Slova na pohladenie
Mila wahl,
neviem, ci si este spominas na slovenskych hercov, konkretne na radosinske naivne divadlo.
Pochadzaju z radosiny, z dediny pri trnave a ich sefom je pan Stepka.
Medzi ich najlepsie kusky patrili janosiiik, zenske oddelenie a clovecina.
Niekedy s nimi hravali aj pan Markovic a teta Kolnikova.
Posielam ti slova, ktore napisal pan Stepka.
Podla mna su uzasne, presne vystihuju nas ludi s laskavym humorom jemu vlastnym.
Zelam ti nadhernu nedelu
Dasenka z Ruzemberka 28.06.2009
Vážené prítomné luctvo,
Povedzme si to prámo: človek
dokáže skoro všetko. Urobit dýru
do sveta, ale aj do ozónu, urobit si
pekný dom i peknú hanbu,
oduševnene kričat hurá i fuj, vyzírat
jako pekný hrdyna, ale aj jako
pekný idiot, nýkedy dokáže byt aj
sto rokov na svete, ale any tri
minúty pod vodu, ví dobre hrat na
klavíri a na nervy, operúvat srcco
a v tyle neprátela, skákat o tyči
a do reči, a tuším viacej myslet na
dalšé generácie počítačov jako
maturantov.
No človek by si až tak mnoho
nemav namýšlat, lebo je
len človek! Any pri najlepšéj vóli
nedokáže preletet v petmetrovej
výške z námesta Hraničárov
na Kolárové námestí any za
ideálnych poveternostných
podmínek.
Nedokáže vonat ako lipa
a len tak sa rozmnožúvat po vetre.
To dokáže božá príroda. A preto
by si mav človek celkom skromne
povedat: až tak mnoho toho nevím,
a preto sa tu na svete budem račej
čuduvat, jako svet menit. Pri
čuduváný totyž nelítajú trísky
a nekapú ryby, rastú stromy a padá
snah na šecko je na svojom míste
a v porádku, -jako tedy, ked je
na jar naozaj jar, v lete leto,
na jablony jabĺčko, na človekovi
hlava a v človekovi srcco.
Stanislav Štepka
Dasenka z Ruzemberka 28.06.2009
© Wahlgrenis
28.06.2009
