Už nikdy sa nechcem vrátiť späť
Ahoj Wahl,
písala si, že do strachu treba vstúpiť. Dobre, hovorím si, pôjdem si dať do autoškoly pár skúšobných jázd, aby som konečne začala šoférovať, aj keď sa toho bojím ako čert kríža. Veď už som ten strach trochu spracovala, tak to hádam pôjde, síce neviem, či sa dá vstúpiť aj do tohoto, ale skúsim to.
Nenahováram si nič, že sa mi to neviem ako podarilo, ale cítim, že sa mi žije krajšie a ľahšie. Snažím sa od tej mojej minulosti odstrihávať, aj to ide, ide to vďaka Tebe.
Ja nikdy nezabudenem na chvíľu, keď som čítala Tvoje riadky ako odpoveď na moju otázku a revala som ako v súdny deň. Dostala som v ten moment od Teba úžasnú podporu a pochopila som, že chcem ísť tou cestou, ktorú si mi ukázala a nechcem sa už nikdy vrátiť späť. Je to cesta, možno bez cieľa, ale ona je to čo chcem žiť. Som šťastná.
Tá cesta nie je bez prekážok, ale to je v poriadku. Len teraz ma trochu položilo to, že sa blíži čas, keď sa do práce vráti bývalá kolegyňa. Nemali sme najlepší vzťah. Dúfam len, že to bude lepšie ako pred tým, keď odišla, aj keď mám z toho divný pocit, ale možno je to opäť len ten strach, ktorý zrkadlí minulé zážitky.
Bola som aj u kineziológa, ale nejako som asi nenatrafila správne, on riešil iné veci, nie strach a nasadil mi homeopatiká a to mi nejako nesedelo. A potom som to vzdala, viac som túto terapiu nevyhľadala.
Chcela by som veľmi pekne poďakovať aj modroočke za jej múdre slová, ktoré zverejňuješ.
Wahl, ďakujem Ti za všetko.
Mám ťa rada.
Mia 14.02.2010
© Wahlgrenis
14.02.2010
