Mrtvý otec mi daroval náušnice
Milá Wahlgrenis,
chcela by som ti napísať o mojom zážitku, ktorý sa mi prihodil včera.
Bola som s chlapcami na kúpalisku a oni si chceli kúpiť niečo na hranie do vody, vodné pištole.
Ako sme tak stáli pri stánku, obzerali sme tie pištole, tak tam mali také kadečo,
náramky, retiazky, a ja som tam tak povedala, že noo, celkom pekné...
Viac som tomu pozornosť nevenovala, bolo horúco, a chceli sme ísť čím skôr do vody.
Vybláznili sme sa, vykúpali, vyplávali a celí unavení sme večer prišli domov.
Keď som potom vybaľovala tašku, všimla som si,
že mi z nej vypadli malé modré náušnice s nezábudkami, také roztomilé, krásne, jemné.
Nedalo mi a hovorím: chlapci, nedali ste mi to náhodou do tašky?
Jasné, že nie, veď už načo by mi tam dávali práve náušnice... a ani by to nerobili.
Proste mi tam museli spadnúť.
Spadnúť?
No, asi nie celkom samé.
Ja mám totiž dnes narodeniny a prvé, čo ma napadlo, že mi ich dal otec.
Vieš, že zomrel.
No on mi chcel povedať, že nezabudol...
Andrea 29.7.2005
Milá Andreo,
úžasný příběh...
Když jsem ho četla, celá jsem se zježila.
Absolutní souhlas.
Gratuluji Ti k narozeninám.
Máš skvělého tatínka, i když už není na tomto světě
Má Tě moc rád.
Přijmi tento dárek a vzpomínej na něho.
© Wahlgrenis
29.07.2005
Milá Wahlgrenis,
ďakujem za odpoveď, aj za prianie.
Maj sa krásne.
Andrea 31.07.2005
