Chcel, aby som zostala celú noc, lenže ja som začala krvácať
Drahá Wahl,
Ty vieš, že ako každý, kto Ti píše, aj ja mám veľa otázok a som náramne zvedavá, napriek tomu sa však poväčšine výkladom vyhýbam, pretože si chcem prežiť všetko, čo ma očakáva, naplno a s prekvapeniami.
A taktiež sa poznám a viem, že ak by som vedela niektoré veci dopredu, bola by som schopná zmeniť svoje rozhodnutia, len aby to bolo inak, a aj proti svojím vlastným presvedčeniam a princípom.
A to nechcem.
Tentokrát potrebujem pomoc.
Potrebujem vedieť, prečo sa to stalo a či sa to môže opakovať.
Potrebujem čistý nezainteresovaný pohľad na vec, pretože v mojej hlave krúži toľko myšlienok, že sa v nich pomaly, ale isto strácam.
Dve nedele dozadu 27. 11. ma kamarátka po práci zobrala k nej domov na párty, ktorú robil jeden z jej spolubývajúcich.
Samozrejme, že sme tam prišli nenajedené a po celodennej práci aj unavené (končili sme o desiatej večer), takže som sa pripila, pravdepodobne viac než menej, lebo tam mám chvíľkové okno.
Už od začiatku som pokukovala po jednom chalanovi, samozrejme z pokukovania nakoniec vzniklo viac.
Síce si nepamätám, kto urobil "prvý krok", ale od momentu, ako sme sa začali bozkávať, si pamätám všetko a bola som úplne pri vedomí.
Ako náhle však došlo na vážnejšie činy a schyľovalo sa k sexu, utiekla som ku kamarátke do izby.
Čo ma zaskočilo, začala som sa klepať a dostavila sa panika.
Kamarátka ma snáď dvadsať minút držala v náručí a utešovala ma a ja som sa celú dobu klepala panikou.
Žiadne slzy, vzlyky, nič, len triaška, ktorú som sama od seba okamžite identifikovala ako paniku.
Neviem, či to bolo preto, že som mala vypité a ja som takmer dovolila, aby sme sa spolu vyspali bez ochrany, ale viem, že som neľutovala, čo sa stalo.
Ráno som sa zobudila síce trošku rozbolavená a na gaťkách som videla trochu krvi, ale nebrala som to ako žiadnu veľkú tragédiu, lebo som vedela, že mám každým dňom dostať menštruáciu a taktiež som už dlho s nikým nič nemala.
Ja som to brala ako jednorázovú záležitosť alebo presnejšie, neplánovala som sa mu ozývať a neočakávala som, že on sa ozve.
Lenže on sa ozval už v stredu.
Vypýtal si od kamaratky číslo a chcel sa stretnúť.
To bol pre mňa šok a trvalo mi dve hodiny, než som so seba dostala akú-takú odpoveď, ktorá nebola úplne zamietavá, ale nechávala som stretnutie skôr až na niekedy inokedy.
Vieš, chcel sa stretnúť ešte v ten deň a to bolo na mňa príliš.
Viacmenej som mu ale napísala, že mám voľno v piatok a v nedeľu večer.
Opäť sa ozval v nedeľu, ktorú som tiež zrušila.
To mi však bolo jasné, že ak sa s ním budem chcieť vidieť, tentokrát sa už budem musieť ozvať ja.
Minulý týždeň v stredu som mu napísala, či by nechcel ísť niekam von, pretože som v štvrtok (8. 12.) končila v práci pre zmenu skoro a piatok som mala voľný.
Odpísal, že má štvrtok večer voľný tiež a že je sám doma.
Po práci som kúpila fľašu červeného vína a stretli sme sa.
Vypila som dva poháre a celú dobu sme sa rozprávali, tentokrát som bola triezva.
Tentokrát sme mali sex, obaja sme vedeli, prečo sa stretávame.
Chcel, aby som zostala celú noc...
Lenže, Wahl, ja som začala krvácať.
A nie ako keď dostaneš menštruáciu, dokonca ani silná sa tomuto nevyrovnala.
Zo mňa naozaj tiekla krv.
Z vnútra.
Keď som si dala vložku, za dve minúty bola preplnená.
Všetko bolo špinavé.
Išla som do sprchy, že sa umyjem.
Nebola to len krv, zo mňa vypadávali kusy, dvoj, troj centimetrové.
A vôbec sa to nespomalovalo.
Po hodine som ešte stále krvácala, tak som zavolala kamaratke (našťastie došla medzitým domov z práce), že potrebujem do nemocnice.
Zavolala mi taxíka.
Obliekla som sa a ryfle som mala skoro okamžite krvavé.
Kamaratka mala na ceste priateľa, takže so mnou nemohla ísť.
Ale išiel so mnou on (i keď ja som nechcela).
V nemocnici na recepcii mali milión otázok.
Na všetky som trpezlivo odpovedala.
Povedala mi, že si mám sadnúť a čakať, kým ma zavolajú.
Povedala som jej, že nemôžem, lebo všetko bude špinavé.
Sľúbila, že zavolá sestru.
Bolo tam príliš teplo.
Stála som kúsok od okienka a cítila som, že strácam silu.
Viacmenej som sa opierala o neho.
Zložila som sa a na pár chvíľ som stratila vedomie.
To bolo pravdepodobne to najlepšie, čo som mohla urobiť, inak by som určite čakala ďalšie dve hodiny v čakárni.
Samozrejme, že okamžite okolo mňa potom začali lietať.
Do nemocnice sme došli asi okolo pól-trištvrte na jedenásť.
Zase kopa otázok.
Ani neviem, koľkokrát sa ma opýtali, či som náhodou neni tehotná.
Povedala som im na rovinu, čo sa stalo.
Nič ma nebolelo.
Vyšetrili ma.
Pri vyšetrení som cítila trochu bolesť na pravej strane.
Napojili ma na infúziu a zakázali mi piť.
Zobrali mi krv a moč.
Stále som krvácala a po vyšetrení ešte viac.
Okolo jednej sa na mňa konečne došla pozrieť gynekologička.
Opäť kopu otázok.
Opäť ma vyšetrila.
Tentokrát už vyšetrenie bolelo a pravá strana bola bolestivejšia.
Povedala mi, že nevie, prečo krvácam, že nič nemôže vidieť kvôli všetkej tej krvi, a že tam musím ostať a ráno pôjdem na ultrazvuk.
Asi o pól druhej som dostala prvé tabletky (tri pilulky).
Poslala som ho domov.
Myslím, že okolo tretej som začala mať bolesti ako pri menštruácii.
Neviem, ako dlho to trvalo, ale viem, že to chodilo v návaloch.
Keď som sa klepala zimou, tak som bolesti nemala.
Spolu s bolesťami mi bolo vždy teplo a mala som pocit, že budem zvracať.
Ráno, myslím, že to bolo okolo šiestej-siedmej, keď sa menila smena (už tam boli iné sestričky) sa na mňa prišla znovu pozrieť gynekologička (ešte tá istá).
Krvácanie sa už spomalilo, ale cítila som sa plná, pretože som stále ležala.
Cítila som sa omnoho lepšie.
Dostala som ďalšie tabletky (dve pilulky).
Okolo jedenástej ma začali presúvať, že idem na ten scan.
Lenže ma pravdepodobne zabudli objednať.
Tak ma presunuli na iné oddelenie.
Kamaratka ma prišla pozrieť a priniesla mi veci na prezlečenie.
Na novom oddelení som opäť dostala tabletky (dve pilule).
Asi o jednej prišla ďalšia gynekologička (už iná).
Otázky a tentokrát len vonkajšie vyšetrenie brucha.
Povedala, že musím čakať na scan a dovtedy nesiem piť ani jesť ale, že čúrať by som mala chodiť, lebo dostávam tekutiny z infúzie.
Keďže som cítila, že mám mechúr trochu nafučaný, tak som išla.
Niečo zo mňa vypadlo.
A voda bola stále krvavá.
Myslím, že bolo pól štvrtej poobede, keď som sa konečne dostala na ten scan.
Pozrela ma zvnútra.
Všetko v poriadku, žiadne poškodenia a nijaké zvláštnosti.
Nevidela žiaden dôvod, prečo by som mala krvácať.
O piatej ma gynekologička prepustila s tým, že nevedia, prečo som krvácala, a keď som sa opýtala, či mám teda očakávať, že sa to pri ďalšom pohlavnom styku stane znova, tak mi oznámila, že je to možné, ale, že to pravdepodobne už nebude také silné krvácanie.
V pondelok sa mám nahlásiť k obvodnej a ona ma má poslať na gynekologické vyšetrenie krčku maternice.
O siedmej som ešte stále bola v nemocnici, lebo som čakala na lieky.
Keď ich konečne dostali, tak to boli také, čo sa nemôžu posielať s pacientom domov.
Ďalšiu polhodinu sa ich snažili vymeniť.
Odchádzala som okolo ôsmej.
Wahl, ja si vždycky čítam tie papieriky k liekom, než niečo užijem.
Je tam napísané, že sa nemajú užívať, ak mám teraz alebo ak som niekedy mala krvácanie z pošvy, ktoré doktor nevedel vysvetliť a nejednalo sa o menštruáciu.
Rovnaká lieky som užívala v nemocnici.
Predpísali mi trikrát denne jednu tabletku počas ďalších desať dní.
Ani náhodou ich neberiem.
Do konca môjho pobytu v nemocnici si mysleli, že som tehotná, a že to popieram.
Tieto tabletky nesmú tehotné užívať.
Je tam napísané, že ich treba brať opatrne, ak má pacient astmu.
Nahlásila som im, že mám astmu.
Ja som skutočne s nikým nič nemala dlho až do tohto štvrtku.
Napriek tomu som po prvom stretnutí s ním dvakrát stála pred tehotenským testami a vážne uvažovala, že si ho kúpim, ale som si na sto percent istá, že k ničomu nedošlo.
Menštruácia mi skončila dva dni pred naším druhým stretnutím.
Krvácať som začala už asi počas styku.
Ešte stále krvácam.
Nič silné, ale kde tu sa ešte objaví aj nejaký ten kúsok.
Ale inak sa cítim úplne fit, nič ma nebolí a fungujem úplne bez problémov.
Wahl, prosím, ak môžeš, prosím, povedz mi, čo sa stalo a hlavne prečo.
Nechcem to zažiť znova.
Potrebujem to vedieť, aby som sa s tým mohla vyrovnať.
Nerada Ťa zaťažujem svojimi trápeniami, ale ja skutočne neviem na koho iného sa mám obrátiť.
Snažila som sa napísať všetko, čo si pamätám, odpusť ak som zašla až príliš do podrobností, ale neviem, čo je dôležité a čo nie.
Prajem Ti nádherný týždeň, plný smiechu a radosti!!!
S láskou
Machiko 14.12.2011
Milá Machiko,
nechci tady vymýšlet, co by to mohlo být...
Být to mohlo cokoliv.
Ale ráda bych, aby k Tobě dorazila informace tato:
Vnímám tady dušičku Tvého budoucího miminka.
Dává o sobě vědět netradičním způsobem, vnímá, že ve Tvém životě nemá svůj prostor.
Možná bylo nutné, aby ses se svým přítelem sblížila, abys mohla o své budoucí roli alespoň pouvažovat.
Ano, vím, psala jsi, že dlouho jsi žádného muže neměla, tehdy také miminko přijít nemohlo.
A teď, když se najednou nějaký muž objeví, neměla bys na svou roli zapomínat.
Miminko už má za sebe jasno, byla jsi vybrána jako jeho maminka.
I když zatím vnímá, že ještě není ta nejvhodnější chvíle.
Ale ono si počká.
Jakmile bude možnost, vstoupí do Tvého života.
Teď se mi tato energie jeví jako budoucí holčička.
Těší se k Tobě, moc...
Víš, jak to je, potřebuje s Tebou dožít příběh z minulosti, jste karmicky propojeni.
Možná i Tvůj pobyt v nemocnici byl důležitý, aby sis uvědomila, že ne všechno, co se ve Tvém životě děje, je jen ve Tvých rukou.
Občas je třeba přijmout ještě jiný, vyšší smysl, nedá se nic dělat, jen otevřít náruč.
Jakmile se miminko rozhodne vstoupit do Tvého života, měla bys zažít pocit absolutního naplnění, snad si v ten okamžik uvědomíš, že teprve teď jsi kompletní.
© Wahlgrenis
14.12.2011
Drahá Wahl,
dlho som otáľala s reakciou, ale musím, myslím, že sa ma to týka.
Musím reagovať na Machiko.
Milá Machiko.
Tvoj príbeh sa ma týka.
Začal 27. 11.
To mám narodeniny.
Bolo to pred 25 rokmi.
A ostatné ako cez kopirák.
Až na to, že ja som išla do nemocnice autobusom a sama.
Môj vtedajší partner bol vtedy na opušťáku.
Bol to jeden z tých karmických vzťahov.
2x ma požiadal o ruku.
Povedal, že tretí krát to už budem musieť urobiť sama.
Dodnes som to neurobila.
Hovoril, že asi čakám na princa na bielom koni.
Mal pravdu.
Čakala som.
Dočkala som sa.
Tiež som v ordinácii odpadla.
Tiež podozrenia, že sa jedná o potrat.
Ale nie lieky.
Zašívanie.
Bola som na izbe so ženami, ktoré potratili.
Pozerali sa na mňa ako na tú, ktorá dobrovoľne podstúpila prerušenie tehotenstva.
Bolo to "milé".
Tiež nebol žiadny medicínsky dôvod na túto príhodu.
Tiež som sa potom, ako sa mi prirodzene - oddychom - vrátila stratená krv, cítila v pohode.
Až na tú psychiku a na otázky, ktoré mi vírili v hlave.
Prečo?
Veď to nebolo 1.x...
Ako to dám vedieť domov?
Veď tam zostali "dôkazy" a mobilné telefóny neboli a tuším vtedy ešte ani pevná linka u nás doma.
Zavolala som sestre.
Bola doma na materskej.
Prišla aj s dieťaťom... alebo už s deťmi?...
Nepýtala sa.
Doma si to vysvetlili po svojom...
Vedeli, že mám zlú zražanlivosť krvi.
Pobudla som v nemocnici asi týždeň.
Staršie dieťa ešte dlho po tejto príhode ako chodili okolo nemocnice hovorila sestre, že tam bola Ňaňo...
Volala ma tak.
Milá Machiko...
Mrazilo ma pri čítaní, mrazí ma teraz.
Otvorila som svoju 13. komnatu.
A zažívam to zas.
Až teraz som sa dozvedela, že to bola dušička mojej stále nenarodenej dcérky.
Už vtedy dala o sebe vedieť.
Že nebola vhodná doba, vedela správne.
Je to trúfalé, ale... mám pocit, že je to tá istá dušička.
Teraz pri písaní mám dokonca triašku.
Podobnosť nemôže byť náhodná.
Pre Tvoj kľud a informáciu.
Už nikdy sa nič podobné nekonalo.
Všetko bolo tak, ako má byť.
Bezproblémové, krásne.
Toto všetko bolo zapadnuté prachom...
Veľa pekných budúcich zážitkov.
Ďakujem za pripomenutie.
Asi to bolo pre mňa dôležitejšie, ako to vyzerá...
Daenie 16.12.2011
Drahá Wahl,
po otvorení onoho zážitku mi vôbec nie je dobre.
Mám triašku, asi už aj horúčku, chvíľu je mi na zvracanie, chvíľu zima, zase teplo, chce sa mi plakať.
Nechcela som písať.
Ale pred chvíľou som nahrávala doklad s číslom 538... večer bude zaujímavý...
Mám zostrené videnie, pred očami akoby sa chcela roztrhnúť aktuálna scenéria a za ňou je jasnejšia, úplne v iných farbách, ostrejších, svetlejších, celé to takto preskakuje.
Aktuálne videnie s tým "novým" videním.
Nepýtam sa, či je to možné.
Prsty sa mi klepú.
Som nesústredená.
Vnútorne napätá.
Až do tohto momentu som ani len netušila, že si potrebujem vysporiadať aj túto príhodu.
Mám sa od Teba niečo dozvedieť.
Je vhodný čas?
Daenie 17.12.2011
Drahá Wahl,
ďakujem veľmi pekne za odpoveď.
Veľmi si ma potešila.
Najviac som sa obávala, že som svojím konaním od seba odohnala dušičku môjho budúceho
dieťatka.
Chápem, prečo muselo dať o sebe vedieť.
Ja sa už niekoľko rokov k svojím budúcim detičkám prihováram.
Avšak väčšinou ich prosím, nech majú so mnou trpezlivosť, že potrebujem ešte čas a dalo by sa povedať, že som sľubovaný čas tento rok posunula o ďalších pať rokov, takže sa
teraz už vobec nedivím, že sa ohlásilo trošičku netradičným spôsobom (veľmi dobre vie, že šok je pre mňa najrýchlejšia cesta).
Och, a to, že moje prvé dieťatko bude dievčatko, vyhlasujem už asi od dvanástich
rokov, ak nie ešte skôr!
Ešte raz, ďakujem veľmi pekne za pomoc, ani nevieš (ale vlastne Ty vieš), aký kameň mi odpadol so srdca.
Ľúbim Ťa a posieľam tisíce objatí!!!
Machiko 17.12.2011
