Bola som poprve darovat krv
Ahoj, Wahlgrenis,
vcera som mala velmi pekny den, tak sa o to chcem podelit.
Okrem toho, ze som zasa raz spravila nieco pre seba - navstevu kadernicky -
bola som si vyzdvihnut moj uplne novy preukaz darcu krvi.
Ako som s nim v kabelke kracala domov, vybavili sa mi vsetky pocity, co som pri odbere zazivala.
Mam niekolkomesacnu novu znamost a prave priatel mi navrhol takuto "akciu".
Okamzite som suhlasila.
Uz som nad tym kedysi uvazovala, ale on bol prvy clovek, ktory sam od seba povedal podme.
Tak sme hned zaciatkom roka nas plan naplnili.
Bolo uzasne ako sme tam obaja na kreslach sedeli,
cervena tekutina stekala do pripravenych vakov a my sme sa na seba usmievali.
Ked sa moj odber chylil ku koncu - cele to trva asi 10 minut - moje telo ako keby zaprotestovalo, uz dost.
Skutocne, hned ako mi sestra vytiahla z ruky ihlu, zatocila sa mi hlava.
Personal bol nesmierne mily, okamzite spravili potrebne opatrenia,
jedna sestra mi hned podala svoju vlastnu cerstvo zaliatu kavu.
Bola to jedna z najchutnejsich kav ake som v poslednej dobe pila.
Navyse bolo pre mna prijemnym prekvapenim vidiet, aki ludia boli darovat krv,
mladi silni muzi, ale aj zena okolo 40-45 rokov, dokonca aj nejake mlade dievcata.
Potom sme uz praci dali pokoj, s priatelmi, dobrym cervenym vinom
a vecernou prechadzkou sme den odprevadili na zasluzeny odpocinok.
Kazdemu osud cosi nadeli.
Mne nadelil zdravie a tak som skutocne stastna, ze by to mohlo niekomu v nudzi pomoct.
Ten pocit, ze kus zo mna kdesi cestuje a moze v pripade potreby dodat zivotnu energiu, stoji za to.
Prajem Ti aj Tvojim citatelom vela prijemnych a povznasajucich pocitov.
Henika 20.01.2006
© Wahlgrenis
20.01.2006
