Môj mrtvý otec ako ochránca
Milá Wahlgrenis.
Rada by som ti napísala taký zážitok.
Zážitok..... áno, ja to ale vnímam ako absolutne prirodzenú vec.
Jednej noci, tak asi pred týždňom som videla v chodbe na fotelke môjho otca.
Ja som ho však nevidela tak, ako vidíme iné veci, videla som ho inak.
Ale viem, čo mal oblečené.
Mal svoje obľúbené nohavice a košeľu a tak tam sedel trocha rozkročmo a ruky mal opreté o stehná.
Nedíval sa na mňa, tak sa díval nejak do zeme a akoby čakal, kedy sa zobudíme a za ten čas, akoby nás chránil.
Ja som sa vôbec nebála.
Mala som a mám pocit, že je náš ochranca, alebo môj.
Tak vidíš, je to úžasný vzťah a ďakujem tebe a tvojim stránkam, že to tak môžem vnímať.
Prajem Ti ešte krásny zbytok leta...
Andrea 09.08.2005
© Wahlgrenis
09.08.2005
