela som, ze je to snad cosi ako skuska (tie su ale vlastne na kazdom kroku,ze?!), ktoru som ustala a vela som sa o sebe naucila. Inak praca si ma lahucko nasla (presne ako Ste spominala), zavolali mi a ja som ponuku prijala..
Akurat sa okolnosti malinko zmenili, ako to uz byva... Minuly piatok som nastupila, akurat do inej pobocky, ine miesto, ini ludia... Zrovna im tam chybal clovek a tak mi to miesto ponukli, naco ja som suhlasila, ani neviem ako, pretoze to nebolo zrovna to, o co som usilovala..
"To", tym myslim tu zodpovednost, ktora je spojena s mojou "funkciou"... Rozhodla som sa ale prijat tuto vyzvu, aj ked vnutorne som zvadzala boj a mozno tak trosku stale vediem sama so sebou dialog, ci to bolo spravne rozhodnutie. Kedze ja som taky opatrny cloviecik, neverim si az tak uplne... Ale zaroven v tom vidim sancu skoncovat s tym strachom, ktory kdesi v hlbke je...
Dostat ho na svetlo, precitit a o skusenosti a pochopenie bohatsia snad postupit o krocik vyssie???
Blizia sa prazdniny, leto... Citim steklenie v dusicke, a tesim sa, velmi sa tesim... Spominam na Vase slova, neupinam sa na to, ale tesim sa, velmi.. neviem ako to inak popisat...
S dietatkami sa denne bavime, volam ich dvojicky... stale ich tam obe citim, nemozem si pomoct..
Aj ten odpustaci dopisek som napisala, sice uz davnejsie, boli u toho slzicky, to vidim ako cistiaci proces.. S tou osobkou, s ktorou som cosi riesila, viete, zacala som ju i oslovovat inak. Aj meno, pod ktorym ju mam ulozenu v mobile som zmenila, a mam pocit, ze to vela zmenilo.
Neviem, ci sa mi to podarilo vycistit uplne, milunka Wahl??? Ale ten strach, ktory som citila predtym v spojitosti s nou, uz necitim.
Krasna Wahl, ja som tiez z tych, co pisu o svojej velkej tuzbe, ale je to tazko inak, ked je to tak intenzivne... je to sucast mna a ja som sucast toho... ale citim, ze je to tak v poriadku...
Este poslednu vec, z ineho sudka, ale z ktorej mame velku radost... Viete, my sme na jar "bojovali" s husenkami chrusta obecneho, ktorych tu mame pozehnane dost a oni si mlsali na nasom salate a jahodach, vlastne im chutilo vsetko... ale myslim, ze nakoniec i vdaka nim, sa u nas zabyval mlady par drozda cierneho... videli sme ako si usilovne budovali hniezdocko na nasej zahradke... kazdy den ich pozorujeme a cakame, tesime sa, ked vyvedu tie svoje detuchy... o jedlo maju ale rozhodne postarane, ani nemusia lietat daleko...
Krasne dni, myslim na Vas, myslim na vas vsetkych...
S laskou,
severka 09.06.2010
Mila Wahl,
velmi rada by som Vas poprosila o radu, cela som sa do toho akosi zamotala, pisala som Vam o mojej novej praci...
Citim sa zneistena a neviem vobec, co spravit... Som tam sice len kratucko, ale mam pocit, ze tam nepatrim, stale si vravim, ze co tam vobec robim..
Najhorsie je, ze vlastne to co som "vystudovala", nieco ako zdravotna sestra, to mi vlastne teraz robi problem - myslim tym tie injekcie, tabletky... Je to proti mojmu vnutornemu presvedceniu..
Objednala som si knizku od
Erica Pearla , ruky ma palia, je to uzasne... a mozno i preto ma napada, ze liecit a pomahat ludom sa predsa da i inak....
Stojim na akejsi pomyselnej krizovatke a neviem kam... Napada ma jedine uplne blazniva myslienka, dat vypoved a spravit si prazdniny... vycistit si hlavu... (mozno to by nam zrovna pomohlo k tomu otehotneniu!??)
Z celeho srdiecka dakujem, ze Ste, mila Wahlgrenis...
Dakujem....
S laskou,
severka 11.06.2010
