Wahlgrenis

Premýšľam nad 538 a zrazu je predo mnou

Drahá Wahlgrenis,
neuveríte, čo sa mi práve stalo.
Manžel šoféruje a ja som z ničoho nič začala premýšľať o čísle 538.
Zdvihla som zrak a zrazu je na aute pred nami!

Musím sa tomu smiať.
Pozdravujem.
Česima 09.09.2019

Dobrý deň
Potešil ma text Premýšľam nad 538 a zrazu je predo mnou.
Pretože ja s tým číslom mám tiež samé skvelé skúsenosti.
Napríklad bolo skoré ráno a ja som v jednom meste nemala kam ísť, kým začne ordinovať doktorka.
Všetko bolo ešte zavreté a ja stojím na prechode pre chodcov a premýšľam.
"Tam ďalej je kaviareň, kto vie, či by už bola otvorená? Kto vie či tam mám vôbec ísť?"
A v tom pred prechodom zastalo auto a púšťalo ma prejsť na druhú stranu.
Pritom nemuselo.
A to auto malo značku 538.
A ja som v tom momente vedela, že ta kaviareň bude isto otvorená.
A bola.
Teraz som bola nedávno na pohovore do jednej firmy.
Smutná som isla a premýšľala som: "Kto vie, či si ma ten śef vyberie. Bolo by to super pre mňa."
A v tom prechádzam cez cestu k svojmu autu a dava mi prednosť auto so značkou 358.
Ja som bola ešte na pochybách a ako sedim v aute, tak snáď sa pretrhlo vrece so značkou 538.
Auta jedným aj druhým smerom mali túto značku neuveriteľné.
A ešte ako bonus striedali sa zo značkou 369, ktorú tiež považujem za super dobré znamenie.
Ešte výsledky pohovoru neviem, snáď už zajtra.
Verím, že ma príjmu, budem moc rada.
Dám prípadne vedieť.
Dokonca keď som šla smutná cez Prahu v aute, zrazu ma nečakane obmedzilo auto a ja som ho musela pustiť pred seba a ešte si vravím - no to by bolo, keby mal značku 538...
A mal.
Znamenie, že všetko sa deje, ako má.
Inak mám ešte obľúbenú značku 054 ako znamenie všetkého dobrého a správneho a vtedy v tom tuneli ma o chvíľu obmedzilo druhé auto a malo práve túto značku, 054.
Aj som sa pousmiala vraviac tým hore:
"Ďakujem. To je super, že ste so mnou a dávate na mňa pozor."
Raz som stála na zástavke električky v Prahe a bolo skutočne moc smutno.
A vravím si, ak teraz pojde auto so značkou 538, bude všetko OK, aj keď to tak nevyzera.
Ledva som to v duchu dopovedala a popred mňa išli hneď dve auta s touto značkou a za nim 369 a za nim 054...
Úžas.
Tak teraz riešim tu novu pracu.
Bola som ešte na jednom pohovore a vravim si, ak teraz pojde auto 538, zoberu ma. Ale nič nešlo z mojich spriaznenych značiek.
Pravdepodobne ten druhy zamestavatel ma lepsich odo mna.
Ma mi dat vediet o dva tyzdne.
Ten prvy je aj tak lepsi aj platovo aj funkciou a postavenim.
Pekny deň
Ab1 15.09.2019

Milá Ab1,
zažívam niečo podobné.
Tak ako píšes, aj so mnou je číslo 369 snáď na každom kroku (či sú do auta, alebo telefónne čísla...).
Dokonca aj to moje t.č. končí na 369.
Potom sa mi ešte objavuje dosť často aj čas 17:17 a okrem čísla 538 ešte kombinácia 358, a keď nie to, tak tri sedmičky.
Raz sa mi dokonca stalo, že smetné koše boli rozmiestnené presne tak, že keď som kráčala, presne som videla 777.
Alebo sme chvíľu bývali na mieste kde bolo popisné číslo 7, ale majitelia si dali na plot tú sedmičku tri krát (z každého smeru) a keď som sa tam pozrela, bolo to proste 777.
Cítim, ako keby bola nadomnou ochrana.
Bolo obdobie, kedy som to prestala vnímať (asi som si to niečom tam hore pokazila), ale teraz je to znovu naspäť a ten pocit, že som v "súlade s vyššími silami" je krásny.
Všetko dopadne tak ako má.
Pozdravujem.

Česima 16.09.2019

Dobrý den Česima
Ďakujem za povzbudenie a krásnu odpoveď.
Ja mám ešte jednu vzácnu značku: 0807, je to dátum môjho narodenia.
Tu keď uvidím, tak je 100% niečo vzácne na ceste.
LEN V TEN MOMENT EŠTE NEVIEME ČO.
U MŇA TO BOLO UKONČENIE ROKY TRVAJÚCEHO PROBLÉMU V MOJ PROSPECH.
Niečo, čo už dlho riešim a neviem z toho von.
Jedna brána sa zavrie a druha otvorí.
Keď som ju videla prvýkrát, akýsi hlas na mna vola: "Vidíš tú značku? Vidíš ju?!"
A ja len: "No bože, veď na nej nič nie je. Nemá ani rovnaké číslice"
Ale ten hlas tvrdošijne stal na svojom, nech sa na ňu pozriem poriadne.
Potom mi to došlo: Datum môjho narodenia.
Ale keď som sa spýtala toho hlasu, co to znamená, co to prinesie, tak som cítila len letmý úsmev a ticho.
Ale znamená to napríklad ukončenie niečoho, co nám neslúži.
Môže to byt odchod z prace, aby sme sa posunuli ďalej.
Ja som prišla do práce, kolegyňa spravila, niečo čomu sa povie posledná kvapka, a okamžite som šla na personálne oddelenie a dala som výpoveď.
Zbalila veci a šla preč.
V to ráno ma pozdravila na jednom aute značka s mojim datum narodenia.
A bolo.
Dodnes som za to rada.
Môže taká značka predpovedať ukončenie súdneho sporu v náš prospech a poštou to dojde za par dni.
Aj to sa mi už stalo.
Alebo niekto v inom spore (u mňa v rodinnom) medzi súrodencami sa Ťa zásadne zastane, ukončí spor s tým, že dá za pravdu Tebe.
U mňa to bol môj otec.
A podobne...
Niečo ako znovuzrodenie.
A ešte mám značku XXXX, to je číslo za lomítkom môjho rodného čísla.
Tiež je to vzácne ju stretnúť.
Keď vidím túto značku, niečo radostné sa stane v súvislosti s ľuďmi.
Buď niekto zavolá alebo stretnem niekoho, kto ma poteší.
Proste dobré správy na ceste, dobré znamenie.
Vždy mi duša podskočí, keď ho vidím.
No a Ty mas číslo 7, ja číslo 8.
Inak dnes som šla písať odpoveď na ten to článok a vravím si: "Už by mi mali dať z tej firmy vedieť, aby som sa vyjadrila do inej firmy, kde ma prijali, ale ja tam vlastne nechcem ísť. Iba ak mi nič iné nezostane. Určite by som do mesiaca odišla. Proste to viem."
A vtom sa pozriem na hodiny a tam 08:08.
Tak som pozrela, čo má na to Wahlgrenis v tabuľke KDYŽ JSME KONFRONTOVÁNI ČASEM (KTERÝ NENÍ) .
No a je tam:
"Pohlazení shůry, souznění s vyššími silami, co se má dnes stát, podaří se. Přijde ocenění, žádný strach."

Pred pár dňami mi ukradli ŠPZ na mojom aute.
Premýšľam, čo to znamená.
Zhora len prišla odpoveď: "Je to to najlepšie, čo sa Ti mohlo stať."
Prečo?
Vysvetlenie: "Lebo som si želala mať na aute značky mesta Prahy a nie Olomouca, kde som auto kupila. Ale po novom zo zákona mi ich nepridelia, iba ak mi pôvodné značky budu odcudzené."
Ak je to tak, pozor na želania.
Mne sa teda jedno splní.
Ja som si to skutočne v jeden moment želala, ale zahnala som to ako...
To nie je možné...
Kto by mi tak ukradol značky, aby som mohla mať potom tie z pražskou ŠPZ?
No a je to tu.
Len ja nemam prechodný pobyt ešte, takže tie nové nemôžem vybaviť a tak auto stoji bez značiek na parkovisku už dva týždne.
Zato diaľničná známka aj zákonná poistka je na pôvodnú značku.
Vôbec neviem, či sa to da preniesť na nové značky.
Nuž, ale poznáte to, Tvoje želanie je mi rozkazom.
Krásny deň prajem
Ab1 16.09.2019

Tak na moje velke prekvapenie... MI to nevyšlo.
Neprijali ma.
Asi to tak má byť.
Tak pravdepodobne pôjdem do firmy, kam som vnutorne ísť nechcela.
Ab1 16.09.2019

Milá Ab1,
ale Ty predsa vieš, že to nie je o tom, čo MY CHCEME.
Ani netušíme ako to “tam hore” majú zariadené a naplánované.
Zo začiatku to možno môže vyzerať horšie, ale čas ukáže...
Niečo veľmi podobné zažívam v práci aj ja.
Musela som kôli tomu zmeniť postoj, aby sa to zlepšilo.
Potom som ešte narazila na Keltský horoskop od Wahlgrenis a tam bolo jasne napísané:
“Zvažujete, jestli ve firmě nadále zůstanete. Ano, zůstanete.”
Tak si vravím, že asi nie je o čom.
Proste tu mám byť a niečo mi to má dať.
Keby bolo všetko dokonalé, asi by nám to nič nedalo.
Nenútilo by nás to rásť.
Dôležité je len spoznať tú “poslednú kvapku” a nenechať to zájsť do extrému.
A vieš, čo je ešte zaujímavé?
Že ty máš často 08:08 a ja 17:17.
Znamená to úplne to isté.
Všetko dobre dopadne.
Niekedy sa k niečomu musíme dostať obkľukou, aby sme to pochopili.
Keď si tak vybavím moju kariérnu cestu, bola to teda poriadna náhoda.
Dostala som totiž prácu v niečom, čo som ani neštudovala... a už to potom šlo... až som skončila v Prahe... a po nej v Austrálii.
Všetko do seba zapadlo ako mozaika (práca-partner-peniaze-cesta).
Nikdy by som nepovedala, že to takto dopadne.
Veľa šťastia!
Česima 17.09.2019

Ahoj Česima.
Ďakujem za odpoveď.
Ano viem, že je to, ako píšeš.
Ja ešte verím, že ma príjmu do tej firmy, o ktorej som ja písala že asi majú za mňa niekoho lepšieho.
S touto treťou firmou, o ktorej som písala, že asi pôjdem tam, kam nechcem, sa stala zvláštna vec.
Snažila som sa im dovolať a potvrdiť teda nástup k nim a dva dni nik nedvíhal, neodpovedal na emaili a sms a nevolal späť.
Tak som zavolala známemu len tak o jeho názor, ale už dopredu som si vravela, že je to od firmy neseriózne - dva dni neodpovedať.
Zhodli sme sa, že bude lepšie, keď si nájdem niečo iné, že firma ma asi problémy a podobne.
Keď som to vnútorne strávila, že lepšie je, keď sa firma ako neseriózna a problematická prejavila teraz, ako keby až potom, ako som tam nastúpila.
Asi hodinu a pol po tomto definitívnom rozhodnutí mi z tej firmy volali.
Už som to nezdvihla ja.
Na pohovore do tejto firmy bol aj pán, ktorý sa mi stále díval do výstrihu a nepríjemne sa pritom potil.
Pritom to bol úplne mali decentný výstrih na blúzke.
No slizoun.
Inak 538 je hodina môjho narodenia.
Ale čo napríklad ŠPZ 583 alebo 853 a 835, je to tiež OK?
Ab1 18.09.2019

Milá Ab1,
to, čo si napísala o pohovore (pozeranie sa do výstrihu)... no ostala som úplne zhrozená, lebo na takéto veci som veľmi háklivá.
Samozrejme, nechodím úplne zahalená od hlavy po päty, ale nie som ani výstredný typ.
Svoje súkromie si strážim.
Chápem to, viem sa do toho vcítiť.
Muselo to byť veľmi nepríjemné.
Tu v Austrálii to našťastie vôbec netolerujú, a nikto si to nedovolí, lebo by mohol prísť o prácu (je jedno či by to bol šéf alebo zamestnanec).
Zákony sú tu trochu inak nastavené.
Už chápem Tvoje rozhodnutie a plne ho podporujem.
Vôbec mi nenapadlo, že by sa mohlo niečo také na pohovore stať.
S tými číslami žiaľ neviem.
Som len "obyčajný človek", ktorému sa občas stane zázrak alebo sa nejaké to znamenie objaví...
A potom na týchto stránkach skúmam, čo by to mohlo pre mňa znamenať.
V tomto by asi vedela poradiť Wahlgrenis.
Jediné, čo viem, je, že 358 je časť z Fibonacciho postupnosti.
Myslím na Teba a stále verím, že to dobre dopadne.
Prajem všetkým pekný deň.
Česima 19.09.2019

Tak opäť zdravím.
Aj keď to nie je presne o ŠPZ 538, je to o novej práci, ako sme sa bavili naposledy.
Nastúpila som tam, kam som vôbec nechcela.
Odkladala som to, ale nakoniec 21.10. som nastúpila.
Dotyčný pán z pohovoru bol zo začiatku veľmi nevyspytateľný, "náhodné stretnutia", ale ja som bola dosť ostrá, myslím, že pochopil.
No začal mi chodiť do snov.
Povedala som mu vo sne, nech odíde.
Ale moc to nepomáhalo.
Tak som si povedala vo sne: fajn, tak zmením zamestnanie.
A v tom, ako som si predstavovala, že odchádzam z práce definitívne inam, zmizlo schodisko a ja som nemohla odísť z budovy.
Prekvapená som zostala vo firme na chodbe stáť a predo mnou nič, žiadne schody.
Tak som povedala, fajn, tak si nájdem niekoho k sebe ako partnera a v tom sa tam tie schody objavili a ja som vyšla z budovy von a som sa už videla, ako odchádzam po chodníku.
Lenže v tom istom momente kráčal oproti mne dotyčný pán z pohovoru a vraví mi "Len si choď, ja si tu na Teba počkám."
Povedala som niečo ostré a šla som preč.
No s ním to rozhodne neotriaslo.
Pozerala som si v kartách na neho viackrát, čo mám od neho čakať.
Vždy mi padne karta diabol.
No presne na mesiac aj deň teda 21.11. sa stalo niečo, čo mi ukázalo, že všetko sa deje, ako bolo dané.
Raz som mala sen, v ktorom som videla veľmi jemnú dievčinu, ako mi ukazuje dva obrazy.
Na jednom bol vlk a na druhom biele ľalie alebo orchideje.
Slová som si už nepamätala, no zobudila som sa okamžite z toho sna s tým, prečo by si niekto vešal na stenu vlka a vedľa biele ľalie alebo orchideje.
Tie biele kvety v sne ma tak upútali, že ten sen si živo pamätám dodnes.
A ta dievčina v sne pôsobila moc jemne.
No a ja mám presne tú dievčinu z toho sna už mesiac v kancelárii, aj s tými obrazmi, lenže som si to neuvedomila.
Často som si o nej inak pomyslela, že je to ako dar z nebies, že som práve s ňou v kancelárií, taký prevtelený anjel.
Aj sme si doslova sadli a to je o 17 rokov odo mňa mladšia.
Moje meno je v preklade vlk.
Ale v dobe sna to tak už nebolo, bola som vydatá.
Neskôr som sa vrátila k menu za slobodna, čo je ten Vlk, no a bavili sme sa, že kolegyni, ktorá sa vola Králiková, kupili zo srandy zväzok mrkvy k narodeninám a tak sa jej pýtam zo srandy: "No a čo kúpite mne, keď som vlk?"
A v tom sa odohrala ta scéna zo sna: "Pozri, ja mam vlka na stene, som si ťa privolala."
A ja som si všimla až teraz ten obraz aj s tým druhým obrazom bielych kvetov vedľa.
Ohromene som na to hľadela, keďže som presne túto scénu videla pred pár rokmi vo sne.
A je mi jasné, že v tejto firme mám byť.
Nie je to náhoda ani chyba v Matrixe.
A aj keď som sa bránila, nemalo to zmysel.
Neviem, ako dlho tam mám byť.
Ale mne sa plni veľa vízií zo snov a to, odkedy som sa presťahovala do Prahy.
Ale inak je v práci nakoniec moc dobre.
Fajn kolektív, aj priami nadriadený.
Dotyčný pan z pohovoru je vyslovene riaditeľ.
Pod ním je ešte môj priamy nadriadený.
Takže aj keď mi prišli ďalšie ponuky na prijatie do zamestnania na základe pohovorov, už som ich odmietla.
Akosi som si tu zvykla.
Tí ľudia mi sedia a dotyčný pán sa mi po tom poslednom sne na chodníku už vyhýba aj v reáli, akoby ma zaregistroval, pozdraví, ale hneď uhne pohľadom a uteká preč.
Čo je dobre.
Tak to som sem chcela už skôr napísať, že sa mi v tej práci nakoniec moc páči a cítim sa tam ako doma.
Majte sa krásne.
Ab1 22.11.2019

Milá Ab1,
Tvoje sny sú tak krásne symbolické.
Biela ľalia (orchidea) ako symbol čistoty.
Neuveríš, aj ja nakoniec hľadám prácu.
V terajšej to začína byť pre mňa dosť nepríjemné.
Cítim, že tam nezapadám.
Vyložila som si kostky od Wahlgrenis a vyšlo mi, že tam nehrám hlavnú rolu.
Úplne to sedí.
Firma je malá.
Myslela som si, že tam bude “rodinná” atmosféra, ale vôbec.
Som tam len ako číslo, ako niekto, kto sa “o to postará”, keď niečo treba riešiť.
Zistila som, že to nie je o veľkosti firmy, ale o ľuďoch.
Zviera sa mi tam žalúdok, často mám knedlík v krku.
Lenže nájdenie inej práce je dosť ťažké.
Všetci náborári majú kopec času.
Sľúbia, že si dáme stretnutie, a neozvú sa.
Buď toho majú veľa, alebo zabudnú?
Neviem.
Aj sa pripomeniem a nič.
Tu to funguje inak, po známostiach, na odporúčanie a tak...
Vyberajú si ľudí aj na základe sympatií...
Ale verím, že sa pre mňa niečo lepšie nájde, len to chce čas.
Už len to, že som si uvedomila, že musím z tadiaľ odísť, ma niekam posunulo.
Ja žiaľ žiadne vízie v snoch nemám, tak netuším, ako to dopadne.
Jediné, čo viem, je, že s tým musím niečo spraviť.
Musím sa zmeniť, aby som do toho lepšieho prostredia zapadla, aby som si ho pritiahla, aby so mnou ladilo.
V práci trávime vyše 8 hodín.
Je dôležité, aby sme sa tam cítili dobre.
Prajem krásny deň.
S pozdravom
Česima 27.11.2019

Pekný večer.
Česina ďakujem za odpoveď.
Ono tie sny sú fajn, ale neviem čas, kedy sa to stane.
Niekedy no skôr vždy sa zobudím s tým, že niečo také sa nemôže proste stať.
A stane sa presne podľa sna.
Aby toho nebolo málo, tak dotyčný pán so mnou ako sa povie "vybabral".
Môjho priameho nadriadeného proste dal bokom a prácu mi zadáva sám pán riaditeľ a musím ju ísť aj odovzdať priamo jemu, svojho priameho nadriadeného už nestretávam dá sa povedať vôbec.
Takže dotyčný buď nakluše ku mne do kancelárie alebo si ma zavolá k sebe.
No proste, čo dodať.
Keď sa to stalo prvý krát, myslela som, že skolabujem.
Nechcela som veriť tomu, čo vidím a počujem.
Chodila som taká vytočená po firme lebo doslova zo mňa robil idiota a potom sa láskavo tváril, že veď to nič, on ma to všetko naučí a bol milý - premilý.
Lenže on mi to už vysvetľoval, ako keby som prvý krát videla výkres na "oko" pre vodiče na veľmi vysoké napätie a podobne.
A keď som mu skočila do reči, že mi je to všetko jasné (veď mám VŠ, nie som debil), no tak ma zahriakol.
Proste bude veselo ešte.
Pomaly si zvykám.
Kolegyňa ma ukludňovala, že nech neodchádzam, že on je ku všetkým taký, že to nie je osobné.
On má jedinú výhodu, že ma baví tá práca a presne táto časť energetiky a tej sa venuje málo firiem.
Takže odchod by prichádzal do úvahy z mojej strany už dosť nechtiac.
Ostatné firmy, ktoré ma prijali, sa venujú inej časti energetiky, ale bolo to zas dobre platené, tak som uvažovala robiť aj to.
A paradox je, že najskôr ma nikam neprijali, až keď som prijala definitívne túto ponuku, tak aj s tých predošlých odmietnutí prišlo, že po zváženi sa rozhodli rozšíriť svoju firmy ešte o jedno miesto a prijmú aj mňa.
A to boly hneď dve firmy.
Ale ja už som mala potvrdený nástup sem a potom ešte došli ponuky, už aj keď som tu pracovala.
No proste malo to tak byť.
Dnes som si vravela v práci na ukludnenie: "keď pôjdem z práce, budem myslieť na to, ako to bude ďalej všetko a keď zbadám 538 tak bude dobre".
Lenže cestou z práce bola už vonku tma a ja som nedovidela na žiadnu ŠPZ na autách
(no na smiech).
Mám nosiť okuliare ale nenosím ich vonku.
Keby bolo svetlo, tak tam dovidím.
No takže som sa nič nedozvedela.
Možno ho to o pár dní - max, týždeň tomu dávam, prestane baviť, má ako riaditeľ dosť dôležitejšej svojej práce.
Neviem, ako to bude s Tebou ďalej.
Ale ak mám nejaký dar, stále mi tam ide dieťa, akoby si mala mať bábätko a touto cestou sa z firmy uvolníš a potom neskôr odídeš.
Ale neviem, koľko máš rokov a či je to možné, ale stále mi to tam rezonuje.
Krásny večer prajem.
Ab1 27.11.2019

Milá Ab1,
rezonuje Ti to pravdepodobne správne.
Ten dar tam určite je.
Deti ešte nemám, ale už som v tom veku, “kedy by sme mali nad nimi premýšľať”.
Najviac ma baví, keď mi okolie vraví, že mám na to ešte čas (typujú mi vek podľa vzhľadu) a keď im poviem, že mi je o 7 rokov viac, tak zrazu už vraj nemám moc času.
Ale ja sa do toho stále nehrniem (nevnímam to ako môj životný údel), a vravím si, že príde, keď má.
Jediné, čo by mi asi vadilo, je, keby sme s partnerom neboli vzatí, a ja otehotnela.
Akosi som to mala nastavené tak, aby sme boli manželia.
Teraz už sme, tak to už neriešim.
Síce dieťa ešte neplánujeme, ale na čo sú plány, že?
Keď bude chcieť, tak si to zariadi, aby prísť mohlo.
Každopádne, tehotnieť by som nechcela zámerne, aby som mohla odísť z práce, to nie.
Najradšej by som si to tu vyriešila sama.
Ďakujem za informáciu.
Uvidím, ako to nakoniec dopadne.
Ten Tvoj šéf v novej práci... úplne mám z neho pocit, ako keby bolo medzi vami niečo nedoriešené z minulosti, a teraz si ťa k sebe “pritiahol”.
Snáď to zvládneš.
Verím, že áno.
Prajem pekný deň.
Česima 28.11.2019

Ahoj.
Ja som to myslela tak, že sa preto neozývajú náborový pracovníci, lebo to nemá význam.
Neviem, čo by si povedala na to, keby si sa v januári dozvedela, že budeš mať bábätko.
Nie naschvál, ale proste ako by bol čas na ďalší level a je to dané.
Neviem.
Ja som sa pýtala tam hore, prečo sa ti nedarí s tou zmenou a prišlo mi tam to dieťa.
A to dvakrát za sebou.
Keď som si dnes v práci vravela pre seba "Všetko bude dobré, nevšímaj si to", tak zhora akoby bili na bubon POZOR, POZOR KLAME TELOM.
Neviem, prečo sa mám mať stále v strehu.
Keď som sa na to spýtala hore.
Odpoveď bola. "Môžeš prísť o všetko."
Akoby o dušu alebo čo.
Tá Tvoja úvaha ma prekvapila a prvé, čo ma napadlo, bolo: No to som musela byť teda monštrum v minulom živote, ak som mu niečo podobné robila aj ja.
A žiaľ vyzerá podľa toho, čo som pocítila, tak že som mu robila minimálne aj to.
No bola som asi tiež číslo.
Tak možno je to dorovnávanie z minulosti.
Len akoby ma moja prehra mohla stiahnuť do temnoty alebo čo.
Neviem.
Ale proste mam to dane prejsť touto skúsenosťou.
Nevyhnem sa jej.
Dnes som mala dojem, že ho to už nebaví, vždy, keď vbehol do kanclu, tak akoby ma nevidel a hovoril buď do priestoru alebo kolegyni, akoby som tam nebola, preto som si na duši tak vydýchla, ale zhora to bytie na poplach, že klame telom ma prebralo za každým uvoľnením.
Tak som v strehu.
Niečo ako "nesmie zistiť tvoje slabiny, doslova dostať sa ti po kožu", mi povedali zhora "inak Ťa bude manipulovať a stiahne ťa na ....."
Nesmiem mu absolútne ukázať uvoľnenosť.
Akoby nasával z ľudí energiu alebo čo.
Ale tak to znie ako horor, no intuícia ma zatiaľ nesklamala, len ju často podcením a nepočúvam.
Krásny večer.
Ab1 29.11.2019

Ahoj Ab1,
to, že by som bola tehotná už v januári, si akosi neviem predstaviť.
Nechcem v tej firme (v ktorej som teraz zamestnaná) oznamovať, že som tehotná.
Nikoho to ani nebude zaujímať, jedine to, kto ma nahradí, a neviem, čo by si na mňa ešte vymysleli.
Nechcem tu zase zažívať sklamanie a cítiť, ako tu nič neznamenám.
Žiadna materská tu neexistuje.
Zamestnávatelia nemajú voči budúcim matkám (ktoré zamestnávajú) žiadne povinnosti (jedine podržať pracovné miesto na jeden rok - áno, len jeden).
Počas “rodičovskej” štát ani neplatí odvody, zdravotné, dôchodok pre maminky... proste nič.
Firma navyše nemá žiadnu kultúru, CEO na čele je divný človek (vidno, ako pre neho zamestnanci nič neznamenajú).
Ľudia sú tu prehnane vážni a chladní.
Preto som tu nechcela ostávať, ale toto je možno to, čo si zaslúžim.
Už som sa pýtala aj domácich, či je to normálne, a vraveli, že nie.
Som si vedomá toho, že nie som dokonalá, ale to prostredie... toto už budú ďalšie Vianoce, cez ktoré budem musieť ako jediná z Teamu pracovať.
Iní si berú dva týždne dovolenky, ja veľmi na výber nemám.
Práca je to bez príplatku, dokonca bez slova “Ďakujem”, ktoré nič nestojí.
Všetci dobrí ľudia z tadiaľto už dávno odišli, ja stále nie.
Normálne už premýšľam, že odídem bez toho, že by som mala ďalšiu prácu, ale máme na krku hypotéku...
Dosť tu psychicky trpím, mám často knedlík v krku.
Je to asi niečo úplne iné, než zažívaš ty, kde máš problém so šéfom.
Tu vyzerá byť toxické celé prostredie.
Maj sa pekne.
Zdraví
Česima 02.12.2019

Ahoj Česima.
tak odíď.
Hneď daj dvojmesačnú výpoveď a odíď.
To by som urobila a to by som poradila aj svojej dcére.
Život, kde duša trpí, Ťa nenávratne poznačí.
V podvedomí to zostane a bude ťa to budiť zo sna aj po rokoch.
Mala si si tou skúsenosťou prejsť, ale nie, že si to zaslúžiš a hotovo.
Je čas ísť ďalej pre inú skúsenosť.
Ale bojuj.
Hovorí sa "Pomôž si človeče, aj pánboh Ti pomôže."
Je nevhodné odo mňa radiť, môžem len povedať, čo by som robila Ja.
Jeden toxický človek vie nakaziť celý team a u Teba, keď je to celý team, tak časom sa staneš toxická aj Ty.
A potom čo?
Manžel sa bude časom cítiť Tebou vysávaný z energie a podobne.
Keď sa obklopíš ľuďmi prijemnými, začneš byť príjemná aj ty v práci aj doma.
Ak to nechceš urobiť pre seba, urob to pre šťastné manželstvo, aby sa to neprenieslo časom domov.
Inak ja by som sa dala na PN na tých pár dní medzi sviatkami a bolo by.
Museli by si vo firme poradiť a to by ma zaujímalo ako.
A tú PN by som prehodila na dovolenku, aby som to mala lepšie platené, čo by zamestnávateľ mal akceptovať, lebo doklad od doktora mu dám.
Takže som síce chorá, len si to budem uplatňovať ako dovolenku, a to Ti nesmie prísť ani kontrola, ako chodí počas PN.
Ono hypotéka sa dá riešiť v banke tak, že dohodneš s bankou odklad splátok, kým si nájdeš novú prácu a tú si nájdeš isto.
Odklad je možný maximálne na jeden rok.
Ja to zvládnem v práci.
Maj sa krásne.
Ab1 03.12.2019

Milá Ab1,
veľmi Ti ďakujem za Tvoj názor.
Moja situácia je ešte trochu inakšia, než to, čo som spomínala.
Som totiž zamestnaná ako “casual” zamestnanec s tým, že pracujem na full-time.
Prečo to tak je, neviem.
Asi je to pre nich výhodné, lebo nemám v podstate na nič nárok - ako napr. platená dovolenka, príplatky, PN a podobne.
“Najvtipnejšie” na tom je, že 13. 11. mi vypršala zmluva, ale akosi sa počíta, že sem budem chodiť aj naďalej, len šéf má svojich zamestnancov... (premýšľam ako to slušne napísať)... proste sú mu tak ľahostajní, že si ani doteraz nenašiel čas, aby mi formálne predĺžili zmluvu.
Teraz už v podstate nie som zamestnanec a nemám ani žiadnu výpovednú dobu, ale výplata mi stále chodí.
Je zaujímavé, aké rôzne to môže vo firmách byť.
Dnes idem na jeden vianočný večierok čisto pre ženy tzv. “Woman in Technology”, tak tam snáď narazím na nejaké kontakty a dobré duše.
Všetko je tu o kontaktoch.
Snáď knedlík v krku poľaví.
Stále sa mi všade objavuje číslo 369, časy 11:11 (tento dokonca aj v sne), 17:17 a modrá farba.
Vnímam nad tým všetkým ochranu, len sa bojím kroku do neznáma.
Držte mi palce.
Myslím na vás, Ab1 aj Wahlgrenis.
Zo srdca ďakujem.
Česima 04.12.2019

Aho Česima
Tak ako bolo?
U mňa sa to vrátilo do normálu.
Takže pohoda.
Zase mám svojho priameho nadriadeného späť.
S ním je všetko akési zrozumiteľné
Čo treba spraviť a ako na vec.
Trpezlivý, vie, čo chce, a vie to aj zrozumiteľne vysvetliť.
Priala by som každému takého šéfa.
Stala sa mi však opäť zvláštna vec.
Bola som na Slovensku.
Keďže dom tam už nevlastním (zatiaľ, dám si postaviť nový isto), tak som sa ubytovala v hoteli.
No des a hrôza, čomu dnes booking dá status hotela.
Ukrajinci opitý a smrad, asi varili mäso, neviem, z čoho ale stuchlina riadna, ale bonus bola izba.
Katastrofa.
Nevykurena, mala z okienkom ako v pivnici, vlhka.
Zdesene som sa oblečená zakryla perinou a modlila sa, nech nedostanem blchy.
Hodila som na seba bundu a vtom mi to došlo.
Všimla som si skrinky nad postelou a otvor vedla komína a túto scénu som videla vo sne, z ktorého som sa ale tak zdesená zobudila, že čo za blbosti sa mi sníva, že som ho ani nedosnívala.
Izba mala výraznú fialovú farbu a na to sa nedá zabudnúť, tie skrinky mi prišli "kto by si vešal tak nízko skrinky nad posteľ?"
No a vešal.
A taká hrozná izba je realita, žiadny desný sen.
Vlastne sa nic nestalo, a preto nechápem, prečo mi bola tato udalosť ukázaná vo sne.
Čas neviem, ale sny ako reálita mi vždy utkvejú v hlave ako veľmi silné.
Vlastne som vybrala postu a šla do Prahy.
Premýšľam nad tým.
Máme slobodnú vôlu, alebo je všetko určené dopredu a my máme len ilúziu slobodnej voľby.
Lebo cestu na Slovensko som si plánovala akosi neurčito, nič ma presne na ten dátum neviazalo.
Hotel som vyberala tiež systémom "A čo, skúsim niečo nové."
Mám tam jeden overený, ale majú tam dva programy v telke a musím odisť do 10 hod.
Myslela som si: "Tu majú podľa popisu viac programov v telke a môžem odísť o 11 hod."
No ale pre istotu nemali v telke žiadny program, len zrnila a ráno som zúfalo pozerala na hodinky, kedy konečne odídem, aby som sa nemusela ale túlať zbytočne po meste.
Ešte dva dni som sa z toho dávala do poriadku, nevyspatá, uzimená a zúfala.
Keď som šla na poštu, vedela som, od koho je tam doporučená a trochu s obavami som sa pýtala samej seba, čo ma tam čaká.
Z vnútra šlo ale také pokojné: "Kľud, je to dobrá správa."
Ešte aj keď som mala v rukách, som odkladala, kedy ju prečítam, nech mám silu to prípadne rozdýchať.
Nakoniec to bola najlepšia správa, aká mi mohla v tej situácií prísť.
A tak len som sa chcela podeliť o tú otázku.
Je všetko dopredu dané, ako a čo sa stane?
Mne tam chodí, že niektorí to majú už dané, niektorí celkom nie.
Ja to dané mám.
Aspoň tak mi je to povedané zhora.
Potom je to tak možno aj s tým našim zamestnaním, aj Tvojím možno.
Maj sa krásne.
Ab1 08.12.2019

Milá Ab1,
prečítala som si, čo si písala, ale vravela som si, že odpoviem neskôr; ako som rada, že sa Ti to vrátilo do normálu...
Lenže do rána som mala zvláštny sen.
V Austrálii nám napadol sneh.
Ja som bola celá bez seba, strašne sa radovala, oznamovala to ľuďom okolo.
Nikdy tu nebol sneh a teraz je!
Chcela som si to všetko fotiť, spraviť do toho poprašku anjela...
Blbla som ako malé dieťa.
Ešte si pamätám, že pred tým som v akomsi piesku zrovnala so zemou mravenisko.
Netuším prečo.
Musela som.
Videla som veľké biele mravenčie vajíčka a boli celkom hnusné.
No a ešte v tom sne mi spieval manžel nejakú pesničku.
Keď som sa prebrala, chvíľu som si tú melódiu pamätala, a potom upadla do spánku a zabudla.
Keď som mu to ráno povedala, smial sa, že to musela byť katastrofa, že spievať nevie.
Ďalším útržkom bolo, že mi niekto dával vypočuť zvuky mimozemšťanov.
Bol to tón, ktorý znel ako signál...
No snívalo sa mi toho túto noc bohate, ale žiadne vízie, skôr symboly.
Od kedy som si dala pod posteľ Magický ornament, sny sú intenzívnejšie.

Nie som si istá, či je náš osud daný, ale keď som v prvom ročníku VŠ navštívila jednu pani, čo veštila (ani netuším prečo a ako som sa k nej dostala), všetko, čo povedala, zatiaľ sedelo.
Vravela mi aj, že ak sa nerozhodnem pre môjho prvého partnera, ostanem s tým tretím (znelo to, ako keby som mala možnosť voľby).
Ako keby som týmto rozhodnutím bola na rozcestí.
Asi to bude rôzne.
Verím, že sa napríklad človek môže zmeniť, a potom aj ten jeho osud.
Niekedy sa stane nehoda, alebo príde choroba, aby pochopil... a pochopí, alebo vôbec nepochopí.
Podľa mňa máme vždy možnosť voľby.
Ale často nám niečo napovedá, ktorým smerom by sme sa mali vybrať.
Vieš, čo je zaujímavé?
Pár dní dozadu som zistila, že mám štyri páry topánok s písmenom W.
Dokonca aj tie svadobné ho majú! Ako keby ma celou mojou životnou cestou sprevádzalo.
Voľba - Wahl.

V Tvojom prípade mám ale pocit, že Ťa sem zaslali s jasným úmyslom.
Si na inej úrovni než ostatní, nepotrebuješ pochopiť, už vieš.
Dostávaš jasné pokyny.
Si tomu otvorená.
Prijímaš to tak, ako to je, nerobíš veci nasilu, necháš sa unášať, vnímaš signály.
Najviac odmien chodí, keď po ničom netúžime a žijeme s pokorou.
Mnoho ľudí si to vôbec neuvedomuje, a občas mám pocit, že sem snáď ani nepatrím.
Skoro nikto ma nechápe.
Pár dní dozadu sa nám začal sťažovať jeden známy, že dostávajú materskú len 6 tis. a zaplatia z toho len hypotéku.
Odpísala som mu, že veď ale to je až 300 tis., čo vám dá štát za to, že sa vám narodilo miminko, plus za vás platia počas tohto obdobia odvody.
Vo svete to takto vôbec nechodí.
Každý si na toto obdobie musí našetriť sám.
Buď rád!
Máš hypotéku na 3 roky zadarmo.
Nie je to super?
A už bol oheň na streche.
Ja mu nemám písať, že má byť za to rád.
Čo si to dovoľujem.
Ja sa predsa topím v peniazoch.
A vieš, čo je zaujímavé?
Nikdy som netúžila zarábať veľa.
Vždy som si vystačila s tým, čo som mala, a nikdy som sa nezadĺžila.
Moja jediná půjčka v živote bola (a je) hypotéka.
Keď som na niečo nemala, tak som si to proste nekúpila.
U mňa to s prácou zatiaľ nijako nevypadá.
Chvíľku som bola v nádeji, že mi niečo lepšie príde, ale pozíciu nakoniec zaplnili nejakým contractorom.
Na ďalšiu pozíciu sa mi neozýva recruiterka, aj keď to sľúbila.
Asi má niečo dôležitejšie na práci.
Zmluvu v stávajúcej práci mi ešte stále nepredĺžili.
Tiež nemajú čas, a mňa už nebaví večne sa pripomínať.
Teraz pracujem z domu.
Dohodla som si 3 dni v mesiaci prácu z domu, aby som mala počas svojich dní kľud.
Som vtedy totiž citlivejšia a občas aj ubolená.
Druhej žene, čo je v teame, je to jedno, a do práce nechodí vôbec (pracuje len z domu), aj keď by tam občas mala zájsť.
Je zaujímavé, ako to máme každý inak.
Mne viac než 3 dni práce z domova nedovolia.
Majú ku mne iný prístup.
Vypadám mlado, tak si ku mne viac dovoľujú.
Asi budem musieť zmeniť prístup, ak tam mám v tom teda ostať.
Bojím sa, že máš pravdu.
Zatiaľ to tak naozaj vypadá.
Zdraví,
Česima 10.12.2019

Ahoj Česima
Ja sa snažím napojiť, ako to bude s Tebou, no a vždy, keď čítam od Teba, že nemáš zmluvu podpísanú, veľmi sa mi na duši uľaví a prvé čo ma napadne: "chválabohu, aspoň to".
Takže je to správne.
Je cesta voľná.
Niečo je na ceste.
U Teba to dieťa, tá rodina, mi rezonuje ako dohoda duší pred Tvojím narodením.
Bol tam priestor lavírovať, ale ten končí.
Neviem, to inak načítať.
A druhé, čo vnímam u Teba: "Nespoliehať na druhých."
To znamená že recrutier je jedna z možností, nie jediná.
Akoby nemáš byť otrokom systému.
Tak skús veriť a konať tak, že sa stane výnimka a teda pošleš životopis do firiem na personálne alebo majiteľovi firmy, neviem, ako to tam funguje, ale ako sa hovorí "Na drzovku" a vyjde to.
Len toto riešenie mi prichádza, že ak veľmi chceš osud sama. pozmeniť toto je cesta.
Pravdepodobne životopis z niektorých firiem prepošlú potom nejakej personálnej agentúre, ktorá Ťa osloví, preverí, ale budu aspoň o Tebe priamo vo firme vedieť a čakať na výsledok.
Pozrela som v snáre, čo znamená mravenisko v sne a presne: "cítíš sa, akoby okolie nedocenilo Tvoje schopnosti".
To na Teba sedí.
Nad tým "W" som sa pousmiala, ja mám priezvisko, ktoré začina na W.
Skús nájsť tam firmu na W a poslať životopis, možno to je tá osudová cesta.
Čo sa mňa týka, no ja už ani na výber nemám, len prijať s pokorou, čo sa deje.
Raz, keď som kúpila dom, ako som odišla so synom od manžela, počula som v dome hlas ktorý sa ma pýtal: "Čo urobíš, ak by si sa stala milionárkou, multimilionárkou?"
Ja som pokrčila plecami: "No čo, užila by som si to. Kúpila by som si vilu, auta, dom ..."
Hlas pokračoval: "Ale čo by si robila so synom? Akoby si ho v takom prípade vychovala?"
Povedala som: "Dala by som mu čo najviac, je to môj syn."
Hlas odpovedal: "No, ale nesmieš mu nič dať. Sú to len peniaze pre Teba. Nikomu z nich nesmieš dať. Rozdať môžeš len to, čo sama zarobíš, nie, čo Ti dáme."
Odpovedala som: "V poriadku. Aj keď neviem si predstaviť, že by som synovi z toho nič nedala."
Nakoniec odznelo: "Dobre, ale najskôr musíš úplne o všetko prísť. Ale úplne."
Ja som pokrčila plecami: "Prečo by som mala o všetko prísť? Som z veľkej rodiny, môj otec by to nikdy nedovolil."
(Mala som 35 rokov, keď som s 9 ročným synom odišla žiť sama na vlastnú päsť. Nebolo to jednoduché, ale snáď celé nebo mi vtedy pomáhalo, len keby som rešpektovala rady zhora, mohlo to byť nakoniec jednoduché, no nebolo mojou chybou.)
Hlas pokračoval: "Stane sa to, keď si kúpiš novú sedačku. Vtedy sa to spustí."
Ja som si pomyslela: "Ja si novu sedačku neplánujem kúpiť. Táto bola veľmi drahá, budem ju mať."
Hlas sa odmlčal a život plynul ďalej.
Mala som veľa snov, ktoré boli veľmi živé a o pár rokov sa naplnili.
Ale tá sedačka mi rozmerovo vôbec do toho domu nepasovala.
No akosi podvedome som si vravela: "Nekúpim si novú, čo keď sa spustí Tá věštba."
No osud neobabreš.
Raz prišiel sused, že jeho známy vypratáva byt a má tam peknú kuchyňu a sedačku a ja mam novu letnú kuchyňu, to sa tam hodí.
Mam si to zobrať za odvoz, ak chcem.
Bola som sa na to pozrieť.
Vyzeralo to dobre.
Vravím si: "To nie je nové, to neplatí na tú veštbu."
Môžem potvrdiť: PLATÍ.
A ešte sa mi tá sedačka tak páčila, že skončila u mňa v obývačke.
Výsledok?
O všetko som prišla.
Úplne o všetko.
Dom predali v dražbe, byt rýchlo kúpil jeden špekulant, ja som z toho nič nemala a nábytok zostal v dome.
Ja som si zachránila pár vecí do prenajatej garáže, ale tá sedačka pôvodná je v nej, tú druhú sedačku, ktorú som mala za odvoz, som darovala cigáňom.
Otec dodnes o ničom nevie, pretože sestra nás tak rozhádala, že sme sa 6 rokov nerozprávali a potom povedala: "No, tak som si to všetko vymyslela. No a čo."
Neverila by som, že niekto o 10 rokov starší odo mňa sa uchýli k takému jednaniu. Keď sme sa s otcom začali znovu rozprávať už som bola v Prahe bez domu peňazí a syna.
Ten sa so mnou momentálne nerozpráva.
Raz mi ten hlas a hovorí: "Čo by si povedala na to, keby si odišla žiť do Prahy?"
To som ešte mala dom byt a celkom sa žilo dobre.
Ja som odpovedala: "Do Prahy? A akoby som sa starala o prenájom bytu? Stále sú problémy s nájomníkmi, nebudem každú chvíľu behať do Žiliny. A čo dom, kto by sa oň staral?"
A myslím, že aj preto som o to prišla.
Hlas mi raz, ako som sa dívala na pole za domom, povedal: "Budeš žiť v Prahe a z izby budeš mať výhľad na Prahu."
Ja som to však akosi ohodnotila: "To nie je možné, akoby som sa dostala do Prahy? Práca. Z čoho budem žiť a tak? Už len na mňa tam čakajú!"
V noci som tu izbu videla v sne, aj kuchyňu, aj osud, aký bude ďalej.
Nebudem stále v tom byte.
Všetko sa stalo, ako mi bolo povedané, len ešte v tom byte som.
S tým synom je to tiež zvláštne.
Raz vo sne sme syn a ja boli v reštaurácií, ktorá bola výnimočná tým, že uprostřed bol strom, ktorý mal zrezane konáre a otvory v kmeni stromu po spílených konároch boli doslova duté, bol to kmen stromu uperostred reštaurácie.
My sme si v tom sne sadli za stôl, odkiaľ bol výhľad na rybník, na ktorom letela kačica divá a sadala si na vodu a synovi vravím: "že sa jej v tej zime chce lietať a sadať na studenú vodu".
Nemohol ju vidieť cez trámy.
Zobudila som sa: "Kde by prepánajána mali reštauráciu s kmeňom velkého stromu uprostred?"
Proste akoby okolo stromu postavili drevene steny a zastrešili to.
Čas plynul a ja som zrazu musela synovi z Prahy do Bratislavy zaniesť peniaze.
Nedalo sa to inak vyriešiť.
Celou cestou som lustrovala internet, do akej reštaurácie ho pozvem na obed a pôjdem naspäť.
Ale všetko bolo ďaleko.
Na stanici mi povedal: "Chodím okolo jednej reštaurácie do práce, vždy som sa tam chcel ísť pozrieť, pôjdeme tam."
No, čo myslíš?
Všetko sa stalo ako z toho sna.
Ešte aj ta kačica tam letela a sadala na vodu, ako som videla.
Ten strom tam bol presne, ako z toho sna, aj čašníčka, všetko.
Došlo mi to, keď som si objednávala deci bieleho vina.
Vtedy sa mi ten sen pripomenul.
Neuveriteľné.
Lenže v ten deň som svojho syna videla a počula naposledy.
Zrazu z ničoho nič dva dni na to prerušil so mnou kontakt a zablokoval si čísla a ja nechápem prečo.
Je to od mája a už je december.
Nič nepomáha.
A zhora akoby vraveli: "Je potrebné, aby som bola sama. Pretože inak som sa zaoberala len synom a tým, čo potrebuje, a neostával čas, energia a zarobené peniaze pre mňa."
On akoby potom nedostal lekcie, ktorými má prejsť sám bez mojej pomoci.
Či sa ešte uvidíme, neviem.
Zhora som raz mala v sne záblesk ako ma láskyplne objal, ale neviem, či to nebola skôr spomienka ako budúcnosť (no a teraz mi už teču slzy...).
A podobných výjavom mám veľa, čo sa snívali a stali do každého detailu.
Raz som sa videla v sklade oranžové zábradlia s modrou farbou a schody a tak ďalej.
V sne zaznel hlas: "Keď budeš v tomto sklade, je to znamenie, že sa blížiš k cieľu."
Zobudila som sa s tým: "To je ale zas sen. Som inžinierka, prečo by som sa vôbec niekedy objavila, že musím pracovať v sklade?"
Zavrhla som to ako niečo nesplniteľné.
No a ako som čakala na to, kde nastúpim, posledný mesiac a pol ja som presne v tom sklade bola a tú scénu som zažila.
Raz som bola veľmi smutná a hlas povedal: "Keď sa Ti raz stane, že si kúpiš omylom dva listky na vlak na ten istý deň a prepadne Ti jeden, si blízko cieľa."
Zase som len povedala: "No to mi je indícia. Tak to si idem hneď kúpiť dva lístky na vlak na rovnaký deň, nechám to prepadnúť a budem blízko cieľa."
Samozrejme som to neurobila a čas plynul.
No ale osud neobabreš.
Zhruba pred mesiacom som toľko menila dátum odchodu z Prahy do Žiliny hore dole dátumovo, až som neustrážila dátumy a skutočne som si kupila dva lískly omylom na jeden deň tam aj späť.
Zistila som to na druhý deň, keď som mala odísť, ale musela som zostať v Žiline, tak že ten jeden lístok zruším a problém.
Už bol prepadnutý.
A ďalšia indícia bola: "Keď budeš robiť v sklade kníh, je jasné, že cieľ je blízko."
To som sa potešila: "V sklade kníh? Tam by sa mi páčilo, knihy mám rada. To sa mi asi nebude chcieť ani odísť."
Ale znovu: "Ako by som mohla skončiť v sklade kníh. Mám bujnú fantáziu."
Skončila som v ňom, tiež asi mesiac a pol späť.
Vydržala som tam asi dva dni a odišla som, lebo som to fyzicky nedala.
O to nejde.
Ja som nikde nemala byť dlho.
Prídem.
Pár dní pobudnem a idem ďalej.
A všetko som to videla v snoch.
Som rok a pol v Prahe, mala som niekoľko zamestnaní a brigád a všade pár dní a osud ma odvial ďalej a ver, že tie šoky, keď som videla...
"Aj toto mi bolo ukázané v sne."
Napríklad aj to, že budem upratovať v jednom byte.
Presne som videla terasu a podobne.
Čo mám za energiu v tých priestoroch zanechať, neviem, ale má to tak byť.
Občas si vravím, že v rýchlosti napĺňam nejaký osud, ktorý má byť odžitý.
Nejde o to byť tam dlho, niekedy skutočne spolu cca 24 hodin a dosť, ale tým, že mi je to ukázané v sne, je to dôležité.
Inak tá izba v tom poslednom hoteli, ako som písala minule, bola úplne vo farbe Ametystu.
Sýta fialová.
No skutočne som po tom sne bola v stave: "Kto by si tak natrel izbu"
No a evidentne natrel.
Takže neviem, proste veľa sa stalo, ale v cieli zatiaľ nie som.
Rozpísala som sa.
No len povedz teda, je osud vopred daný, alebo je to slobodná vôla?
Občas som si myslela, že cestujem v čase, no neviem.
Teraz mám jednu veľmi silnú víziu.
Vidím sa v dome exsvokry, stojím na schodoch a neveriacky krútim hlavou: "Kto by to bol povedal, že toto všetko bude moje?" (Ja som vlastne nikdy netúžila vlastniť ten dom) a dokonca si v tom sne vravím: "Čo s tým mám robiť. Nečakala som to."
A prechádzam sa po dome a vracajú sa mi spomienky z manželstva s ich synom, ktoré skončilo mojou snahou o rozvod.
Veľmi mi jeho rodina ubližovala aj ubližuje, z toho že syn so mnou teraz nekomunikuje viním svokru, tam akoby bol z jej strany nátlak.
"Ak budeš komunikovať z mamou, vydedíme Ťa."
On zo strachu nekomunikuje, Teraz som o všetko prišla tak preto.
Aj to tam cítim.
A v tom sne mi je ukázané, že oni proste všetci zomrú pri nejakom väčšom nešťastí.
Švagor je pilot, tak nejak vnímam, že letecky ich vezme na dovolenku, a už sa nevrátia.
Všetci zahynú.
Zostanem len ja a môj syn.
On ten dom nechce, v tom sne nechal si ich chalupu v Tatrách, kde za ním chodím.
Ja som v tom sne ale šťastná akoby: "Viem, že to tak má byť."
Ja im to neprajem, úplne inak vnímam život, jeho zákony, no ten sen sa vracia a vracia.
Nie je to tak, že ho privolávam.
Je jak natiahnutý budík a proste zvoní tak, ako je nadstavený.
Kto ho nadstavil?
Ja neviem presne.
Tuším, ale neviem presne.
Oni sa pravdepodobne ženú za majetkami, nemajú úctu ku mne a to som sa snažila vždy s nimi pekne, ale mali len pohŕdanie pre mňa.
Ja ich už neriešim a preto ten sen ma prekvapuje.
Vracia sa však v poslednej dobe veľmi často.
Veľmi často.
Podľa toho sna zomrie 7 ľudí.
Nemôžem ich varovať, nemôžem ich zastaviť, nemôžem to zmeniť.
Je to ako s tým vidieť sa v sklade, že budem, a potom to prijať, alebo v tej reštaurácií.
Tak čo by si robila Ty?
Prajem Ti veľa úspechov, pokoj v duši a harmóniu.
Ver mi, viem o čom hovorím.
Privolá to úspech a dobrých ľudí.
Ten, čo Ti vynadal, sa ťa bude strániť.
Nechaj tomu voľný priebeh.
Prídu lepší pre Teba.
A pokoj sa bude násobiť.
Ab1 11.12.2019

Ještě s dovolením malá vsuvka:

Mail Česimy byl odeslán přesně v 5:38...
(Pozn. W.)

Milá Ab1,
po prečítaní správy mi až prešli zimomriavky po tele, ale príjemne.
To W, tvoje meno, Wahlgrenis, 538...
Máš pravdu, niektoré veci sú až neuveriteľné.
Netráp sa, že sa Ti syn neozýva.
Aj ja som mala také obdobie, kedy by som sa najradšej odmlčala... ale nedalo sa.
Mamina ma stále všade možne kontaktovala, a mne to vôbec nerobilo dobre.
Čím viac na to tlačila, tým to bolo horšie.
Keď som jej povedala, že potrebujem chvíľu kľud, strašne sa urazila.
Každý občas potrebuje čas len pre seba.
Určite sa ozve, len sa musí k tomu dopracovať.
Keď som bola malá, rodina z ocinovej strany ma manipulovala proti mamine, že "Koho máš radšej? Ocina, že?".
Bola som z toho zmätená.
Keď som povedala, že ocina, boli nadšení, tak som vravela, čo chceli počuť.
Oboch som ich mala rada rovnako.
To sa nedá porovnávať.
Teraz viem, že to bola hlúposť, lenže občas žiaľ robíme veci (ktoré by sme normálne nerobili) len pre to, aby bol v rodine kľud.
Ďakujem za krásne slová a za pomoc.
Uvidím, ako sa nakoniec rozhodnem, či má cenu teraz niečo s prácou vymýšľať.
Ak sa niečo objaví, tak to skúsim, ale nie nasilu.
Posledné roky sa mi často ukazuje číslo 32... no a teraz mi je 32, tak možno to bola taká výstraha, že už sa to blíži... že už sa z toho nevyvlečiem.
Ale neviem si to predstaviť.
Nie som totiž ten typ ženy, ktorá strašne túži po deťoch, ani to nevnímam ako môj životný údel (občas sa sama seba pýtam, či je to v poriadku).
Aby toho nebolo málo, tak mám zlomenú kostrč a neviem, čo by mi s tým pôrod spravil, tak sa do toho nehrniem... a na cisára by som "pre istotu" alebo "z pohodlnosti" nikdy nešla.
Som celkom proti týmto neprirodzeným veciam.
Spomenula som si, že Wahlgrenis mi na objavujúce sa číslo 32 (pred skoro 3 rokmi) odpísala toto:
"Je to číslo přechodu, číslo změny, číslo hraniční.
Mám z toho čísla dojem, pokud už jednou vstoupí do života člověka, změny se nevyhne.
Takové to - chtě nechtě...
Je zbytečné se nějak bránit nebo polemizovat, chtít jiný postup.
To možné není.
Životní příběh samozřejmě pokračuje, ale úplně jinak.
Najednou je tady prioritní vyšší plán, to, co člověk nechce, nežádá, a přesto se to děje."
Úplne to sedí.
Pochopila som to až teraz.
Presne tak, ako píšeš ty: "Bol tam priestor lavírovať, ale ten končí."
Uvedomila som si vlastne, že zrovna pár týždňov dozadu sme si kúpili rodinné auto.
To naše staré už dosluhovalo, a začalo sa kaziť.
Keď sme sa ho rozhodli vymeniť, všetko sa ako keby zázrakom vyriešilo a porucha zmizla.
Aj jedna elektronická chyba (číslo 95), čo sa nám objavovala (nič vážne), pri odovzdaní dealerovi záhadne zmizla.
Teraz mi to vlastne doplo, symbol 95 - 9 ako niečo "z nebies" a 5 ako človek.
Asi to tak malo byť.
Teraz máme väčšie auto, konečne s veľkým kufrom.
Akurát ďalšie som chcela taktiež modré, ale zhora nám zariadili, aby bolo biele... tak je biele.
Mala som ďalší sen (keď vy máte ešte deň, my tu už spíme a naopak).
Ten sen som vnímala ako urgentný.
Stretla som sa s Wahlgrenis a vraví mi, že mi musí niekoho predstaviť.
Že je to osudové stretnutie... a potom tma, už si nič nepamätám... zobudil ma pes.
Nahneval ma, že čo šteká uprostred tmy, no asi vďaka nemu si ten sen pamätám.
A teraz, ako som si všimla, že si odpísala, mi to došlo.
Si to TY.
My sme na seba vďaka stránkam Wahlgrenis natrafili, a máme možnosť spolu komunikovať.
Medzi tými všetkými problémami, ktoré tu ľudia riešia, a rôznymi príbehmi, nám Wahlgrenis dala priestor aj pre ten náš.
Nesmierne si to vážim a ďakujem.
S rodinou to mám trochu podobne.
Tá z ocinovej strany je strašne na majetky.
Ocino mi umrel minulý rok na rakovinu.
Nikto mi nič nepovedal, ani keď bol chorý a ani to, že umrel.
Tri dni pred jeho smrťou bol spísaný závet.
Vraj ním.
Podľa lekárskej správy sa pri prepustení nemohol ani podpísať, ale v ten deň za pár hodín ešte vznikol závet, s jeho podpisom (ktorý mi notárka ani nechcela ukázať).
So všetkými údajmi jeho troch súrodencov a družky, od rodného čísla po trvalé adresy.
Majetok si tam rozdelili na štvrtiny.
Mne tam napísali zle priezvisko, dátum narodenia a adresu neudali s tým, že otec so mnou nie je dlhodobo v kontakte, a neodkázal(i) mi nič.
Naposledy som sa s ním videla pred tromi rokmi, keď som odchádzala do Austrálie, potom som mu posielala poštou ešte naše svadobné oznámenie, na ktoré nereagoval.
O tom, že je chorý, ani o úmrtí a pohrebe mi nikto nič nepovedal.
Vraj na mňa nemali kontakt.
Keď ale zistili, že tá informácia o úmrtí ku mne došla, a objavila som sa ako právny dedič v prvej línii, teta neváhala (zrazu nebol problém na mňa nájsť kontakt) a napísala mi nepekný e-mail v štýle, že som zlatokopka.
Nekomentovala som to, nemalo to cenu.
Len som nechápavo krútila hlavou.
Kôli jeho jednej chalúpke mi ani nedali vedieť, že umiera?
Ešte ho ani nepochovali, a už účty vybielené, auto predané... ale zhora som vnímala, že sa nemám báť, že to bude zariadené tak, aby som z toho mala najmenšiu újmu.
Nakoniec som zdedila polovicu (právne minimum pre dieťa), ale reálne to bolo menej než polovica, lebo peniaze za auto a iné veci čo mi mali vyplatiť, mi nevyplatili, aj keď som to mala čierne na bielom a nariadil to súd.
Takže takto to tam chodí.
Aj som si vravela, že keby som sa do toho obula a dokázala, že závet spísal jeho brat a nie ocino, asi by nebolo dobré zdediť všetko.
Kto vie, či by ten jeho dom v zlosti nepodpálili.
Slovensko má žiaľ tieto právne veci nastavené tak, že zlodejstvo a klamstvá sa veľmi ťažko dokazujú.
Je to beh na dlhú trať, ktorý každý radšej vzdá, lebo to za ten čas a nervy nestojí... a keď je k tomu človek ešte aj zo zahraničia, tak je rovno odpísaný.
Môj právnik bol normálne kôli tomu (že žijem v zahraničí) naklonený viac k protistrane než ku mne.
Vyjednával s nimi za mojim chrbtom v môj neprospech, len aby s tým mal čo najmenej práce.
Keď som mu povedala, že sa mi tento prístup nepáči, urazil sa a začal robiť ešte väčšie naschvály.
Preto je to tam na Slovensku také, aké je.
Však určite vieš.
Všetko, čím som si prešla, bolo k niečomu dobré.
Ale to som zistila až časom.
Z niektorých zážitkov, ako ohľadom ocinovho úmrtia, mi je smutno doteraz, ale tí ľudia to, čo robili, normálne ako zlo nevnímali.
Ako keby žili v akejsi bubline, vo svojom presvedčení, že tak je to správne. Odsudzovali ma, odkazovali na karmu (že sa mi to všetko vráti), nadávali mi, ale nepoznali celú pravdu.
Tú sme vedeli len ja a môj ocino, aké to bolo naozaj medzi nami.
Mesiac po úmrtí mi prišiel do sna (presne, ako mi to povedala na konzultácii Wahlgrenis).
Zobral ma na miesto, kam som s ním ako malá chodila - do plavárne.
Mal ma rád, len to mal inak.
Neplánoval ma, a keď už, tak chcel chlapca.
Žiaľ, všetko bolo naopak.
Ja som akosi vždy vnútorne som tušila, že musím zo Slovenska odísť.
Mamina ma nechcela pustiť ďaleko, ale ja som vedela, že musím preč od rodiny (aby som išla svojou vlastnou cestou), do Česka.
Tak som začala študovať VŠ na pol cesty v BA, a potom sa pomaly posúvala, až som skončila v Prahe.
Čím ďalej som bola od rodiny, tým viac som bola odlišná (viac sama sebou) a pri stretnutí sme potom ťažko hľadali spoločnú tému.
Aj priateľstvá sa mi pretriedili.
Po čase som zistila, že nemôžem ostať s tým prvým partnerom.
Bolo jasné, že osudový bude ten tretí (podľa veštby z kávy).
Každý deň som vďačná za to, že som sa "s tým tretím" (mojim manželom) spoznali, a bolo nám umožnené spoločne kráčať životom.
Zaujímavé je, že teraz, posledný mesiac, začal aj on vnímať také tie indície zhora.
Vraví mi, že si musí kúpiť košeľu s plameniakmi.
Že nevie prečo, ale musí.
A dnes zrazu informácia, že na sobotňajší vianočný večierok je dress code s plameniakmi.
No, musela som sa smiať.
Mám pocit, ako keby tieto schopnosti driemali v každom z nás.
V tomto mám pocit, že (niektoré) veci sú naozaj dané.
Narodíme sa sem na svet presne tým rodičom, ktorým sa máme, a s nejakým "osudom".
Ale to asi nie je správne pomenovanie.
Skôr s nejakou úlohou, ktorú tu máme splniť, a máme na to určený práve tento život.
Čo som mala možnosť odsledovať, tak ľudia, ktorí často svoju úlohu nepochopili, a už sa nemali kam pohnúť, tak ochoreli (ako výstraha na uvedomenie a nájdenie cesty), a keď vôbec nepochopili, tak ich život už nemohol pokračovať (ako tá nehoda, ktorú vnímaš).
A čim viac nevyriešených vecí v živote človek mal, tým bolestivejšie bolo umieranie.
V posledných troch rokoch mi umreli 3 ľudia z rodiny, všetko muži, nebolo to ľahké obdobie, ale vďaka tomu som došla k tomuto poznaniu.
Kedy si začala vnímať, že Ti je ukazovaná tvoja budúcnosť?
Ako to začalo?
Ako sa Ti to podarilo pochopiť?
Ja mám pocit, že človek ani nemusí byť duchovne orientovaný - chodiť na nejaké školenia či semináre, ale ono si to cestu k nemu nájde, keď je pripravený.
Ja som cítila najväčší posun, keď som objavila stránky Wahlgrenis.
Napísala by som, že som na ne natrafila "úplnou náhodou", ale na náhody už neverím.
Ďakujem z celého srdca a prajem krásne dni.
Česima 12.12.2019

Ahoj Česima.
Správne.
Počkaj s tou prácou, ak to psychicky ustojíš, tak počkaj.
Mala som ale dojem, že s tým knedlíkom v krku je to lepšie teda zmeniť.
No, Ty vieš, či ten knedlík je stráviteľný.
No, tak Wahlgrenis Ti to pred tými tromi rokmi napísala jasne.
Ja som nechcela až tak otvorene, ale cítila som to rovnako.
To slovne spojenie "Chceš nechceš...." je presne o tom, čo ťa čaká.
Čo sa týka tej zlomenej kostrče u Teba, nevidím tam žiadny problém ani do budúcna.
Buď je to malá zlomenina, alebo sa to hojí až zázračne dobre.
Ale následky trvale, ktoré by ťa mali v budúcnosti obmedzovať, tam nie sú.
No slovné spojenie: "Na cisársky rez by som nikdy nešla" Pozor.
Ja keď som na niečo povedala .. nikdy.... tak zaručene sa mi to tak domrvilo všetko, že sa stalo presne to, čo obsahovalo To nikdy...
Život nam da jasne najavo, že všetko sa môže stať.
S tým Tvojím ocinom je to podobne u mňa.
Aj on chcel chlapca.
Bola by som Jurko.
Ale hold zase dievča.
Mama hovorila, že sa na mňa ani pozrieť nešiel, keď som sa narodila, preto lebo dievča.
Dnes som jeho miláčik a myslím, že som mu všetko nahradila, aj keď som dievča.
Akurat vnuk sa nebude volať po ňom.
Na to si dovolím povedať nikdy.
To mi príde skutočne nemožné.
Ale dali mi meno najskôr také no ...
Mala som ho inak v jednom z mojich minulých životov a upálili ma s ním ako čarodejnicu.
Fakt.
Ale ja som liečila ľudí, ale farári a podobný im sa báli takých ako ja.
Ľudia verili viac bylinkám ako modlitbám vtedy, no a to bol problém.
A bolo to tiež na Slovensku.
Vtedy sa to tak nevolalo.
Po pár dňoch narodenia mi však dali nové meno a to som si 23.12 2017 pred dvomi rokmi upravila aj v rodnom liste.
Som jak keby žijem nový život.
Meno je skutočne náš osud.
Viem potvrdiť z vlastnej skúsenosti.
Aj to, že mi všetko zobrali, zmenila som meno aj priezvisko aj v rodnom liste, odsťahovala som sa preč, akoby celé moje JA zomrelo a narodilo sa nové JA, len nemuselo to prejsť tým procesom od narodenia.
Pretože z môjho pôvodného života nezostal kameň na kameni, jak sa hovorí.
Aj kontakty sú úplne prerušené.
Nevadí mi to.
Som úplne inde a tí ľudia mi nerozumejú.
Závidia aj nos medzi očami, ale život je o nás, nie o tom, čo má sused a ostatní.
V Prahe je to iné.
Tu je človek viac v anonimite a nerieši sa, čo vlastní a koľko a odkiaľ na to vzal.
Aspoň ja to tak mám.
Inak syn sa mi dnes ozval, ale veľmi strohým emailom.
Písala som mu v nedeľu, že chcem odkúpiť auto z leasingu a napísať ho na neho, keďže stále na ňom jazdí on, ja mám druhé auto.
Dnes je piatok a konečne mi odpísal stroho, že to auto nepotrebuje a môžem si ho zobrať.
No len leasingovka mi medzitým dala tak nevýhodné podmienky na odkup, že je lepšie ho splácať ďalej a neodkupovať.
Proste musím zaplatiť v plnej výške všetky zostávajúce splátky a ešte doplatiť 500 EUR ako pokutu za to, že to splatím predčasne.
Tak som synovi odpísala, že nech jazdí ďalej, ja to za týchto podmienok nebudem predčasne odkupovať.
Ešte pár pekných viet som mu napísala a hotovo.
Jasne že neodpísal.
No uprimne, ja som tušila, ze to odmietne.
Nejak som to tušila.
Ako som zistila, že sa mi plní budúcnosť?
Najskôr to boli predtuchy, čo sa stane.
Nevidela som to v sne.
Bolo to, ako informácia, ktorú len tak počuješ "z rádia".
Prvá taká veľká vec sa stala v 8 rokoch.
Dostala som bábiku k birmovke.
Bola ako celá ja výzorom.
Skutočne.
Mala krásne dlhé hnedé vlasy, veľké hnedé oči a sama chodila na baterky.
Mala fialové šaty ako ten ametyst a zlatú retiazku na šatách.
Nesmela som o nej nikomu povedať.
Za komunistov dostať takú velikánsku bábiku a ešte sama chodila, bola vzácnosť.
Raz sme sa vonku na ceste hrali ako deti.
Do susedov pristalo auto, vystúpili z neho ľudia a volali na Lenku, ktorá sa tiež s nami hrala, že musí ísť domov.
Držali v ruke balík darčekovo zabaleny.
V tom momente z diaľky som na 100 % vedela, že je v ňom presne taka bábika, ako mám ja.
Na druhý deň Lenka bola vonku a sa jej pýtam: "Čo si dostala v tom balíku?"
Odpovedala, že má zakázané to povedať.
A ja jej hovorím: "Dostala si bábiku, ktorá vie sama chodiť a má fialové šatočky zo zlatou retiazkou."
Prekvapená na mňa pozrela, že odkiaľ to viem.
Ja som jej len rovno povedala: Ja mám takú istú.
Hneď bežala domov, mala vtedy 7 rokov, je o rok mladšia odo mňa, no jej mama samozrejme nech donesiem tu svoju bábiku k nim, chcela ju vidieť.
No tak sme u nich po terase púšťali chodiť dve rovnaké bábiky.
Ale pointa je ten pocit, že v tom momente viem na 100 %, čo je v tej krabici pre Lenku.
Tých ľudí, čo prišli, som videla prvý krát, nejaká rodina z Kanady k nim prišla.
Lenka sa na našu ulicu v tedy s rodičmi prisťahovala.
Nepochybovala som o tom, čo vnímam.
Nemala som to odkiaľ vedieť a nebolo cez baliaci papier vidieť, čo tam je.
A boli to veci, ktoré si v obchode nevidela nikdy, vozili sa zo zahraničia alebo z tuzexu.
Potom to šlo samo.
Až som niekedy neverila, že viem presne, čo sa stane s tou a tou kamarátkou.
Len také info prebehlo mysľou a hotovo.
Ale prvý sen, ktorý sa splnil, súvisel s Prahou cca v roku 2001.
Mala som sen, ako sa prechádzam po Prahe.
A znovu bábika.
Pozerala som nejaký výklad a boli v ňom bábiky ako za Prvej Republiky, aj s kočiarikmi.
Stála som na schodoch a pozerala ten výklad v tom nejaký hlas zvolal: "Tak chcú tie fotky, alebo nie."
Ale ja som začala už kráčať dole schodmi a šla som preč.
Vonku bolo pusto, všade ticho, nikde ani nohy a ja som sa ešte obzrela a pozrela hore na nejaký nadjazd alebo čo to bolo a zobudia som sa.
Ešte viem, že mi bolo v sne jasne povedané, že je to v Prahe.
Bola som už vydatá a vravím si. "No akoby som sa dostali do Prahy? Kde by sme tam bývali. To stojí veľa peňazí. Muž mi na to nedá."
A tak.
Bol to ale veľmi živý sen.
No o nejaký čas exmanžel mal narodeniny 30 rokov a ten švagor, čo je pilot, mu daroval let lietadlom Bratislava Praha, lietadlo sám pilotoval a ubytovanie nám zabezpečil na ubytovni pre pilotov, jednoduché ubytovanie, ale cenovo dostupné.
Všetko sa odohralo ako v tom sne, ten výklad s tými bábikami bolo múzeum v centre Prahy, ani už neviem kde presne ale smerom po schodoch na Pražský Hrad, a či vôbec ešte je, a aj to, ako som sa obzrela a pozerala na ten nejaký nadjazd, to všetko sa stalo a práve moment, keď som sa obzrela v reáli na ten nadjazd, sa mi pripomenulo, že všetko som videla v tom sne.
A to, že nikde nebola ešte ani noha, bolo preto, lebo bolo cca 7.30 ráno a do toho múzea sme vbehli, lebo nemali zavreté vchodové dvere. zabudli ich zavrieť, keď prišli do práce, no ešte ani neotvárali, ale nakoniec nás vpustili sa to pozrieť aj keď mali mat ešte zavreté.
A volala za nami predavačka, lebo chceli sme kúpiť fotky, ale nemali ešte otvorenú kasu a keď sme odchádzali, tak ju kôly nám otvorili a ešte za nami volala, či to teda chceme.
Dlho som mala obrázok Prahy v práci na stole cez polovicu stola.
Dávalo mi to silu.
Prahu dnes vnímam, že som tu doma.
Praha ma vzácne energie.
Je to mesto na veľmi energetických silných bodoch.
A Vltava je veľmi dôležitá, ne dne toho koryta smerom od Karlovho mostu dolu k Národnému Divadlo a tak ďalej sú nejaké energetické portáli, prechádzať sa popri Vltave tým smerom by ľudí malo dobíjať energiou pozitívnou a chrániť.
Tak to vnímam.
Potom som hľadala v časopisoch a tak ďalej.
Pre exsvokru som bola striga, tak mi nadávala.
Stále vravela "Ja ťa vidím s čiernou mačkou na pleci zakaždým keď sa na Teba pozriem."
Neviem, či sme sa stretli v minulom živote a ja som bola niečo temné a už určite nie som, alebo tou strigou bola ona, no ja ju vnímam ako človeka, ktorý sa tvári, aký je pobožný a dobrý, ale ľudom vedome škodí.
Je rozhádaná s každým.
No a má vždy ten presladký výraz "Ja som taká milá, dobrá" čisto pokrytecký prístup a ja som jej dávala jasne vedieť, že to o nej viem, aký je pokrytec, že ja tú hru s ňou hrať nebudem a to ju strašne vytáčalo.
Hlavne, keď tam mali návštevu, a zas sa predvádzala.
Ale nezastaví sa podľa mňa pred čiernou mágiou, si myslím.
Mala som tú česť ju vidieť v snoch.
Môjho syna nemá rada, ale chce mi cez neho ublížiť, ale prečo, neviem, nejaká závisť od nej, zlosť na život, aký musí žiť, akoby to bolo pre ňu zadosťučinenie, že aj niekto iný by mal potentovaný život, a chce môjho syna ovládať.
Tak mu posluhuje s tým presladkým úsmevom, nejaká divná opičia láska, ak to je teda láska.
Ako si písala, že Ti manžel v sne spieval, chcela som Ti na to odpísať svoj príbeh, ale pripadalo mi to dlhé, ale teraz ho napíšem.

Keď zomrel Karel Gott, čítala som na jednom portály o duchovne, že tej autorke článkov vstúpil z čista jasna Karel Gott do sna.
Po prečítaní toho článku som si smutne pomyslela: "Hm, prečo nevstúpi aj mne do sna?"
Ale viac som to neriešila.
No, čo myslíš.
V tú noc sa mi zjavil.
Prekvapená na neho hladím.
On sa spýtal: "Volala si ma, čo si chcela?"
Ja som bola taká zaskočená, že ma nič nenapadlo.
A po chvíli ticha sa ho pýtam: "Aké je to tam na druhom brehu?"
Zasmial sa a povedal: "No, ak čakáš tunel a na konci svetlo, tak to tak nie je. Ale Ty vieš veľmi dobre, ako to je."
No viem, ale o tom neskôr, a potom mi rozprával aj o Ivane a dcérach.
Zaskočil ma mnohým, ale povedal: "Ivana ma chce dať spopolniť. Pochovať ma chce dať na Bertramku a z vili na Bertramce urobí muzeum. Ona tam nechce bývať. Je strašne chamtivá a na peniaze. Nemal som ju rád, ale už bolo neskoro, keď som ju prekukol. A na druhej strane, nechcel som byť sám. Dnes to ľutujem."
Pýtala som sa ho, prečo sa nešetril, mohol tu s nami ešte byť.
No on odpovedal, že spievať už sám v tom stave nechcel, ale Ivana stále naháňala peniaze a stále ho do spevu v tom stave nútila."
Bola na peniaze. Strašne moc.
A tá mladšia je celá Ivana, ale trochu zaostalá rozumovo.
Povedal toho ešte veľa.
Ja som sa z toho sna zobudila zaskočená.
A vravím si: "Ak ho dá Ivana skutočne spopolniť, tak to nebol sen."
A ona ho fakt dala spopolniť.
Aj tak som nemala odvahu o tom sne niekomu povedať, pretože je to neuveriteľné.
Ale ako to sledujem, on nemá stále vybratý hrob, sú to len špekulácie a tu Bertramku Ivana vážne opustila.
Mala to pripravené.
Takže pravdepodobne bude pochovaný na Bertramke a ak vidím správne, bude mať pomník do ulice pre okoloidúcich turistov, ale skutočný hrob bude v areáli Bertramky.
No sused bude "rád teda".
Si môže otvoriť stánok na hotdogy.
Si robím srandu.
Veď ich Ty turisti budu obťažovať.
No vyzerá, že to nebol sen.
A v tom sne mi spieval piesne, ktoré majú slova iné, ktoré verejne nie sú známe aj melódie, boli akoby mixované z rôznych melodii.
Ale pekné.
Tie jeho výšky hlasu, ako vedel zaspievať Hovorí na mňa česky.
Spýtala som sa ho, či pozná moju budúcnosť.
Povedal, že pozná a pripadá mu vočí mne krutá.
To slovo dosť často použil.
Ako dôvod vidí to, že ja napíšem knihu, ktorá svojím obsahom ľuďom pomôže, ale stanem sa slávnou a Tá sláva bude krutá.
Doslova povedal: "Ty nevieš, čo to je byť slávny. Koľko obmedzení to znamená. Koniec slobody, ktorú miluješ. Voči Tebe je to moc kruté, moc kruté. Ak chceš, zostane tu s tebou, neodídem a pomôžem Ti v tom období to zvládnuť. Ja viem, aká vie byť sláva krutá."
Súhlasila som.
Povedal, že ak sa dohodne s niekým, že s nim zostane, aj keď on už nemá fyzické telo, bude mu to umožnené.
Chodieva sem a spieva.
No a ja viem, že je to on.
Či už mi to niekto verí alebo nie...
Ešte som sa ho pýtala, či chce byť pochovaný na Vyšehrade.
Zasmial sa: "To by som si s Matuškom spieval naše hity mládí."
Smial sa.
Zároveň dodal, Ivanka by to nedovolila.
A skutočne, ona o tom neuvažovala, ako dnes vidíme zo správ.
Mne to vtedy prišiel veľmi divný sen, ale vyzerá, že je to pravda.
Bolo to pár dní, ako zomrel, ešte nebolo nič z toho, čo mi povedal zverejnene.
Tak napísala som veľa.
Maj sa krásne.
Ab1 13.12.2019

Ahoj Česima.
Inak k tým schopnostiam.
Raz šli susedia, manželský pár, okolo môjho domu na prechádzku.
A ja som si veľmi uveličená vravela: "Aký krásny pár. Určite sú spolu veľmi šťastný."
Ale vnútorný hlas vravel: "Nie, nie sú. Je to klam."
Ja som zapochybovala, neverila som tomu.
O pár dní som prišla domov, nacúvala auto do dvora a keď som šla zavrieť bránu, stál tam sused a chcel sa so mnou len tak rozprávať, že kým čaká na syna.
Boli sme tam hádam hodinu a trištvrte a vlastne mi vykladal, že ten život s manželkou je ako brat so sestrou.
Ale že by si už asi na nikoho nového nezvykol.
Bol dosť nešťastný, ale nevidel z toho cestu von.
To často opakoval.
Prekvapená som pozerala aj na to, že sa mi zdôveril, aj na to, že je to vlastne tak.
Takže to, že nám niečo rozum nebere, neznamená, že to tak nie je, alebo že sa to nestane.
(Tým mi to sedí aj na Ivanu G.. Nemám právo súdiť ľudí, ale názor svoj zas mám. Snaží sa pôsobiť, ako velmi jej na Karlovi záležalo, ale vnútorne to má inak. Bola tam ešte podľa nej povinnosť to dotiahnúť do konca, aby ju nerozcupovali ľudia a médiá. Nie je to na ňu cielený útok, ale tak to cítim a neviem si s tým pomôcť. A dokonca dva mesiace po jeho odchode, tam už je veľmi blízko nový pán, ktorý tam bol aj pred Karlovou smrťou a Karel to vedel. No už to nemal síl riešiť. Niečo ako Havel a Veškrnová. Veď časom sa to ukáže.)
A k môjmu synovi tiež zvláštny postreh.
Ako som sa tu zdôverila, šla som na druhý deň v metre a premýšľala aj nad ním.
V tom sa ma hlas spýtal: "A čo by si urobila, keby Ti zrazu syn zavolal. No, čo by si urobila?"
A moja prvá reakcia pri tej živej predstave bola: "Ešte nevolaj, ešte nie je čas, potrebujem pokoj" a vlastne som cítila hnev na to, že už volá.
Nechápem prečo, ale bolo to tak.
On je tiež povaha, ktorá potrebuje veľa tolerancie a pochopenia a keď už nemám z čoho dávať, on trpí, berie to ako nezáujem, alebo že mi na ňom máli záleží.
A ešte veľmi divná skúsenosť.
Nastúpila som koncom apríla do novej práce.
Všetko bolo super.
Plat, kolegovia aj práca.
Raz prišiel kolega, že má od môjho šéfa nariadené dať mi nový notebook aj telefón aj internet na doma.
Úžas.
No prvé, čo ma bezprostredne napadlo, bolo: "Prečo to robí? Veď ja tu budem maximálne tak dva mesiace."
V tom som ale sama zostala zaskočená, zapracoval mozog a hned si vravím: "Prečo by som odchádzala o dva mesiace, je tu dobre."
Lenže ono to je všetko dané.
O dav mesiace si ma zavolala riaditeľka z personálneho, že ja nemam na Slovensku doriešenú jednu vec, overovala si ma na Slovensku telefonicky a to je podľa nej veľký problém.
Povedala som, že je to otázka jedného dňa vycestovať a dať to do poriadku.
Ale ona ma hneď a okamžite vyhodila.
Podpísala som výpoveď okamžite dohodou.
A že to tak má byť, svedči aj taká drobnosť - Chystala som oslavu pre kolegov mojich narodenín.
Nezohnala som menšiu krabicu na to, aby som pohostenie vedela preniesť, tak som ho niesla vo veľkej krabici.
Bola skoro poloprázdna, pretože bola tak veľká.
Potom som ju dala pod stol, že ju odnesiem.
Oslava mala byt v pondelok, vyhodili ma v piatok.
A ta krabica.
Úplne ideálna na to, že som mala 20 minút na to sa zbaliť.
Všetko som do nej zmestila, ako osobne veci, hrnček na kávu a podobne.
Bolo toho dosť, ale akurát do tej krabice.
Takže žiadna náhoda, že sa mi nedarilo zohnať niečo menšie.
Jak v americkom filme, kde vyprázdnia kanceláriu s jednou krabicou na osobné veci.
Sadla som do auta a premýšľala v šoku, čo sa to vlastne zomlelo.
V pondelok som mala mať narodeniny...
A k tomu dátumu som dostala výpoveď.
Aj keď ma potom ľudia nahovárali: "Choď a ospravedlň sa, zostaň tam."
Ja som vravela: "Nie, nie, je to znamenie. Niečo sa s tou firmou deje je čas opustiť palubu. Proste je čas."
Potom som hľadala inú prácu, bola som v tých skladoch, upratovala byty, ale všade sa mi ukázali tie záblesky zo snov, že tam mám byť.
To som už písala.
Tento rok som mal už štyri zamestnania v Čechách a jedno na Slovensku a niekoľko brigád.
Je to hektické obdobie.
Ako rozbúrená rieka života.
Ešte ma aj vyhodili z toho domu, takže som mala 14 dní sa vysťahovať nájsť priestory, kam to uskladním a tak.
Inak pani, ktorá mi prenajala garáž, sa mi tiež ukázala v sne, ako i ju ukazuje a ako podpisujem zmluvu.
Ona bola výnimočná v tom a utkvela mi v pamäti preto, lebo bola dosť stará a prišla za mnou z violončelom v púzdre na chrbte.
No vieš si to predstaviť, Stará pani a takú veľkú rárohu nesie na chrbte v púzdre ako ruksak.
Ešte v tom sne sa jej pýtam, prečo to nesie a odpovedal, že hrá v jednej kapele starších dám a chodia hrať na rôzne akcie.
Zobudila som sa stým, že taká volovina sa nemôže stať.
A stala.
Do posledného puntíku, ako som to videla v sne.
Ja viem, že moja duša si tieto skúsenosti vybrala.
Nedá sa tomu vyhnúť.
Keď som prišla do tohto podnájmu, odpadol jeden vešiak na kabáty tomu chalanovi, ktorý mi odovzdával izbu v byte.
Vtedy si vravím, "ak odpadne ďalší vešiak, bude to znamenie, že je čas pre mňa odtiaľto odísť".
No a teraz vo štvrtok, ako som prišla z práce, sa zlomil pod mojou bundou práve ďalší vešiak, skôr hák na kabáty.
Hneď vedľa toho predošlého.
Tak dúfam a verím, že odtiaľto už konečne možno do týždňa odídem.
Zmenili sa spolubývajúci vo vedľajších izbách a je to zložité.
U mňa nie je problém, že sa mi život zosype zo dňa na deň, tak nejaké sťahovanie zo dňa na deň by ma už ani nezaskočilo.
Nemaj obavy z budúcnosti.
Keď sa na Teba pýtam, čo ťa čaká, ustojíš všetko, dokonca aj keď tam budú nejaké mráčky skôr finančne z manželom zostaneš, deti budú zdravé (3) a prácu nejaký čas nebudeš chcieť riešiť, utiahnete to s manželom.
Tak sa radšej teš na všetko.
Budeš mať krásnu rodinu, aj zdravie, len nejaký čas budeš trochu rozumnejšie hospodáriť.
Ale aj tak to časom budeš považovať za najkrajšie obdobia.
Rodina na Slovensku sa Ti časom ospravedlní.
Aspoň nejakú pani tam vnímam, že to bude ešte potrebovať urobiť.
Niečo ju trápi v súvislosti s Tebou.
Nejaké veľké výčitky svedomia.
Neviem, či Tvoja teta alebo družka Tvojho otca.
Skôr Tvoja Teta mi tam ide.
Tá nehoda, ktorú vnímam v tej rodine u exmanžela, je divná v jednej veci.
Stále mi tam ide akási dohoda s exsvokrou, že ten dom nepredám, že sa oň postarám pre ich pravnúčatá svoje vnúčatá.
Akoby ešte pár hodín žila a stihla ma o to požiadať.
Nie som z toho nadšená.
V tom sne stále tam chodím v tom dome a vravím si: Bože ešte aj v špajzy všetko nechali, skrine sú plné ich osobných vecí, záhrada zasadená zeleninou - a (práve je tam apríl to vidím podľa dozretej zeleniny), ja sa o to nechcem starať."
A potom mi tam skočí tá svokra, ako zomiera a jej to všetko sľubujem.
Potom sa vidím, ako som už stará, mám šedivé kučeravé vlasy a okuliare, vychádzam z toho domu a odprevádzam mladých ľudí do auta (vnúčatá) a odchádzajú z návštevy v tom dome.
Po ich odchode sa otočím k domu a pozerám do neba a vravím tej svokre: "Dodržala som, čo som Ti sľúbila, ale nebaví ma to tu" a v tých skriniach sú aj po toľkých rokoch ich osobné veci, neodniesla som to preč, nepoužívala som ju, majú ju v spálni aj nočné stolíky, proste veľa v tej izbe je viac ako 30 rokov bez zásahu z vonku.
A koľko mám v tom sne rokov?
84 rokov, toľko sa vidím, že som tu.
Potom je koniec.
No a už ani nepochybujem o tom, čo vidím.
Ale osud som si zmenila sama.
Teraz tomu už verím, lebo tú scénu mi často ukazujú, keď sa pýtam, prečo toto všetko zlé sami deje.
Chodila som na vysokú školu a teraz už exmanžel ma pozval na svoje narodeniny do cukrárne.
Boli sme spolužiaci.
Brala som to ako kamarátske gesto.
Kúpila som mu knihu a začala písať venovanie, ako sa to vtedy zvyklo robiť.
Hlas mi vraví: "Ak to napíšeš a daruješ mu ju, zmeníš tým svoj osud."
Ja som to aj tak dopísala a založila ju do poličky.
Ale ešte ostávalo pár dní a pár krát som tú knihu vzala do ruky a prečítala to venovanie, vždy sa v takom okamihu ozval ten hlas: "Ak mu ju daruješ s tým venovaním, zmeníš svoj osud."
Mala som nutkanie tu stranu s venovaním vytrhnúť, ale hanbila som sa mu ju darovať s tou vytrhnutou stranou, tak som to tam nechala.
Že som mu nedala radšej len čokoládu.
Vždy som mávla teda len rukou.
Nemala som síce dobrý pocit z toho, že osud by sa zmenil, ale proste som si povedal, že je to blbosť a mám len bujnú fantáziu.
Prišiel ten deň, vôbec sa mi s ním nechcelo ísť do tej cukrárne, ale zo slušnosti som šla.
Dala som mu balíček na stôl a stalo sa niečo, čo mnou až heglo a z cukrárne som ušla vyplašená, ani som sa koláča nedotkla, bol to útek, ale evidentne neskoro.
Keby som aspoň tú knihu zobrala a zahodila.
Proste Objednal Zákusok jeden jemu, jeden mne, pozrel sa do zeme a potom na Mńa a akoby to v ňom bol niekto úplne iný.
Maska číslo 10?
Hlas, mimika boli iné, začal nejako divne mykať hlavou do jednej strany a mňa proste až naplo hnusom.
Plná cukráreň ľudí, niektorý stály a ja som aj s taškou vybehla von, čo som sa vnútri zrazu nemohla ani nadýchnuť.
Neviem, ale niečo sa v tedy stalo a už to nešlo zobrať späť.
Pozor na napísané slová a len tak darované.
Ani obrázok, ktorý ti niekto namaľuje a daruje, len tak nepríjmy.
Je tam nejaká energia, kód, ktorý ťa stiahne.
Nechápem presne, ale osud sa zmenil a k horśiemu.
Začali sme spolu chodit, ale ja som ho nemala rada, nechcela som s ním byť, ale nešlo to skončiť.
To treba asi zažiť, to sa nedá opísať.
Akoby duša už o sebe nerozhodovala.
Keď som sa raz spýtala "Prečo s ním nemôžem ukončiť ten vzťah?", bolo mi povedané: "Ak chceš dokončiť túto školu (a to som moc, moc chcela), musíš s ním zostať."
Ano, časom sa ukázalo, že vedel jediný naprogramovať moju diplomovú prácu.
Vedel to hlas už Päť rokov vopred?
Škola skončila a zrazu ma rodičia dotlačili k svadbe s ním.
V dňoch príprav svatby sa pýtam hlasu: "Prečo sa musím za neho vydať?"
Bolo mi povedané: "Už karma. Je to Tvoja karma, musíš ju splatiť."
Pred oltárom padol prsteň, ktorý som mu mala dať na ruku, na zem a zakotúľal sa veľmi ďaleko.
Museli ho svadobčania hľadať a doniesť späť na tácku farárovi.
Zlé znamenie, ja som tú svadbu nechcela.
Dnes som, kde som, ale blíži sa to ku koncu a začiatku niečoho krásneho.
Majte sa aj Ty aj Wahlgrenis krásne.
Možno si niekto z tých článkov a príbehov, čo tu píšeme, Ty aj ja, niečo zoberie.
Mne stránky Wahlgrenis pomohly v tom, že keď sa mi diali tieto veci a ona uverejnila moje príspevky, prestala som o sebe pochybovať či som normálna.
Keby som nebola, tak ich neuverejní.
Takže som začala veriť, že je to v poriadku.
To je tiež veľmi moc dôležité a veľká pomoc.
Ab1 15.12.2019

Milá Ab1,
o tých 3 deťoch viem.
Mám to "zapísané" na dlani.
Dve sú výrazné, to tretie je tam naznačené.
Tri deti sú podľa mňa veľa, ale to nikoho tam hore asi nezaujíma.
Možno časom zmením názor.
S tou mojou kostrčou je to také rozumové.
Strach pochádza z hlavy (ako inak).
Mám ju zlomenú dosť drasticky, do pravého uhlu.
Pôrodom by sa možno napravila, ktovie.
Slovo "nikdy" už radšej používať nebudem.
Presne viem, ako to myslíš.
Je to potom "ako naschvál".
Vieš, čo je zaujímavé?
Že keď sa nacítim na tú moju tetu, vnímam podobné energie ako pri tvojej exsvokre.
Družku som síce nikdy nepoznala, ale nevnímam ju ako zlú.
Ja neviem, čo za duše sa rodia na Slovensko, prečo je tam také prostredie, ale všetko to je ako cez kopirák (lpenie na majetku, neznesiteľné ego, intrigy).
No a v takých energiách som vyrastala aj ja, a niečo z toho sa nalepilo aj na mňa (hlavne ten negativizmus, a to, že si po zlých skúsenostiach s ľudmi už neverím, chýba mi sebavedomie).
Viem, že sa teraz potrebujem od toho očistiť.
Som si vedomá toho, že nie som dokonalý človek, dokonca sa nepovažujem ani za dobrého človeka.
Často mám návaly zlosti a bezmocnosti, ale nikdy by som vedome neublížila, aj keď mi veľa ľudí ublížilo.
To som si v hlave už urovnala, ale aj tak stále nemám pocit, že som dobrý človek.
Žiaľ, moje meno nesie v sebe informáciu, že sa na mňa lepia problémy, ako keby som ich priťahovala, do všetkého sa dostanem akosi náhodou.
"Často dostáva od života rany, ktoré si snáď ani nezaslúži. Býva nepochopená."
To je presne môj život, ale neviem, či je dobré to meniť, aby to nedopadlo ešte horšie.
Či si tým nemusím prejsť, pretrpieť.
So svojim menom nie som stotožnená už od detstva.
Keď mi mamina vravela, aké mená mala pre mňa vybrané, bola to samá tragédia.
To, čo som dostala, bolo z toho výberu asi najmenej ťažké, ale všetky v sebe niesli tú informáciu o ranách od života.
Podľa mňa, Praha je a bude vždy nádherná.
Presne tam, popri Vltave, sme sa s manželom chodili prechádzať.
To miesto je úžasné.
Keď sme sa do Prahy tento rok vrátili, presne sme sa tam boli znovu prejsť.
Ani neviem, ako sme tam skončili.
Je to ako magnet.
K tej Ivane G.:
Neviem, ako to máš ty, ale ja dokážem vnímať z fotiek, či je tam medzi partnermi láska.
Medzi Karlom a Ivanou som ju nevnímala.
Stáli pre sebe, ale bolo tam ako keby nejaké prázdno.
Ani neviem, ako to napísať.
Nejako sa mi k sebe ani nehodili.
Podľa mňa máš pravdu.
Žiaľ, nečíta sa to dobre, ale mohlo to tak byť, a asi aj bolo.
Verím, že tieto naše slová niekomu môžu pomôcť.
Ja som tu na stránkach našla v textoch už toľko odpovedí pre seba, a to ani nemuselo byť k téme.
Občas stačila len veta, niekedy to, medzi riadkami.
Cez víkend som si otvorila knižku "Pokud přeladíme program" a otvorila som ju rovno na strane 95, kde sa píše o kamarátstvach a prietriedení.
Bolo to presne to, čo som potrebovala.
Síce o tom viem, ale musela som si to pripomenúť.
Za tri roky, čo sme v AU, tu stále žiadnych kamarátov nemáme, čo ma občas trochu znervózňuje.
Ešte nie sme úplne začlenení.
Začleniť sa v tejto komunite, je to dosť náročné.
Verím, že sa to časom nejako spraví.
Ľudia sú tu úplne inakší než v Európe.
Uvedomením trochu pozadu.
Izolovaní od ostatných, na ostrove.
Občas vnímam, že by potrebovali trochu "otvoriť oči".
Ale čo ja zmôžem?
Ja som a asi vždy budem "Tá nepochopená".
V piatok som bola v jednom miestnom obchodíku s polodrahokamami, a do očí mi udrelo toto, a na hodinách sa objavilo 13:13 - Odměna, potlesk, pochopení tam, kde vás dlouho nechápali.
Poriadne neviem, čo si mám o tom myslieť.

A už dlho ma priťahuje tento symbol (našla som, že je to Sri Yantra).
Pripomína mi to niečo, čo som raz, keď som žila v Prahe, nakreslila (tie trojuholníky cez seba, ale mojich až toľko nebolo):

Ja len dúfam, že týmto nezaťažujeme Wahlgrenis, a ak áno, vopred sa ospravedlňujem.
Akosi mám toho zrazu veľa na povedanie.
Každá téma, ktorú Ab1 načne, so mnou strašne rezonuje.
Ako keby to sem malo všetko na tieto stránky prísť.
Ďakujem.
Česima 17.12.2019

Ahoj Česima
no, za to, čo sa vďaka našim rozhodnutiam odohralo v minulých životoch, je to možno to najmenej, čo sme mohly schytať.
Keď Ti je dané mať tri deti, je Ti dané to ustáť.
To, že je ta Tvoja tretia čiara slabšia, skôr vnímam, že sa narodí v neskoršom veku.
Som rada, že som sa trafila s tým počtom deti.
Už to nerozvíjam.
Ja ľuďom nepredpovedám budúcnosť.
Keď som niektorých varovala, že som v sne videla to a to, mali by si dať pozor na toho a toho človeka, tak to bolo nekonečne "a prečo? a čo som mu urobil? a čo mám teraz robiť?"
Ale ja som nedostala návod ako ďalej, ale len varovanie.
Alebo neboli ochotný prijať pravdu.
A dookola to isté sa pýtali.
Až som o sebe rozhlásila, že sa už tomu nevenujem.
Inak sebe nemôžem veštiť, lebo ja si poviem: "Tak a teraz by mi mohla padnúť karta Božie oko a kňaz. To by bolo super."
No a samozrejme mi to padne.
Ale realitu to potom nevystihuje.
Už v vtedy ma to napadlo a teraz znovu, to číslo 95 by mal byt dátum.
Keď ste predali auto a tá chyba sa prestala ukazovať, tak počítaj 95 dni a dátum, na ktorý to padne, je pre Teba dôležitý.
Moc dôležitý.
Priprav sa naň.
Bude to v roku 2020?
Som sa rozosmiala tak od srdca. nad tým talizmanom.
Ten obraz mojej kolegyne vyzerá tak isto.
Mala si si to kúpiť ako talizman pre šťastie.
To ma prvé napadlo.
Ma zelenú farbu na čele, to je otvorene tretie oka.
Modrú farbu mám inak moc rada.
Moc rada.
A druhú mám zelenú.
Ten obrázok trojuholníkov mi povedal to iste.
Keď som sa naň zadívala, akoby mal moc otvoriť ľuďom tretie oko.
Ja som sa musela rýchlo prestať pozerať.
Mám ho otvorené.
Začala sa mi motať hlava z toho.
Si úžasná bytosť a hotovo.
Ak má niekto iný názor, je to jeho problém.
Ty tu nie si na to, aby si súdila seba alebo druhých, na to sú tu iný.
A pritiahneš si ľudí, ktorý proste majú podobný názor na život ako ty.
Nerieš, čo povedia iný ľudia.
Si tu sama za seba, nie za nich.
Ak ich štve, že si, aká si, niečo Ti závidia.
Bolo by vhodné ich rešpektovať z čo najväčšej vzdialenosti od nich.
Nesúdiť, neodsudzovať, vyhodnotiť len, ako sa pri nich cítiš, a podľa toho sa zariadiť štýlom - stretnem sa s ním aj nabudúce alebo sa mu vyhnem.
No, nekomentujem, napríklad "Toto si myslí, no to je ale ....."
Povedz si len, že má na taký názor a prístup právo a kráčaj ďalej svojou cestou za svojím snom do svojho vysneného cieľa bez ďalšieho udržiavania kontaktu s tou osobou.
V práci takých len pozdrav a postupne neodpovedaj na nič, čo nie je nevyhnutné.
Mať presne jasné, akú cenu sme za čo ochotný zaplatiť, a to si strážiť.
Ak to nejde inak, odísť do iného zamestnania.
Tí ľudia tam, kde žiješ, sú veľmi inteligentný, bystrí a majú svoju predstavu o tom, čo je pre nich dôležité.
Spoznávať nových ľudí, to v ich prípade vyzerá, že nie je.
Nevadí.
Tak proste budú žiť svoj sen systémom, ktorý ale Tebe nevyhovuje.
Ale to je Tvoj problém.
Neznamená to, že sú obmedzený.
Možno by si sa divila, aký majú prehľad o živote, len nemajú potrebu sa stretávať tak často s ľuďmi, ako by sa to páčilo Tebe.
Aj preto by sa Ti hodili deti.
By si nemala čas byť dlho ani na toalete a potom by si videla tie fofry.
Hneď by si sa na tých ľudí dívala inak.
A moja rada.
Nepriateľ sa príliš s ľuďmi.
Dnes sa priatelia s Tebou, zajtra Tebe aj Tvojej rodine od závisti škodia.
A to nie je len na Slovensku, to je o ľuďoch.
Nik nie je dokonalý a nevieš, čo s ním zrazu spraví zmena partnera, smrť rodiča a podobne.
Opatrnosť v kontaktoch je nevyhnutná.
Nevieš, čo komu môžeš povedať.
Priatelia sú pozlátko.
Priateľ sa sama so sebou.
Pochváľ sa, aká si dnes krásna.
Ako Ti ten účes veľmi pristane.
Tá blúzka Ti robí peknú postavu.
Na to nepotrebuješ nikoho ďalšieho.
A zas počúvať niečie náreky, ako ho štve to a ono, Ti bude brať energiu.
Keď nevieš, čo komu povedať, želaj si v duchu "Teraz poviem presne to, čo je správne."
A povedz, čo Ťa prvé napadne.
Budeš nevtieravá a úprimná.
Pritom si opatrná, zdvorilá a rada, že si ich spoznala.
Ale priprav sa na Agentov provokatérov.
Tam buď tvrdá a rázne mu zakáž ťa kontaktovať akýmkoľvek spôsobom.
Nerieš, že ťa bude ohovárať.
Ono zistíš, že zrazu sú všetci alebo podstatná väčšina na Tvojej strane.
Nedá sa byť s každým za dobre.
Ak ich prestaneš odsudzovať, len mu povieš, že nechceš byť ním kontaktovaná, uľaví sa Ti.
Máš iný názor na život a ten jeho názor ťa proste nezaujíma.
Zrazu ľudia zistia, že sa nedáš zatiahnuť do vojen, neodsudzuješ ľudí, len nestrácaš čas s ľuďmi, o ktorých vieš, že sú niekde inde než ty, ale rešpektuješ to.
Tak prežiješ ataky energetických upírov.
Ono aj Wahlgrenis vie povedať, či by bolo vhodné cez jej stránky to neriešiť.
Pokiaľ nič nehovorí, považuje to za prijateľnú formu komunikácie.
Tak to vidím ja.
Ale určite jej patrí veľké Ďakujeme.
Majte sa krásne vy obe aj ostatní.
Ab1 17.12.2019

Milá Ab1,
rozumiem.
Ja som si aj vravela, že nie pre každého je dobré poznať svoju budúcnosť.
Niekto to ani nechce vedieť.
U mňa je na jednej strane zvedavosť, ale na druhej strane si vravím, že k čomu by mi to bolo.
Je to podobné ako s minulosťou.
Už je odžitá a nezmením to.
Môžem sa z nej jedine poučiť.
Nesmiem sa k tomu vracať a nesmie ma ťažiť.
A budúcnosť ešte nie je, tak načo sa tým trápiť, že si človek niečo predstavoval inak.
Aj tak sa nakoniec ukáže, že "tam hore" to mali vymyslené lepšie než my sami.
Je lepšie nevzdorovať a radšej to všetko prijať.
Verím, že tie informácie, čo ku mne mali prísť, prišli.
Ďakujem.
Teraz sa mi z ničoho nič vynorila spomienka o tom, ako si zvykla písať o Jasmínke.
Ešte sa ti občas zjaví?
Včera som sa vrátila do obchodíku, že si ten talizman kúpim, lenže ten konkrétny, čo som odfotila, už nemali.
Mali tam podobné, ale s inými kameňmi.
Asi som ten s Lapisom nemala mať.
Vybrala som si vlka s hematitom, ten sa mi páčil najviac.
Cítim z toho ochrannú energiu.
Moje obľúbené zviera je sova, a najobľúbenejšia farba je modrá.
Zbytok sa odvíja od nálady.
Zaujalo ma, ako si písala, že zelená je farba tretieho oka.
Ja keď si občas ľahnem na zem, uvoľním sa a sústredím sa na miesto medzi očami, presne takú zelenú vnímam.
Myslela som si, že farba tretieho oka je indigová, ale keď zavriem oči, vnímam zelenú, presne ako píšeš.
Nechápala som to, ale je to tak.
Zvláštne.
Včera sa mi znovu objavilo číslo 95, na ŠPZ.
95 dní od kúpy auta (tá chyba zmizla asi 5 dní pred predajom) vychádza na február 2020.
Ako si písala o ľuďoch a kamarátstvach, úplne mi to došlo.
Tak veľmi sa sústredím na to, aby som niekoho spoznala, aby sme tu neboli sami, až som zabudla na seba.
To je, ako keď človek hľadá partnera a nedarí sa... ide od konca ale nezačne u seba.
Presne tak to vnímam.
Keď sa v sebe zakorením a bude mi samej so sebou dobre, potom to príde, ani nebudem chcieť, a nájdu sa ľudia, s ktorými si budem mať čo povedať.
Hlavne sa musím prijať taká, aká som, a nemať sa za podivína, lebo sa ma budú všetci strániť a myslieť si to isté.
Mala by som sa zamerať viac na seba, dať sa na prvé miesto, nájsť v sebe ten stratený kľud.
Nesnažiť sa zapáčiť iným, aby ma mali radi.
V mysli sa mi často opakuje veta od Wahlgrenis, ktorá hovorí, že sme sa sem na svet narodili nahí, s ničím... všetko, čo k nám do tohto života príde, je len akýsi bonus.
Týka sa to ako priateľov, tak aj vecí.
Poslednú dobu máme úplne iné Vianoce.
Už si ani nič nekupujeme, maximálne tak jeden darček, ak sa niečo hodí.
Nevaríme veľa, aby sme sa neprejedali, len toľko, koľko toho zjeme.
Nenaháňame sa za vecami ako ostatní.
Po odsťahovaní na druhú stranu Zeme sme zistili, že mať veľa vecí nás zaťažuje.
Neviem, ako to bude, keď prídu deti, ale takto sa mi to páči.
Ja vlastne ani nič nepotrebujem.
Mám manžela, čo pri mne stojí, strechu nad hlavou, jedlo a vodu, zdravie ma teraz nehnevá... čo viac si priať?
Zaujímavé je, že aj ostatní ľudia si to už pomaly začínajú uvedomovať.
Je to na dobrej ceste.
Prajem vám všetkým krásne Vianoce plné kľudu a harmónie.
S láskou
Česima 21.12.2019

Ahoj Česima
Som rada, že si odpísala.
Trochu som si začala myslieť, či som sa ťa nedotkla.
No ale teda to si trafila tou správou.
Dnes sa stali presne dve veci.
Prvá bola tvrdo zhora: "Nerieš minulosť. Už si ju pochovala."
V jednom dávnom sne som jej vystrojila pohreb a ma aj hrob.
"Ak chceš ešte jej vonku urob malý hrob a viac sa k nej nevracaj. Choď do obchodu kup kvetináč a zasaď do neho tri semienka, nesmú to biť cibuľky ani už vyrostlé rastliny. Tie zasadíš do kvetináča a to budeš vidieť ako rastie Tvoja budúcnosť.
(v dávno sne po pohrebe svojej minulosti som dostala dieťa v kočíku, ale to nie je Jasmynka)"
No a ty riešiš v správe, ako nemáš sa vracať do minulosti.
Ja musím zohnať tie semienka a kvetináč.
Keď som sa pýtala, aké semienka, bolo ticho, len niečo ako tichý hlas: "Choď do kvetinárstva a prvé čo ťa osloví kúp."
Ale prvá vízia bola - zas nejaký krík bielych kvetov.
Takže niečo také z toho vyrastie.
No a druhá vec bola, ako si vravím v polospánku: "Ja už dcéru mať nebudem. To už osud nestihne."
Zaspala som tvrdým spánkom a v tom som videla, ako mám dcéru, ideme autobusom, ale potom sa s ňou lúčim, už je veľká a ja z toho autobusu vystupujem.
Musím sa s ňou rozlúčiť.
Objala som ju na rozlúčku akoby "Už musíme vystúpiť, je čas."
Vystúpila som v dedine na námestí, kde som sa narodila.
Ale v tom sne som si zrazu uvedomila, že ja som vedome vo sne vedela, čo robím, ale nevyhodnocovala som to ako chybu, no tak som nechala v tom autobuse celu kabelku s mojími dokladmi aj mobilom aj veľkým obnosom peňazí.
Akoby som si tam vravela: "To sú všetky moje peniaze a je to veľa peňazí. Som to ale urobila chybu."
A tak som zrazu rôznymi uličkami bežala za autobusom.
Ale tie uličky boli plné čiernych aut ako Audi alebo podobne a nemohla som sa medzi nimi pohnúť ďalej.
Až Ani inými cestami.
Ten autobus odišiel a ja som sa zobudila.
Prvé, čo ma napadlo po zobudení: "To čo malo byť? Veď ja dceru nemám."
No a ty sa zrazu spýtaš na Jasmýnku...
Je pri mne, ale už ma tak nekomanduje ako voľakedy.
To bolo: "Toto nejedz, tuto kozmetiku nepoužívaj, tam nechoď."
A to sa nedalo ignorovať, bol to silný pocit, až som pre pokoj duše musela urobiť čo bolo odo mňa žiadané.
Ona mi povedal vek 46 rokov, že ku mne príde fyzicky.
No ten práve mám.
Ešte 7 mesiacov.
Ale zas je pravda, že sa stravujem velmi zdravo a nechodím hocikam, vyhýbam sa úplne alkoholu cigaretám a drogám.
Akosi podvedome sama necítim dobre v niektorých priestoroch už na mňa nemusí toľko hovoriť.
Je akoby ale ďalej odo mňa.
Keď ju zavolám, je tam, ozve sa, ale odkedy som sa presťahovala do Prahy a je tichšie, nie úplne ticho.
Na Slovensku v tom dome ma doslova bombardovala svojou prítomnosťou.
Len bolo obdobie, keď povedala, že by rada prišla ešte s bratom dvojča.
Dlho to bolo tak, videla som ich, má mať meno Peter, no musím priznať, že som bola v rozpakoch.
Vraj, aby nebola sama, keď odídem ja z tejto reality.
Vyzerá to tak, že sa toho nevzdala, len si tam pekne čaká na svoj čas.
Môj vek neriešim.
Aj tak mi nikto nechce veriť, že mám 21 ročného syna.
Pripadám im moc mladá na to a akosi veľmi v pohode.
Žiadna strhaná žena v rokoch.
Ale to je presne to.
Prijať všetko s pokojom v duši.
Teraz napríklad..
Bola som v hypermarkete a keď som mala nakúpene toto aj toto a ešte toto, bude na návštevu k môjmu otcovi, vyhlásili, že sa nedá platiť kartou.
Mala som hotovosť, ale na tu nesiaham, to je proste istota.
Nebolo to nevyhnutné kúpiť.
Vravím si "NO tak to je znamenie, že na tú návštevu nepôjdem."
A presne.
Idem nakoniec na hory do Álp v Rakúsku na celé sviatky, už sa moc teším.
Mám ešte problém povedať to otcovi, stále to odkladám, ale potrebujem tie hory.
Inšpiroval ma kolega, ktorý išiel tento víkend a mne to prišlo ako balzam na moju dušu ísť na hory.
Idem sama, ale to nevadí.
Ja presne, ako píšeš, tiež už vianoce neoslavujem.
Čo mi urobí radosť, si kúpim, keď to chcem a potrebujem, kľudne aj týždeň pred vianocami a hneď to použijem, nečakám do Vianoc.
To je sloboda.
Toto budú druhé vianoce, ktoré neoslavujem.
Tie predtým boli síce zo stromčekom, ale bola som sama.
Syn sa objavil na chvíľu a už zase šiel za priateľkou.
A ja som vedela, že dni v tom dome skončia.
Nie som tam do konca života.
Nevedela som čas, vedela som, že tam nemám zostať navždy.
Bolo to trochu mätúce vedieť budúcnosť, nevedieť čas.
Akoby som bola stále pripravená zbaliť sa a ísť.
Nepútať sa moc k tomu miestu a nepútať k nemu hlavne svojho syna, keďže bolo mi to jasne povedane, že odtiaľ odídem do Prahy.
Teraz tiež toho veľa nemám, ako píšeš aj TY.
A mám z toho tiež pocit voľnosti.
Ľudia sa ženú za majetkami, autami, domami, ale zabudli len tak sedieť a vnímať ticho.
No v tom tichu uvidia, čo má zmysel, príde to potichu a zrazu vieš, čo bude ďalej, ako to zvládnuť a podobne.
A sama si uvedomujem, že to, čo skutočne potrebujem, stačí do jednej skrine, do malej izby.
A mam male auto, ale je úžasné.
Nie je to limuzína, no a čo.
Inak dali mi vo štvrtok nove SPZ, konečne.
Mala som nutkanie povedať úradníčke, dajte mi tie druhé, mala tam akési 8686, tak končilo čislo môjho domu a konči tak aj telefónne číslo môjho syna, ale nechala som to tak urobiť.
Vnútorný hlas mi vravel, v mojom prípade nemá zmysel prerábať osud.
Len ma to zbytočne bude zdržovať.
Výsledok je 5130496.
No tak som to poskladala podľa návodu Wahlgrenis, ale múdra z toho nie som.
Zhora mi je povedane, že to mam brať ako dva obrazce, prvý, ktorý je pred nulou a druhy za nulou.
A to sú potom dve lomene čiary.
Skoro ako W, len nie sú v strede spojene, ale akoby rovnobežné.
Význam by sedel, ale či je to správne, neviem.
Inak by to bol trojuholník s jedným tykadlom, čo nesedí ten výklad a lomena čiara.
Ešte trojuholník bez tykadla a jedna lomená čiary by na mňa sedeli.
Dokonca aj ten trojuholník hovorí, že sa vydám v neskoršom veku (aj keď raz som už vydatá bola).
Ale som 12 rokov sama.
Ak budeš mať chuť, mohla by si mi pomôcť to rozlúštiť.
Ďakujem.
Bola som u veštkyne minulý týždeň.
No a mám pocit, že vie niečo prečítať v mojej aure, čo ma trápi, ale budúcnosť nevidí.
Dôvod bol, že ma trápi to, že som sama.
Už by som brala posun ďalej.
No a to mi povedala, že je to blízko.
Tak uvidím.
Konec prosince a začátek ledna.
Po tú informáciu som si tam podľa mňa šla.
Ostatné len opakovala neviem, neviem, není to rozhodnuté, neni to dané.
A podobne.
A Jasmynka mala byť s mojim priateľom dvojplamenem, to o ňom viem na 100 % (to zas tie sny, kde mi bolo všetko ukázané), ale s tým som prerušila kontakt.
Nevidela som ho už niekoľko rokov, no, až na auguste v tomto roku (on zostal v Žiline a ja som odišla do Prahy. Tak neviem.).
Raz v tom auguste som bola v Žiline, k lekárovi som sa hnala rýchlo - rýchlo po chodníku, a ako som šla po chodníku, on popri ňom šiel v aute a zostal stáť v zápche.
Mal červene tričko a ja červeny kabát.
Neuveríš, tú scénu som videla tiež vo sne.
Ale nechápem prečo.
Nič sa neudialo.
Ja som ho neskoro zbadala a aj to nakoniec najskôr podľa jeho SPZ na aute, nie že by som ho hned zbadala sedieť v tom aute, on ma videl určite podstatne dlhšiu dobu, len hnala som sa preč, tak som ho ani nezdravila.
On nejaký pokus na pozdrav prejavil, ale neriešila som to.
Bola som v rozpakoch, čo mám urobiť.
Nerozišli sme sa v dobrom.
Mal pocit krivdy, hnevu, ja som mu to v emaili objasnila, že nemá pravdu a už sa neozval.
Na moje prekvapenie on mňa zrazu ďalej zdraví, akoby sa nič nestalo, keď ma náhodou stretne.
Ja som v rozpakoch a neriešim to.
Ale ani neviem, čo k nemu vlastne cítim.
Proste to neviem.
Teraz sa teším, že mám nové ŠPZ, čo bol problém už 4 mesiace, lebo nemam prechodný pobyt v Čechách, ale podarilo sa.
A že idem na hory.
V práci je super.
Mali sme vianočný večierok a vravela som si, že ak mi bolo smutno, tak títo ľudia mi to všetko nahradzujú.
Sú fajn.
Je mi s nimi dobre.
Bolo to v centre Prahy, tak som sa večer okolo 21 hod túlala ešte po vianočnom trhu na Staromestskom námestí, Orloj a tak, bolo tam už málo ľudí medzi stánkami.
Ale fajn.
Stromček je nádherný.
Maj sa krásne.
Ale ešte Ti napíšem, ako je na horách a podobne.
Potom si poprajeme krásne sviatky.
Budú to moje prvé Vianoce niekde takto na chate.
Silvester som už tak mala, ale Vianoce ešte nie.
Ak by si mi chcela urobiť radosť len tak, môžeš sa pozrieť v kockách od Wahlgrenis, ako to bude ja a ten Dvojplamen môj, vola sa Peter.
To by ma zaujímalo.
Aspoň aké kocky Ti padnu.
Vyklad si možno domyslím.
Aj som na neho zabudla, ale keď si sa spýtala na Jasmynku (ona inak chce v mene ypsilon).
Ab1 25.12.2019

Ahoj
Ešte oprava, mám v predošlej správe preklep.
Nové SPZ sú 5130498.
Ešte som si pomyslela, to je fajn.
Číňania veria, že ak to konči na číslo 8, nosí to šťastie.
Tak verím, že ano, ale neviem ju rozkódovať podľa návodu Wahlgrenis.
Ab1 25.12.2019

Ešte k tomu, že som blízko cieľa, ako mi bolo povedané, chcem vysvetliť.
Ja mám skutočne vysokú métu, čo chcem mať, vlastniť, zažiť, koho chcem mať vo svojom živote.
Niekto by povedal, že je to bláznovstvo.
Všetko sa stane a splní.
Musím za to zaplatiť cenu, ktorú mi určili, ukázali mi ju v tých snoch.
Ab1 26.12.2019

Ahoj
Tak som späť z výletu.
Myslela som na to, ako Ti o tom všetkom napíšem.
Ako inak všetko, čo sa stalo, som videla dávnejšie v sne.
Ani si nevieš predstaviť to moje prekvapenie.
Ja teda nechápem, o čom to celé teda je.
No náhoda to teda nebola, že som sa rozhodla tak nečakane ísť na hory.
Ale začnem od konca.
Nemala som kde zaparkovať 24.12., tak som to dala pred vedľajší obchod vedľa penziónu, kde som bývala..
25.12. som ochorela a tak som šla autom 26.12., keď som už šla do Prahy.
Auto sa správalo akosi divne, ako som šla horskými cestami dolu, tak som šla opatrne, všade sama zákruta a ujazdený sneh na vozovke, dookola priekopy.
Púšťala som autá na každom odpočívadle lebo bola kolona za mnou, čo som nemohla ísť rýchlejšie, ťahalo ma do strany a do šmyku, ale nesvietila žiadna kontrolka na palubnej doske.
Nevedela som, čo sa deje.
Na diaľnici už poriadny kus od penziónu, kde som bývala, trúbilo na mňa jedno auto, ale myslela som, že preto, lebo idem veľmi pomaly.
Ale o chvíľu výdatne na mňa trúbilo druhé auto a vyklonil sa tam z neho jeho spolujazdec a ukazoval mi, že mam vzadu sfúknuté koleso.
Prvé, čo ma napadlo, že majitel toho obchodu mi s pomsty vypustil koleso, lebo som mu stala na jednom z jeho parkovacích miest.
Hneď ma len napadalo: "Nájdi pumpu. Nájdi pumpu! Neparkuj na krajnici. Hľadaj pumpu. Hlavne kľud. Nepanikár."
A našťastie hneď sa predo mnou objavila reklama pumpy SHELL na vysokom stojane a priamo aj odbočovací pruh k nej.
Odstavila som auto a proste pri pohľade na koleso som sa zmohla len: "NO NAZDAR. ČO TERAZ."
A šla som obísť celé auto, ako sú na tom ostatné kolesá, a ako som sa pohla našla som na zemi padnutý 1 cent, tak čistý sa blýskal na dažďom zmáčanej zemi, ako práve ukovaný v mincovni.
S radosťou som ho zdvihla a poďakovala.
V tom momente som vedela, že všetko bude dobre.
Ono nájsť mincu s číslom jedna je obrovské šťastie a dobré znamenie od našich anjelov strážnych.
Tak som začala hľadať, kde to dofúkam, ale márne (bola som inak pri ňom, len som to nevedela).
Prišla obsluha pumpy, a hneď horekovanie: "To je total, Caput. To je total", ale mala som kľud v duši, pretože som našla tú mincu, takže je to OK.
Vravím mu, nech mi to nafúka alebo vymení.
On hneď radikálne, že meniť nič nebude, nech si zavolám pomoc mobilom.
Prvé, čo ma napadlo, OK, keď mi to nechce vymeniť, znamená to, že koleso bude stačiť dofúkať.
Proste som to brala ako správu od anjelov, že to nepotrebujem, a preto to nechce spraviť.
To, že som zastala autom tam, kde sa dalo priamo dofúkať, bol ten vnútorný hlas, niečo ako "STOJ tu a teraz."
No a ja stojím.
Už sa ani vlastne nehádam.
Tak ho dofúkal a ešte mi vraví, že to možno vydrží dve možno tri minuty.
Ale ja som už vedela, že je to v poriadku, lebo som našla mincu.
A presne.
Došla som do Prahy, čo bolo ešte 247vkm a koleso je v poriadku.
Ale ten majitel obchodu je teda číslo.
Veď som sa mohla zabiť, ísť dole z hôr rýchlejšie.
A ani neviem, ako by som si tam v horách na odpočívadle bez pumpy a pomoci.
Možno preto ma anjeli nechali ísť až k tej pumpe a potom ma varovali.
Nebolo iné riešenie ako to napraviť.
Ale došla som bezpečne a v teple.
Len som cítila, že auto sa správa divne, ale nevedela som prečo a ono postupne sfukovalo koleso.
Diaľnica je rovina, ale na horách by to bol problém v tejto fázy, keď som ho odstavila totálne sfúknuté na pumpe.
No a po prekročení hraníc bol v rádiu muzikál Malý princ.
Super.
NAJÍT MINCI NA ZEMI,
JE DOBRÉ ZNAMENÍ,
ŽE JSME Z NEBE CHRÁNĚNI,
PRED ZLEM A TRÁPENÍM.
MINCE NÁM ŠTĚSTÍ PŘINÁŠÍ,
NEŠTĚSTÍ ODNÁŠÍ.
JEDINÉ CO MUSÍŠ UDĚLAT,
JE ÚPŘIMNE SE RADOVAT,
ŽE MINCE SE TI ZJEVILA,
KDYŽ SI SE ZROVNA MOC TRÁPILA,
ZDA SI CHYBU NĚKDE SPRAVILA,
ŽE SE TI DO CETY PŘEKÁŽKA STAVILA.
NIČ ZLÉ SI NEDĚLALA,
NIKOMU ZLO NEDOPŘÁLA,
PROTO SI TĚ MINCE VYHLEDALA
ABY TI ŘEŽENÍ UKÁZALA.
To mi teraz prišlo ako báseň zhora.
Ja som bola taká šťastná a som, že vlastne to takto dopadlo.
Včas mi poslali posla, čo mi ukázal, aby som to riešila a ešte hneď tam bola aj pumpa a dokonca stačilo to dofúkať, ale koleso malo teda už na minimum vzduchu.
A cestou premýšľam: "No mohla by som ísť rovno do hypermarketu na Anděl v Prahe a je tam aj lekáreň."
No a hned za hranicami v radiu sprava, že všetky obchody sú zavreté.
Super aspoň som sa neprehnala.
Viac tu správu neopakovali, alebo aj hej, ale ja som ju už viac opakovať nepočula..
Malo to byť info pre mňa si myslím.
To iste s parkovaním.
Cestou si myslím "no asi bude pred panelákom plno ach jaj, budem musieť všetky tie veci z auta z daleka nosit."
Keď som prišla pred panelák a chcela som to odstaviť na prvom volnom mieste ale dosť ďaleko od vchodu nejaký hlas, intuícia ma pobádal, nech sa preveziem úplne okolo vchodu.
No a čuduj sa svete.
Bolo hned pri zábradlí schodiska voľné miesto.
Len chodník a zábradlie hneď pri ňom.
Bližšie to už snáď ani nešlo.
Super.
JE TI DANO POŽEHNÁNÍ,
NÁHODA U TEBE MOŽNÁ NENÍ,
VŠECHNO ČO TĚ POSTRETÁVÁ,
JE SÍLA Z NEBES POSÍLÁNA.
NIČEMU SE NESMÍŚ DIVIT,
NAD NIČÍM SOUD VYNÁŠET
KDYŽ TOHLE POCHOPÍŠ,
NECHÁŠ SE UŽ PROUDEM UNÁŠET,
ZAŽIJEŠ ZÁZRAKÚ MOC,
JAKOBY NEBYLO ZLO,
IBA KRÁSA, RADOST A NE ZLOST.
A TYS TO JAKSI POCHOPILA,
ANI SI SE MOC NESNAŽILA,
PROSTE SI JEN UVEŘILA,
ŽE MEZI NEBEM A ZEMÍ JE MÍSTA DOST,
PRO TY KTEŘÍ UVĚŘÍ,
I PRO TY KTEŘÍ NEVĚŘÍ,
A SAMI SPOLU SI NEPŘEKÁŽÍ.
No ja proste píšem česky akosi automaticky, toto prišlo ako odpoveď na to "parkovací místo."
A teraz k tomu pobytu.
Ako som sa chystala, napadlo ma, že potrebujem snehové reťaze lebo v Rakúsku to majú ako povinnú výbavu auta.
Ale nie a nie ich zohnať.
Vravím si, že cestou na pumpe ich kúpim.
Ale keď aj tam na mňa pozerali nechápavo vravím si "OK, ak to nemôžem nikde zohnať, znamená to, že to nebudem potrebovať."
A proste som to vzdala a s kľudom "angličana" som vyrazila na hory.
Môžem spätne potvrdiť, nepotrebovala som ich.
Došla som úplne bezpečne.
Jedine, čo ma prenasledovalo, bol hlas, ktorý mi od skorého rána stále vravel "nechoď dnes do práce a nevyraz na cesty skôr ako 9:01 hod. Proste to tak urob."
Ak som to chcela porušiť: "A čo, to je jedno"
Zachvátil ma neskutočný pocit strachu a slabosti, alebo čo to teda bolo.
No rozhodne som počúvla.
Šéf to pochopil.
Keď som sa ubytovala, otvorila som sociálne zariadene, teda mala to byť kúpeľňa a prvé čo ma pri pohľade na to čudo napadlo: "No to je teda des, ale toto som už kdesi videla."
Ale zavrela som dvere, pretože som si nemohla spomenúť, kde som to videla.
Pointa tej miestnosti je v tom, že sprchový kút je velmi mali, ako pre batoľa alebo čo a hned oproti nemu je toaleta a medzi nimi je par centimetrov priestor.
Takže ak si chceš sadnúť na toaletu, kolená máš v sprchovom kúte.
Doslova.
Teraz viem, že som to videla v sne a považovala som to za niečo absurdne, čo sa nemôže stať.
Ale hned sa mi ten sen nepripomenul.
V ten deň vôbec.
V jedálni bolo zrkadlo, veľmi divné, ešte si vravím "to zrkadlo mi je nejaké povedomé" ale nič viac ma nenapadlo.
Na druhý deň bol Štedrý deň.
No tam sa to spustilo.
Večer som vošla do tej reštaurácie, pri jej vchode bol stromček pod nim 50 EUR, to som sa podivila prečo dávajú pod stromček 50 eur, sadla som si, kde mi podľa čísla izby pridelili miesto a bolo to oproti tomu zrkadlu, ono malo totiž Biele ROHY ako ČERT a videla som sa v ňom priamo z toho sedadla, ako som si mala sadnúť.
Pôsobilo tak skôr zlobivo to zrkadlo.
Proste diabolsky by som povedala.
Vravím si "Prečo sem dali to zrkadlo" a vtom momente jeden chalan sa zobral a šiel zobrať tých 50 eur a to bol ten moment a som si spomenula na ten sen, kde som všetko videla, presne túto scénu, presne to zrkadlo aj s mojimi myšlienkami o ňom, tu neuveriteľne riešenú kúpeľňu.
A spomenula som si aj na to, že v tom sne som videla aj to divné, čo sa v ten deň udialo na vianočných trhoch v Salzburgu, z ktorých som sa vrátila krátko pred tým mojím vstupom do tejto reštaurácie.
Na štedrý deň som bola v Salzburgu na Vianočných trhoch a pohodovo som si šla okolo kostola, už som odchádzala a v tom jedno dieťa z kočíka zahodilo perník na zem a ten dopadol priamo k mojim nohám.
Musela som zastať, nech ho mamina zdvihne, vravím si:
"To je neuveriteľné, aký ma to dieťa dostrel."
Bola to fakt diaľka na tak malé dieťa.
Ešte som sa nestihla ani pohnut ďalej a v tom mužovi kráčajúcemu oproti mne dopadol presne pred moje nohy na zem zapalovač, Čierny.
Takže stále som sa nemohla pohnúť a to si už vravím - To je posolstvo zhora, niečo ako "STOJ. A DOBRE SA POZERAJ VOKOL SEBA."
A vtom oproti mne a následne okolo mňa šiel starý muž v zelenom klobúku a v dlhom zelenom kabáte.
Prvé, čo ma napadlo.
"Toto je to znamenie. Ten muž je znamenie, že sa udeje veľká zmena v mojom živote."
Neviem, či vieš, bolo to aj vo filme matrix, ale čítala som to aj v článkoch na internete, je dané známe znamenie, že ak stretneme muža (možno aj ženu) v klobúku ale väčšinou ja to mám z mužmi (niečo ako agenti Matrixu), že sa niečo v našom živote a osude zásadne zmení.
Nie je dané či dobré alebo inak, no vo filmoch to bolo, že je to niečo, čo bude inak, ako sme si my želali, no niekedy to boli myslené zmeny v dobro systému nie v naše dobro.
My sme sa mali prispôsobiť.
Tak ale bolo to dôležité.
Isto.
Uvidím, ako to bude ďalej v mojom živote .....
Ono toto celé z tých Vianočných trhov v Salzburgu som videla v tom celom sne.
Ešte aj tie myšlienky o tom mužovi v zelenom kabáte, a o tom, čo sa deje, sa mi ukázalo v tom sne.
A to sa mi pripomenulo pohľadom do toho zrkadla s rohami, kde ma na Štedrý deň usadili.
To nebola náhoda.
A v tom sne mi bolo povedané: "Budú Vianoce, keď budeš sedieť za stolom úplne sama v hotely v horách" (v tom som v sne videla dlhý stôl z obrusmi s 9 stoličkami a ja 10-ta som za vrchstolom sedela úplne sama a oproti mne to zrkadlo s rohami a ja som sa v ňom videla).
To sa presne aj stalo.
Hlas v sne pokračoval "budeš vtedy bez rodiny, bez majetku, rozhádaná so synom. To je znamenie, že si blízko cieľa."
Ja som vtedy nechápala.
Mala som sa dobre, vravím: "Ja sa vždy so synom dokážem dohodnúť a prísť o všetko? Mám oca, rodinu, pôjdem na Vianoce k nim, prečo by som chodila na hory? To je celkovo proti tradícií, tá sa v našej rodine dodržuje celé generácie."
A všetko sa udialo, ako mi bolo povedané.
No a na večeru sme mali vepřo, knedlo, zelo a miesto kapustnice vývar asi kurací a miesto vianočného pečiva zmrzlinu.
NO a bolo po tradíciách.
No a ja som si vravela "Ako to teda je s tou slobodnou vôľou."
Ja som sa vlastne rozhodla na poslednú chvíľu a vlastne všetko už bolo niekde hore zapísané, že sa stane.
No keď som sa ubytovala, vyšla som na balkon a tam ma vítala čierna mačka, ako som sa prechádzala po balkóne a terasa, všade za mnou chodila ako psík.
Vravím si "No fajn, v Matrixe je aj mačka znamením, že sa nám mení niečo v osude."
Neviem, ci si videla film Matrix.
No a o chvíľu prišla aj čiernobiela mačka a nespustila zo mňa oči, stále na mňa pozerala.
Nakoniec som si ľahla spať a nechala som otvorený balkón, nech sa nadýcham čo najviac horského vzduchu.
Zaspalo som skutočne tvrdým spánkom ako mimino.
Snívalo sa mi o mojom synovy, o tom, ako velmi si želám, aby sa obnovilo spojenie a naša komunikácia ako matka a syn, v tom ma zobudil veľký lomoz v izbe, no a to tá čierna mačka sa vrátila, bola pri mojej posteli.
Ako som ju chcela odohnať, tak sa rozbehla a preskočila cezo mňa a zastala na druhej polovici manželskej postele, na ktorej som ležala, ešte sa obzrela na mňa a až potom odišla.
No si vravím: "A toto je zas čo?"
Takže.
Matrix.
Niečo sa zásadne zmenilo.
Neviem, čo sa zmenilo, ale cítim sa v pohode.
Večer som si našla email od syna, ako mi praje šťastné a veselé Vianoce.
No je to pokrok na to, že 6 mesiacov na nič nereagoval a neodpovedal.
Chcela som mu cez deň písať ja, ale hlas mi vravel, nech to za žiadnu cenu nerobím.
Tak som ho počúvla a dobre som spravila.
Ozval sa sám.
Na to, že som šla na hory od 23.12. do 26.12., sa toho dialo dosť z pohľadu informácií z druhého brehu.
Takže ako to teda je?
Je dané, čo sa bude diať?
Dokonca aj čas.
Tie Vianoce.
Bolo mi povedané vo sne, že to budú Vianoce a boli to skutočne Vianoce a presne Štedrý deň.
Čo mi pripadalo nemožné.
Takže čas vedia nasimulovať.
Všetko sa deje, ako má.
Teším sa, že som blízko cieľa.
Toto má byt znamenie.
Bolo mi povedané v tom istom sne "Vianoce, ktoré neosláviš, budú rokom, kde sa mi splnia moje sny."
No tak teraz som ich skutočne neoslávila.
Porušila som zvyky Štedrého dňa a Vianoc v našej rodine.
Ani stromček nemám, nič.
Nejak som to neriešila, keďže som šla na hory.
No a tam žiadne zvyky nedodržovali, s čím som ale skutočne počítala, keď som tam šla.
Práve naopak.
Na vysvetlenie toho, čo sa deje, je tu článok na adrese zde .
Môže sa voľne šíriť, toto je záverečná časť, vyšla dnes a ostatné časti si vie každý dohľadať.
Tak prajem krásne prežitie týchto sviatočných dní.
Ab1 26.12.2019

Milá Ab1,
Včera sme sa vrátili z výletu, kam sme vyrazili 25.12 (inak číslo 25 vnímam ako zlomové, my sme teraz postavili dom a má číslo 25, keď mi bolo 25 rokov, tak som sa začala duchovne posúvať, spoznala som tieto stránky, a začal vzťah s mojim manželom).
Sedím na gauči, prácu už mám celkom porobenú, je tu úplný kľud lebo manžel si išiel zdriemnuť, a na mňa tiež prišli trochu driemoty, no a v tom stave mi niečo vraví, navštív stránky Wahlgrenis.
Pôvodne som si chcela prečítať horoskop, ale nedostala som sa k nemu.
Objavil sa mi článok od Wahlgrenis, čo zažila.
Trochu som nechápala, prečo práve ona, taká dobrá duša, by mala niečo také zažívať, ale vo všetkom zlom je asi aj niečo dobré.
Všetko dobre dopadne.
Všetko sa pre niečo deje, ale to až čas ukáže.
Mne sa dávnejšie informácie a zážitky často pospájajú ako mozaika a potom to konečne dáva zmysel.
Pustila som sa do čítania tvojich správ.
Vravím si, tak to budem potrebovať dlhší čas na spracovanie.
Asi aj odpíšem neskôr, lenže poslala si link, na ktorom mi vybehol článok o Indigovej dívenke, a ja som presne na podobný už narazila.
Ten Tomáš v ňom písal, ako ju bol navštíviť a všetko dopredu vedela, akí ľudia ju navštívia.
Že tam nainštalovali skrytú kameru, a úplne všetko sedelo, ako to popisovala.
Ten tvoj odkaz som ešte nečítala.
Mám pocit, že musím okamžite reagovať, ale stále cítim, že na tieto informácie potrebujem trochu viac času.

Vyložila som Ti kocky od Wahlgrenis, ako si ma poprosila.
Dúfam, že to nevadí a nie je to proti ničomu.
Vzťah medzi Ab1 s jej Dvojplameňom:

Vľavo je minulosť, v strede prítomnosť a vpravo budúcnosť.
Normálna poloha slova platí tak, ako je napísané, keď je obrátene, je to opak.
Keď čítaš slovo zhora dole, je to smer do budúcnosti, keď zdola hore, je to už preč, odžité.
4 kocky pokope by mali vytvárať akýsi celkový obraz.

Tu sú slová, ktoré sa ti tam vyskytujú:
BOLEST - trápení, tíha na srdci
STARÉ - odžitý předmět nebo situace
ŠTĚSTÍ - radostné vibrace, nadšení
NÁSILÍ - ubližujete si

RŮST - vývoj správnym směrem
SOKYNĚ - žena, nepřítel v lásce
VÍTR - inventura, nový vzduch, změna
TEPLO - otvorená náruč, objatie

ÚDOLÍ - opak vrcholu, odpočinek
ZRANĚNÍ - zastavení v životě
PROUD - krásne energie, žádné násilí
PRÁCE - pustit se do díla

Pri každom zhluku kociek vnímaj aj ich farby, aký máš z nich pocit.
Neviem, či v tom budeš vidieť, čo máš, snáď áno.
Musela som to vykladať na druhý krát.
Pri prvom raze mi myseľ utekala inde.
Nie je to úplne jednoduché.
Zaujímavé je, že mi na kocky zhora zaslali ticho a celkom dlhý čas osamote.
Stále tu nikto nie je a ja nemusím nikomu vysvetľovať, čo robím.
Asi to tak má byť.
K ŠPZ: to číslo vnímam ako: 5 človek, 1 jednička (niekto o kom sa nepochybuje), 3 radosť, 0 ..., 4 peniaze, 6 hmota, 9 nebo.
Niečo ako, že keď samú seba budeš dávať na prvé miesto, budeš robiť veci, z ktorých máš len dobrý pocit a radosť... zhora sem na Zem ti budú zaslané peniaze (dar).
Tak toto je zatiaľ prvá časť správy.
Vnímam, ako keby to malo zatiaľ stačiť.
Určite mám toho viac, ale to teraz asi nie je podstatné.
Maj sa krásne.
Zdraví
Česima 02.01.2020

Všimla som si, že som poslala zle tú ŠPZ, je tam 8.
Osmičku vnímam ako nejaké prepojenie s vyššími dimenziami.
Ako spojenie neba so Zemou.
Ako keby to malo byť potom všetko kompletné.
Česima 02.01.2020

Milá Ab1,
vravím si, že sa ešte ozvem, ako je to s tou mojou prácou.
Čo ja najviac neznesiem, je, keď mi niekto klame.
No a ako som sa pýtala, aby som dostala v práci konečne normálnu zmluvu, na ktorú mám nárok a nebyť tu ako "casual", tak vždy si náš CEO šéf niečo vymyslel, že to nemôže byť teraz... lebo bla bla... lebo firma sa ide teraz predávať a nechce meniť počty zamestnancov, alebo keď sa mal vyjadriť prvý krát, tak mlčal...
Akurát keď zahlásil, že sa to teraz robiť nebude, dali takú zmluvu, akú som chcela, kolegovi.
Mne len predĺžili "casual" zmluvu na neurčitú.
To je proste ako naschvál.
Takže je vidno, že to ide, ale mne to nechcú dať.
A ja mám sto chutí im vykričať, či si myslia, že som hlúpa, že to nevidím?! Pracovala som aj medzi sviatkami, aj cez víkendy... aby som sa im starala o zákazníka, a nič proste.
Cítim sa hrozne.
Chovajú sa tu ku mne ako k odpadu.
Do práce chodím už s poriadnym odporom.
Ešte som teraz schytala aj rýmu.
Neviem, akým smerom sa pohnúť.
Akosi už nechcem spadnúť znovu do niečoho podobného, do podobnej práce.
Vôbec neviem, čo by som mohla robiť.
V IT ma to už vôbec nebaví a nebaví ma už robiť nikomu ani otroka.
Tehotná ešte nie som, ani sa "nesnažíme", skôr sa tomu vyhýbame.
Vedľa nás majú susedia miminko, čo strašne často plače, piští a jačí, stále ho okrikujú: Oskar!
A pre nás je to strašne odpudzujúce.
Vôbec si nedokážeme predstaviť, že by sme niečo také mali mať doma.
Vydáva také vysoké tóny každý deň, že hrůza.
Tých neznesiteľných detí je tu akosi veľa, na každom kroku.
Asi som nejaká špatná, alebo proste nie som materský typ.
Česima 06.01.2020

Ahoj Česima
Posielam Ti báseň z môjho automatického písma:

Boj si už dávno vzdala,
akoby si to ani nezbadala.
Nemôžeš zázrak čakať,
a pritom nekonať, len v kútiku duše plakať.
Vo firme sa s Tebou nedohodnú.
Považuju ťa za nepotrebnú.
Ak čakáš, že sa zmenia v budúcnosti,
dočkáš sa len väčších zákerností.
Ak by si chcela poradiť,
skús pred spaním poprosiť,
nech Ti rady dajú,
aké kroky k Tvojmu cieľu vedú.
Nečakaj hned v prvú noc
že uvidíš svoju budúcnosť.
Ono si strachom dosť opantaná,
je k Tebe akoby cesta z jemného sveta zahataná.
Zbytočne sa zmeny obávaš
síl na ňu v sebe dostatok máš.
Dieťa nie je podmienkou,
vnímaš, že by bolo príťažou preveľkou.
Nebude sa to riešiť bez Tvojho súhlasu,
riad sa podľa svojho vnútorného kompasu.
Intuíciu budeš postupne viac počúvať
a zrazu začneš na každom kroku šťastie mať.
Nie je Ti z neba dané,
že sa ta zmena sama stane.
Ak čakáš tam kde teraz si,
že sa to časom samo vyrieši,
dočkáš sa veľkého sklamania,
zbytočného odkladu, zdržania.
Riešenie je v krokoch postupných,
nie v myšlienkach presmutných.
Riešenie príde,
keď chvíľa správna nadíde.
Dovtedy si pozeraj, čo presne by si robiť chcela,
aby sa potešila, ak by si takú prácu robiť smela.
Dokážeš čo aj iný dokázali,
neúspechy prekonali.

Ja by som to videla na tom, aby si sa rozhodla pre zmenu postupne, teda ako by mala vyzerať Tvoja vysnená kancelária, akí by mali byť kolegovia, čo presne by mala byť náplň práce a plat.
Na tom začneš rezonovať a k sebe priťahovať.
Nemalo to tak byť podľa "Tvojej knižky osudu" a preto je to na Tvojej slobodnej vôli.
Preto nečakaj, že je pripravené riešenie.
Musíš si ho nájsť sama.
Môže Ti prísť v noci nápoveda, ako by to bolo pre Teba vhodné.
Potom ako budeš mať jasno, začneš priťahovať vhodných ľudí do svojho života.
Zatiaľ akoby si sa bála povedať to rozhodné "dosť, takto už teda nie".
Preto je to celé zmätočné.
Raz ano, potom nie a ako to teda majú riešiť.
Poďakuj za to, čom máš, popros pred spaním a radu, ako ďalej a choď ďalej.
Rob to každý deň, snívaj, pozeraj inzeráty a oslov firmy sama a teda dookola aj tie personálne agentúry.
Zmeníš osud.
To predsa chceš.
Rada by som napísala niečo povzbudivé, lenže Ty chceš akoby zmeniť osud a to je na Tebe potom, nie na osude zhora.
Zmena teda musí prísť od Teba, zbytočne čakáš zásah z hora.
Tam bol iný plán, si myslím.
Krásny film je Správci osudu.
Je dostupný aj na free films.
Tam pochopíš, ako to je.
Mne to tak príde, tak dlho budeš o tom snívať, až si pritiahneš, že teda zmena príde, a ťa vyhodia.
Vesmír nerozlišuje dobre a zlé myšlienky.
Preto musíš regulovať svoje myšlienky spôsobom "Ano, chcem zmenu a výsledok tej zmeny má byť to a to".
A úplne sa tešiť z toho, akoby si tam už bola.
Aby si si pritiahla presne, čo chceš, nie to, čo nechceš.
Zákony príťažlivosti vesmíru poznáš.
Na YouTube je pekná séria nahovorenej knihy "Indigový svet - Priamou skratkou do podvedomia".
Počúvam to občas pred spaním, skús si to pustiť.
Mne keby sa niečo také stalo, brala by som to, že je čas ísť o dúm dál.
Len ja to mám už trochu inak.
Ja by som posielala inzeráty, konala a kam by ma vzali, tam by som nastúpila, ak by to nebolo ono, by som hneď odišla, tak dokola, až by som sa našla.
Mne je teraz super.
A to som bola teda riadne nešťastná, že to tak dopadlo.
Teraz pre zmenu mám problém so spolubývajúcim.
Došlo včera k už takému otvorenému sporu, čo si dovoľoval ku mne, kde zo mňa z ničoho nič vyletelo, že ja už odchádzam bývať inam a preto to s ním už nebudem riešiť.
Nemala som nič vybraté a podobne.
Jednoducho, ale podvedomie vie viac než vedomie.
Ja ten spor celkovo beriem ako znamenie, že sa budem sťahovať.
Nemám nič pripravené a nechápem, ako to zo mňa vyletelo.
Sme tu tri izby, každý má jednu.
V tej druhej bol chalan od 1. 10. 2019 a už odchádza.
Práve včera mi to povedal, práve, keď som aj ja vyletela na toho z tretej izby, že už idem bývať inam.
Takže ten v tretej izbe musí byť na seba "hrdy", že nás vyštval obidvoch, mňa aj chalana z druhej izby.
Ja to ale beriem ako posun vpred, konečne zase pôjdem do lepšieho.
Na čom rezonujem, to priťahujem.
Časom by som musela odísť, nemôžeš žiť s ľuďmi nízkej vibrácie, ak si chceš udržať svoje vysoké.
To nejde.
O tom je aj tvoj šéf.
On je nízka vibrácia, stiahne ťa dolu.
Choď tam, kde to rezonuje na Tvojej vibrácií, aby si si ju nielen udržala, ale postupne zvyšovala.
Raz som písala, že som v práci mala ako prvú myšlienku na to, že mi kupujú nový notebook.
Mobil, mobilný internet, dali super plat "prečo to robia, veď ja tu budem len dva mesiace".
To bol moment, záblesk to nebola logika to bolo podvedomie.
A presne sa tak o dva mesiace stalo.
Sama som sa v tom momente čudovala, prečo ma to napadlo, vtedy to nedávalo zmysel.
Včera v tom afekte, akoby som tiež povedala niečo, čo prišlo z inej sféry, nebola to logika ani zámer to povedať.
Vyletelo to zo mňa ako hotová dojednaná vec.
Raz so našla dobrý link, zadaj si niečo na youtube ako "tichá krása"- "toulky vnitřní krajinou" - "hvězda".
Je toho od nej viac, ale tu si najdeš pomocou vizualizácie svoju hviezdu na nebi a spýtaš sa jej, na čo chceš.
Mala by si dostať odpoveď, radu, niečo sa dozvieš s podvedomia.
Skús si to takto vyriešiť.
Moja obľúbená metóda akosi pomôcť.
Mala som v nedelu 5.1.2020 zvláštny sen - 22 lastovičiek mi prišlo povedať moju budúcnosť.
Hovorila len jedna lastovička, za ňou bolo 19 lastovičiek do písmena "V", ako keď letia divé husy.
Dve lastovičky sedeli na mojich pleciach.
Každá na jednom.
Po zobudení som si pre istotu pozrela na wikipedii, ako vyzerá lastovička, či to nebola len fantázia, ale bolo to spravne.
Nechápem prečo lastovičky.
Osud mi bol ukázaný zvláštny, ale pekný.
Padli tri dátumy, jeden Tri dni pred koncom januára 2020 cca 27:1.2020 (akoby počet lastovičiek 22 plus datum 5 den v mesiaci je 27) a druhý je 3.2.2020, vtedy sa začne Jasmynka včleňovať do môjho života a najneskôr ako treti daný dátum 3.2.2021 tu bude Jsmynka fyzicky.
Dvojplameň tam hrá svoju rolu a je dané, že môj osud je nemenný.
Dôvod je nejaká energia, ktorú v sebe mám a je dôležitá.
Aby sa tato podľa nich vzácna energia použila správnym smerom, musela som im sľubiť, že prijimam svoj osud, všetko je dané, ešte aj aku zubnu pastu budem používať.
V sne som dostala pred oči nejaké písma a povedali: "Ty máš ten kód, rozkóduj to."
A ja som povedala číslo kódu a rozkódovala som to a prečítala im ten text.
A takto to šlo s niekoľkými písomnosťami.
Bolo to akýmsi neznámym písmom, nebola to arabština, neviem, asi hebrejčina, neviem, najskôr som ako samozrejmosť povedala číslo kódu, ani na okamih som nezaváhala a potom som im to proste prečítala.
Už niekoľko dní sa vidím v jednom dome ako v ňom tancujem a teším sa, že je môj domov a som tam doma.
Je nádherný.
Raz som ho videla, ako ho predávajú tu v Prahe, zabudla som naň.
Ale v Novom Roku alebo na silvestra, už neviem isto, som si pred spaním želala, aby mi ukázali kde budem žiť a odvety večer čo večer sa vidím tancovať v tom dome s bazénom, záhradou a nádherným interiérom.
Neviem, či je ešte na predaj a už neviem, kde som ho videla, na ktorej stránke a ponúk je veľa na internete.
Viem ale, že jeden dom budem mať v Bratislave, ten som videla v sne nikdy predtým som ho nevidela až o pár rokov som ho našla v jednom katalógu, presne ako z môjho sna.
Úplne presne.
Ten je pre syna.
To som videla dávno.
Tento dom má byť v Prahe.
Každý večer, keď tvrdo zaspím, tak v ňom tancujem v bielych šatách ako víla a plávam v bazéne a kochám sa z balkóna výhľadom na záhradu a bazén.
Ja sa nehanbím, že mám také túžby, sú to síce dva domy, ale je to v poriadku.
Sú to moje túžby a sny a každý ma iné.
Syn chce oranžové laborginy.
Bude ho mať.
Sny sa plnia.
Tak snívaj s otvoreným srdcom aj Ty.
Tie sny sú moc živé a keď som mala prijať ten osud ako pevne daný dosť som sa tam s nimi dohadovala a hádala.
Lenže bolo mi jasne povedané.
Buď to prijmem alebo budem k tomu donútená.
A keď som sa znovu bránila, zjavili sa mi tam muži v klobúku a dlhých kabátoch, niečo ako Strážci osudu.
Povedali len toľko, že budem spokojná, šťastná a že to chcú po dobrom.
Jedinú podmienku som potom mala, že to musí byť použité pre záchranu a dobro ľudsta inak od dohody odstúpim.
No a tak idem ďalej.
Ale vnútorne sa citim dobre, tak dufam, že som urobila správnu vec.
Raz ma v sne chcela zabiť smrtka.
Doslova ma škrtila mala aj kosu..
Prehrávala som boj doma v obývačke, na sedačke akoby v sne, bola som sama doma a z posledných sil som v sne alebo v polospanku volala na syna: "Martinko priď domov zachraň ma. Martinko priď domov a zachraň ma."
Stale dookola, doslova som nemohla otvoriť oči a dusila som sa, vedela som, že to prehrám ak mi niekto nepômôže.
V tom som počula veľký buchot, údery.
Same silné rany.
Nevedela som rýchlo odkiaľ to ide.
Na to ma to pustilo a ušlo rýchlo preč.
Kým som sa prebrala.
Či je to sen alebo realita a prišla k vchodovým dverám už tam nikto nebol.
Volala som synovi na mobil, či nahodou bol u nás v dome pred chviľou a búchal na dvere.
Povedal, že ano, ale že bolo zamknute a nemohol sa dobuchat tak odisiel.
Nevieš si predstaviť, ako som sa cítila v šoku.
On ma zachránil isto áno.
Povedal som mu, že nech sa vrati, ale povedal, že to vôbec nebolo dolezite, že už ide s chalanmi...
Tak on prisiel, lebo ja som ho Telepaticky volala, on to počul a prišiel, a mna tam skutočne niečo chcelo uškrtiť.
On vlastne nič nepotreboval, inak by s autom vrátil.
Ja viem, kto tu silu na mňa poslal.
Ľudská závisť a zloba si vie zavolať na pomoc rôzne bytosti z astrálu aj s tej temnej stránky, funguje to.
Ale je nám ukázané, ak požiadame, kto to bol.
Preto si myslím že aj Wahlgrenis preto zažila ten požiar.
Niekto ma pocit, že sa jej moc darí a je silná konkurencia.
Nemusí toho človeka poznať.
Ja som tú ženu poznala osobne.
Venovala sa ezoterike, ale aj magii, vtedy tvrdila, že len bielej.
Vela som jej o sebe povedala, pretože sa vela pýtala a ja som jej verila.
Povedala som jej, čo sa mi deje, čo dokážem a nakoniec mi to závidela.
Čakala som, že mi pomôže sa v tom zorientovať.
Ona na mňa kričala, že to mali byť jej schopnosti, že mi otvorila dvere niekam, kam nepatrím a že s tým neviem robiť s tými energiami a darmi.
Ja som tie schopnosti už mala, a preto som ju vyhľadala, ale to už nemalo cenu vysvetľovať.
Dodnes ju zožiera zavisť a nenavisť voči mne.
Ona s takým srdcom nemohla mať bránu otvorenú k tym schopnostiam.
Ona by ju zneužila voči ľuďom a nie na ich záchranu.
Lenže práve včera tiež 5.1.2020 sa mi zničoho nič zjavila za bieleho dňa pred očami ako vízia a prosila ma o odpustenie.
Chcela som povedať niečo, ze už ju neriešim, ale zhora prišlo, nech jej proste poviem, že jej odpušťam.
Dôvod je, že je vraj za poistný podvod vo väzení.
Že je to zlé a že ju moc mrzí, že mi tak ublížíla.
Ona v realnom svete urobila mne hrozne veci a tie astralne utoky od nej neprestavali velmi dlho.
Na jednej strane som si chcela overiť, či je to tak alebo mam bujnu fantaziu, ale nezaujima to už.
Čas ukáže, či to bolo fakt.
Ale prečo by sa mi inak tak s čista jasna zjavila.
Vyzera, že sa kajá.
Predtým, ak sa mi takto zjavila zčista jasna len ako vysmech, ako niečo, čo je silne a nemam na nu ju pokoriť.
Chcela mi ukázať svoju silu.
A teraz takto.
Chcela som sa spýtať:
Máš polodlhé hnedé vlnité vlasy po plecia, trochu dlhšie?
Dnes som na Teba myslela.
Moc.
Potom mi ukázali takúto dievčinu a mala by si to byť Ty.
Bola si spokojná v kancelárii v novej práci a pôsobila si veľmi šťastne a spokojne.
Šla som z obednej prechádzky a proste sa mi to tam zjavilo, keď som na Teba myslela.
Ak také vlasy nemáš asi Ti dovtedy také narastú.
No rozpísala som sa už moc.
Krásny deň
Ab1 07.01.2020

Milá Ab1,
Ďakujem za báseň.
Tie slová sú ako pohladenie.
Presne také vlasy mám.
Som dosť nevýrazná, tak si na ne dávam hennu, nech to trochu oživí.
Potom majú odlesk do červena, inak sú hnedé.
Presne takej dĺžky, ako píšeš.
Boli po plecia, ale už mi konečne dorastajú do pôvodnej (mojej obľúbenej) dĺžky po lopatky.
Bojím sa zmeniť osud.
Nechcem ho meniť, ale v tej práci čo som, mi to nevyhovuje.
Je to presne tak, ako píšeš.
Doslova.
Už som sa nad tým, čo by som chcela robiť, zamýšľala.
Moja terajšia práca ma nebaví, lebo sa neučím nič nové, nerastiem, necítim posun, skôr prepad.
Necítim, že je k niečomu dobrá.
Potrebujem sa dostať k niečomu, čo má väčší zmysel, niečo, čo bude pre ľudí, pre dobro, pre lepšiu budúcnosť.
Nechcem strácať čas nejakým klikaním a donekonečna vytvárať užívateľov v systéme.
Nevidím v tom zmysel, aj keď mám za to dobré peniaze a nemám rada, keď musím byť podriadená človeku, ktorého ani nevnímam ako autoritu.
Všetci, čo k nám nastúpili a boli veľmi príjemní ľudia, už dávno odišli.
Bojím sa, že keď by som môj osud nasilu zmenila, padla by som do niečoho ešte horšieho.
Niečo ako "nevážila si si, čo sme ti zhora zaslali, tak tu máš niečo ešte horšie".
Mám pocit, že keby som otehotnela, nemuselo by to byť zlé riešenie, ale manžel to nechce mať tak, že si povieme, že "Tak, a teraz"... a vlastne ja tiež nie.
Je úžasne, že sa dokonca aj dozvedáš dátumy, kedy má čo nastať.
Mám pocit, ako keby to mali zhora zariadiť, že sa s Dvojplameňom znovu stretnete.
Možno pôjde do Prahy kôli práci... stať sa môže fakt čokoľvek.
Mne Praha strašne chýba, ale teraz mám byť asi tu.
Verím, že sa do ČR neskôr vrátim.
Cítim, že tam patrím.
Ale na SR ma už nikto nedostane.
Tam sa už akosi necítim príjemne (jedine v horách sa to ešte dá).
Tvoj sen s lastovičkami bol nádherný.
22 je číslo, ako keby si sa s niekym míňala (ako Wahlgrenis písala, že je to číslo, ako keby za sebou plávali dve labute, ale nikdy sa nestretnú), a 27 je krásne číslo, vnímam ho veľmi pozitívne, ako niečo kompletné.
Mne sa minulú noc snívalo s hnedými medveďmi (asi tromi).
Bola som s manželom v lese, chceli sme si dať svačinu a ja som nechcela, aby nám ju tie medvede zjedli, lebo sa okolo nás motali.
Máš nejaký tip na dobrý snár?
Ja jeden mám, ale zistila som, že mi nevyhovuje.
Túto noc sa mi prisnilo s mojim nebohým ocinom.
Nedávno umrel na rakovinu.
Nebol to normálny vzťah otec-dcéra.
Nevyvinulo sa tam to puto, aj keď som ho mala strašne rada.
On mal s dávaním i prijímaním lásky problém.
Nemal ľahké detstvo.
Chápem ho, preto som mu to nikdy nevyčítala.
Pred spaním som si musela vymeniť tričko za čisté.
Niečo mi vravelo, že si mám obliecť jedno s dúhovou mandalou, čo má v strede Óm.
Ušil mi ho jeden pánko v Káthmandu.
Tak som si ho obliekla a išla spať.
A do rána som mala živý sen s ocinom.
Ako som sa s ním bavila, snažila som sa mu pomôcť.
Posledne, keď sa mi s ním sníva, tak vyzerá zdravo, ale viem, že má umrieť.
Že možno aj tuší, že tú rakovinu má.
V tom sne bol už ale trochu iný.
Bavil sa so mnou.
Ja som ho nechcela opúšťať, lebo som vedela, že umiera.
V realite to tak nebolo.
Nevedela som, že je chorý, ani to, že umrel.
Rodina z jeho strany mi o tom nepovedala, lebo si chceli rozdeliť jeho majetok (to som už myslím spomínala).
No a ja cítim, že tam tá láska je, aj keď sme neboli veľmi v kontakte.
Mal to inak.
Ráno som sa zobudila a spomenula som si na jeho fotku, kde mal oblečené tričko s vlkom cez hrudník, a ten obraz mám teraz cely deň v hlave.
To, že svojimi myšlienkami vieme ovplyvniť budúcnosť, si uvedomujem.
Je to ako: Na čo myslíš, to si priťahuješ.
Aj to telepatické myslenie mi funguje.
Najviac, keď sa na to čo najmenej sústredím.
Skúsim teda pred spaním poprosiť o radu.
Skúšala som poprosiť svojich anjelov o radu počas dňa, ale nič ku mne neprišlo.
Stále mám pocit, že som v akomsi napätí.
Mne tieto veci asi fungujú len v spánku.
Všetky informácie mi chodia len v spánku.
Asi jedine vtedy som na to pripravená a uvoľnená.
Ďakujem, nesmierne si to vážim.
S láskou
Česima 08.01.2020

Musím ešte spomenúť, že počas dňa som skúšala meditáciu a afirmácie, aby som nabrala sebavedomie, a cítim sa oveľa lepšie.
Niečo na tom bude.
Keď som sa konečne uvolnila a upadla do hlbšej meditácie, začali sa mi pred očami zobrazovať dúhové farby.
Skúsila som sa teda spýtať, čo mám spraviť, aby som mohla odísť z tejto mojej práce...
A vtedy vedľa mňa začala nahlas praskať naša manželská posteľ (čo nám vôbec nepraská).
Zaznamenala som to, poďakovala, a potom praskať prestala.
Občas, keď si spomeniem, navštívim stránku "Na křídlech andělů" a tam býva karta dňa. No a teraz tam je: OBEŤ.
Úplne to sedí na moju situáciu, aj na to, čo si mi poradila.
Že sa mám rozhodnúť čo teda chcem.
Či chcem odísť alebo nie, a mám sa rozhodnúť slobodne (ale ja mám z toho rozhodnutia strach).
Neviem si ujasniť, či tam zostať a byť rada za to, že vôbec prácu mám, alebo riskovať, zmeniť osud (čoho sa bojím) a odísť, ak to pôjde.
Tak strasne túžim byť medzi inými ľudmi, príjemnejšími, a hlavne ľudskejšími.
Večer pred spaním sa teda na to skúsim spýtať.

Česima 08.01.2020

Ahoj Česima
Inak 31.12.2019 som cestou z práce sedela v metre a po peróne si kráčala slečna.
Cez plece mala prehodenú veľkú bielu plátenú tašku a na nej krásna hlava vlka.
Taka, akú si poslala Ty, ale tato bola čierno-biela.
A taška bola dosť veľká, viac ako formát výkresu A4.
Premýšľala som, čo mi to chce povedať - v tak krátkom čase 3krát hlava vlka.
Pri čítaní Tvojho sna ma napadlo, že ja mám totémové zviera medveďa, paradoxne nie vlka.
Pri otázke na Teba mi hneď prišlo, že Tvoje totémové zviera je Opica.
Môj dvojplameň má Havrana.
O tomto neviem diskutovať s podvedomím.
To príde a platí to.
Máš modré oči alebo hnedé?
Rozum vraví hnedé, ale prišlo mi toto:

Modre oči má,
smutne nimi pozerá.
Povedz jej jednu vec,
pomoc príde cez marec.

Báseň je dlhá, ale teraz sa mi ju nechce písať.
Je fakt dlhá.
V tej vízii o Tebe si mala na sebe mikinu, námornícka tmavá modrá.
Ani bunda ani blúzka.
A na otázku, kde si v tej novej práci, sa to týkalo Módy.
Butik alebo obchodný dom.
Nedá sa povedať, že by si bola úplne mimo IT, to nie.
Bolo tam práveže aj táto náplň prace, lenže skôr v oblasti vkladania do počítača obrázky módy a fakturácie a mala si provízie aj s predaja tovaru.
Nie je to eshop.
Skôr veľký obchodný dom, kde je eskalátor a ty si na poschodí.
Tak neviem, či sa presťahuješ alebo tam niečo také máte.
Ja mám rada Snár astrohled.cz.
Ten mi sadol najviac a ma najviac výrazov.
Tvoj Otec je v poriadku.
Vie, že si ani Ty s ním nemala jednoduchú existenciu.
Mohol byt iným otcom, ale nebol.
Preto z Teba vychoval takú dcéru, aku mal.
Akcia - reakcia.
Vstup a výstup.
A určite chce, aby si chápala, že všetko je už vyriešené, a nemáš sa vracať do minulosti.
Keď každý deň poďakuješ za to, čo máš, a poprosíš vesmír o to, čo potrebuješ a podľa mňa nemusíš zdôvodňovať, prečo to chceš.
Ako dôvod postačí, že budeš mať radosť a šťastie v srdci a nik, ani vesmír, ťa nepotrestá.
Ďakujem za ten výklad kociek a ŠPZ.
Kocky mi moc nepovedali.
Nevadí.
Ešte má Wahlgrenis Jak k nám "mluví" značky na autech.
Ďakujem za Tvoje odpovede.
Prajem krásne dni.
Ab1 12.01.2020

Milá Ab1,
moje oči sú modro-šedo-zelené.
Ťažko povedať, aká presne je to farba. Záleží od oblečenia.
Ak mám na sebe niečo zelené, tak sú modré a naopak.
Ďakujem za informácie.
Ešte sa ozvem.
Prajem krásny deň.
Česima 12.01.2020

Ahoj Česima
No, ono je podstatné, že sú svetlé tvoje oči, nie tmavé.
Pýtala som sa na zelené, ale to mi stopli, že tie nemáš prevažnu časť dní.
Sú teda skôr modré alebo sivé, takže je to správne.
Básne sú trochu na zamyslenie medzi riadkami.
Inak písala som ti prosbu, že ak by si s tým nemala problém, veľmi rada by som si tie kocky vzala ja.
Ešte ich nemám a vždy ma veľmi lákalo ich mať.
Urobila by si velikánsku radosť.
Krásny deň
Ab1 13.01.2020

Ahoj.
Ešte premýšľam nad tou Tvojou vetou, že máš za to pekné peniaze v práci, ale ta práca Ťa nebaví.
No, ja som takto pred rokom mala prácu, kde som mala šancu zarábať veľké peniaze, zo začiatku som verila, že je to OK.
Lenže boli to peniaze, kde ľudí podvedieme, oni zainvestuju minimálne milión, ja mam z toho ohromne provízie, ale firma im ich nevedela zhodnotiť.
Išlo o burzu.
Keď som videla, ako to robia, proste som prišla v jeden deň do roboty, zbalila si do malého kufru na kolieskach svoje osobné veci, cez obed som šla na obed aj s kufrom a už som neprišla.
(No to sa mi stalo v tomto roku viackrát - z hodiny na hodinu koniec.)
Povieš možno - to je neseriózne, lenže to, čo robili, bol des.
Áno vedeli v ľuďoch čítať aj cez telefón.
Naucili to aj nas, lenže učili nás aj zavadzat a mať z toho zisky.
Nemohla som dalej.
Tie peniaze by boli fantastické a dostalo by ma to z problémov na fyzickej urovni, na astralnej by to bola katastrofa.
Všetko, čo na svete máme, je duša.
A toto som jej nemohla spraviť.
Šla som ďalej a som spokojná.
Je to menej, zatiaľ, ale to je len začiatok.
Dlhy už nemám, aj keď som vyhlásila bankrot.
Ale banky mali dlh splatený, aj niečo naviac.
Ako samozivitelka s dieťaťom som bola pre nich riziková a kde iný mali úrok 2.7 %, ja som dostala 7,6 % a viac na hypotéke a to som mala 9rocneho syna a muž 2.5 roka neplatil výživné a potom mu súd to urcil splácať po 30 euro mesacne, chlapovi čo zarába 2000 euro v čistom mesačne.
A potom prečo sú matky s deťmi na ulici...
Zvládnem to, ale dušu si zachránim.
Jedna známa na mňa v telefóne kričala, ako si to predstavujem, že požičiam a nesplatim bankám.
Veľká katolícka.
Ma 7 deti - 3 dievcata a 4 chlapcov.
Všetci 4 sú farary.
Splatila som, co mi požičali a časť urokov.
Ale poisťovne mi po uraze vypovedali zmluvu a banku chceli už aj úroky z úrokov.
Takže kým poisťovňam platíš, je OK, ale keď je ozaj prúser, tak sa z toho vyvlecu.
No, ale som uz zdravá a dostala som sa z toho.
Ako mi padol ten počítač na zem, kúpila som si dnes u Vietnamca také malé rádio.
Mám jedno na Slovensku, ale koly tomu tam nepobezim.
Už som zabudla, aké to je, len tak počúvať hudbu a rádio.
Dookola som si púšťala filmy na počítači ako blbá.
Takže staré hity z rádia mi dnes robia radosť.
Je to také malé sumitko, ale stačí.
Mobil chcel rádio spustiť len na sluchátka.
Tak som kúpila mali tranzistorak.
Uvidím, ako ten počítač, nakoniec sa tvári, že to celé preinstaluje a bude dobre.
Neviem.
Dovtedy písal, že nevie nájsť pamäť a nakoniec, že reštartom spustí nápravu chýb, tak som to spustila, už to ide od rána a má zatiaľ 15 % a to je večer 19 hod.
Je to notebook, tam je to zložitejšie meniť súčiastky.
Neviem, ci sa dá taky naraz spraviť.
No tak zatiaľ sa máj krásne.
Ab1 13.01.2020

Ahoj Ab1,
všetko dobre dopadne.
Ten notebook asi spadol pre to, aby si sa teraz sústredila na iné veci.
Uvidíš.
Čo mi neide do hlavy, ako niekomu, kto je "rizikový", môžu dať horšie podmienky?
Čo chcú, aby naozaj nebol schopný splácať?
To je celé akési postavené na hlavu.
K tým očiam mi prišla odpoveď, že sa mám riadiť tým, čo hovorí "biológia a genetika", a tam sa rozlišujú oči len na hnedé a modré.
Takže, potom áno, mám modré.
Posledné dva dni mám plné symbolov.
Ukazuje sa čas 17:17, potom benzín tu máme za 171.7 centov - to bolo celkom vtipné, vieš ako majú benzínky tie cedule s cenami, tak všetky ceny boli červeným písmom a 171.7 bolo jediné zeleným...
To som si nemohla nevšimnúť.
Potom na ŠPZ samé 369 a 639 atd.
Včera na ulici mi udrelo do očí jedno tetovanie ženy cez celú ruku.
Mala na nej ženu, čo mala na hlave vlka.
Ako šamanka.
Vieš, takú tú prehodenú kožu a hlava vlka bola ako kapuca.
Zvláštne.
Niečo takéto:

V práci sa mi to znormalizovalo, ale viem, že tu nemôžem ostať.
Toto neutrálne obdobie je určite len prechodné.
Stále tu nič neznamenám.
Nevyužívajú môj potenciál.
Je to malá firma, ale prístup k zamestnancom je tristný.
Som v pozore a sledujem, či sa pre mňa niečo lepšie vyskytne.
O kockách som teraz písala...
Veľmi rada by som Ti ich darovala, a kľudne aj všetko, čo v tom bolo, ak by si chcela a išlo by to.
Uvidíme, čo odpíše.
Úplne mám pocit, že je to celé zariadené zhora.
Maj sa pekne.
Zdraví
Česima 14.01.2020

Ahoj
inak ja musím zachytiť hneď prvú informáciu, čo príde ako tichý hlások vo vízií, aj to, aké máš oči, tam bolo hneď isto, ale nejak som to neriešila a potom som už nevedela, čo tam presne bolo.
Či hnedé vlasy aj oči, alebo len vlasy a modrá mikina..
Lebo keď som si neskôr vravela, že máš hnedé oči, mala som taký pocit: "človek je taký nesvoj..." a zas modré rozum nebral.
Vidis, aka je intuícia úžasná, keď máme zlý pocit, ideme zlým smerom.
Overiť to cez automatické písmo, ma napadlo prvykrat.
Preto ja musím odísť s prostredia aj v takej práci, kde by som trpela, aby som to mohla udržať a rozvíjať, a to viem, len keď som není v strese.
Ten obrázok je nádherný.
Dlho som sa naň len tak pozerala.
Ako si ho vedela nájsť?
Inak ako som ti písala o totemovych zvieratách, v ten deň vyšiel článok o totemovych zvieratách na aluska.org.
Je tam dosť veľa druhov zvierat, tam píše že sa nám totemove zviera mení počas života a v inom článku zas písali, že ich môžeme mať viac.
Neviem, ja sa s tým medveďom cítim stotožnená (tiež rada spím).
Vlastnosti medveďa ako totemoveho zvierata sa dosť podobajú vlastnostiam, aké má rak ako znamenie.
V ňom som narodená a vlk ma zas čoto spoločne s mesiacom a to je planéta pre raka.
Teraz bol spln, ktorý v jednom článku nazvali Vlci spln.
No ty máš 17 a ja zas 8.
V piatok mi dali nove tel.c. v práci, nechala som to na náhodu, no a súčet 8.
Včera som menila súkromne operátora t.c. na Slovensku a nové číslo, čo mi dali ako inak, tiež súčet cislo 8.
V hoteli mávam izby, kde je súčet 8, niekedy rovno 8.
A podobne.
Aj kanceláriu na Slovensku som mala súčet 8.
Teraz mám 6.
Obklopiť sa císlom 6 je pre ludí so životným číslom 8 dobre.
Ja, kým som nezmenila meno aj priezvisko, tak som mala 8.
No teraz mám 5, čo je dobre.
Ak má človek životne číslo 8, mal by sa snažiť 8 vyhýbať, no ale to je dosť zložité, aj číslo domu som mala v súčte 17=8.
Ale bývam teraz v byte 24=6.
V 6 sa cítim dobre.
Mala som zo soboty na nedeľu sen, kde som sa ocitla v gulatej miestnosti, nado mnou kúpola.
Povedali mi, že som v miestnosti splnených želaní a že mi tri želania, ktoré si poviem, teraz splnia.
Môžem sa spýtať tri otázky a na nej mi odpovedia pravdu.
Povedala som im, že vedia, aké je moje najväčšie želanie (to si nechám pre seba), potom som chcela byť s jedným priateľom, s ktorým som sa rozišla z mojej iniciatívy, doslova má k tomu donútil jeden vnútorný hlas a bolo mi ukázané, že sa stretneme o cca 27 rokov.
Vtedy som nemala na výber, to treba zažiť, ako cítiš, že nenastúpis do lietadla a to sa potom zrúti a všetci zahynuli, cítiš, že s tým človekom sa nesmieš viac stretnúť a ja som v nádeji, že ta vízia sa splní, som počúvala vnútorný hlas.
Bolo to tak živé, ako som na moment videla teba alebo iné veci, čo sa fakt stali, tak som verila, no o pár rokov mi začali chodiť info, že sa to zmenilo a už sa to tak nemôže stať, ale mne to láme srdce.
Niečo ako vo filme správci osudu, preto ten film mám rada a ako som si to chcela teraz v sobotu v tej sieni splnených želaní želať, nech sa stane, čo mi sľúbili.
Vo vizii objavil sa dvojplamen v tej miestnosti, niečo ako film premietaný na stenu, povedal mi, aby som si to neželala.
Nie, že by mi to nesplnili, ale že to nie je správne.
Že proste mám s dvojplamenom dohodu a tu sme zatiaľ nedodržali.
Mňa to ale ťahá k tomu druhému a nebola som moc ústretová jeho želanie a on akoby z toho filmu vystúpil, podišiel ku mne a začal ma ešte viac presviedčať, nakoniec som dvojplameni sľúbila, že dodržím dohodu, o ktorú tak stojí, ta sa mala stať počas tých 27 rokov, kým sa vrátim k tomu prvému, ale nestala sa vraj mojou vinou, to je vedľajšie.
Už som bola z toho sna akási unavená alebo čo.
Zobudila som sa a pozrela na hodinky, koľko je vlastne hodín.
Bolo 1:22, čo stručne znamená - nevkladajte sa príliš do veci, ktoré sa stejne stanou.
Chvíľu ako som premýšľala, čo to má znamenať, upútali moje oči potom ešte na 1:23, čo je, že všetko je na správnej vlne.
Vtedy ma inak napadlo prekliknut na stránky wahlgrenis, že či už je 4 míľ. návštevník , ale si vravím- nie, nech to vyhrá niekto, kto tie kocky možno potrebuje viac než ja a vyhrala si to ty.
Tak to je uzas.
Trošku mám obavy z osobného stretnutia.
Povedala som tu toho veľa o sebe práve pre tu anonymitu a teraz by som sa mala ukázať.
Neviem, či som na také osobné stretnutie už pripravená.
Aj preto som sa nechcela prekliknut.
Knižku mám len jednu, ktorú mi Wahlgrenis darovala minule Vianoce v rámci akcie.
Vola sa Keď preladime program.
Zaspala som teda v noci naspäť a už som nevedela, čo si želať ako tretie želanie, no a niečo mi povedalo, nech si poriešim zdravie v rámci želaní, tak tretie bolo o zdraví a postave.
Chcem mať postavu štíhlej modelky.
Bol to dosť silný sen.
Ale aj dnes nad ránom som nad tým premýšľala a ukázalo sa, ako stojím ja vedľa dvojplameni a pred nami dve deti asi 2 ročne - to je Jasmýnka a jej braček, dvojča Petr.
Potom mi ukázali druhý vijav a ja na rukách držím asi 2 chlapca, vo veku 7 rokov, vedľa dvojplamen, už má šedivé vlasy, to má už aj teraz trochu, ale si ich farbi na čierno a myslí si, že to nik nevie.
Na otázku, kto to je to dieťa, čo držím, mi je vo vízií povedané, že moje vnuca.
V tej vízií sa obrátim na dvojplamen a pýtam sa "to mi už máme aj vnuca?"
On odpovedal: "Nie, to je len tvoje od tvojho syna ja svoje ešte nemám.
Moje deti su ešte mladé na to."
Potom mi ukázali tretiu víziu a v nej som bola už bez dvojplamena.
Deti mali 14 rokov.
Zomrel, vtedy som bola voľná.
Neviem, čo som cítila, proste to bola len ukážka, čo bude.
A zobudila som sa.
Odpoveď či aspoň potom budem s tým prvým, mi moc neodpovedali, ale skôr nie, ak dám na to, čo som pri tej otázke cítila.
Keďže moje vízie sú čoraz viac realitou, asi mi to bolo ukázané presne.
No zle sa mi píše cez mobil a v práci sa nedá.
Ospravedlňujem sa za preklepy a hrubky.
Niekedy to vlozi svoje slovo úplne od veci, čo som našla, som opravila.
Tak si myslím, že tým obrázkom si mi možno mala vysvetliť, že preto som videla aj tu pani na perone z vlkom a ty na ruke, že sa nám otvárajú nejaké duchovné schopnosti.
Nám obom si myslím.
Hľadala som výraz - šaman a vlk - a bolo to tam v tom zmysle vysvetlené.
Len sem nevlozim viac, keď píšem v mobile.
Určite niečo nájdeš aj ty.
Maj sa krásne.
Ab1 15.01.2020

Milá Ab1,
ja vlastne ani neviem, ako presne som ten obrázok našla.
Hľadala som to po anglicky a keď som jeden podobný našla, rozklilka som ho, a vyhľadávač mi ukázal ďalšie podobné... a bol tam tento, čo sa mi páčil najviac.
Z tej ženy vyžaruje kľud, má taký neurčitý pohľad, pôsobí uvoľnene... a to ma zaujalo.
Prekvapilo ma, ako taký obrázok na tetovaní môže takto pôsobiť.
Teraz snáď nie je deň, kedy by sa mi neukázala kombinácia čísel 369.
Teraz so mnou dokonca znovu začali komunikovať kombinácie čísel 1 2 3 4.
Wahlgrenis dávnejšie vypracovala na stránkach rôzne kombinácie, ale moja hlava to nešla pochopiť, ako to kresliť.
Lenže predvčerom sa mi objavilo znovu 21:43, a ja som vedela, že musím vziať do ruky pero a skúsiť to nakresliť.
Po pár pokusoch som to konečne pochopila.
Asi až teraz bol čas.
Vyšla mi vodorovná špirála:
"Jste součástí celku, nemyslete si, že tady jste sami.
Když se vám něco nedaří, věřte, že pomoc je nablízku.
Dívejte se druhým do očí, anděla jistě nepřehlédnete."

A dnes to bolo 1432, špirála:
"Všechno to, co se má stát, se stane.
Projekty, na kterých pracujete, proběhnou.
Nic není statické, všechno se vyvíjí.
Nechtějte ale nic urychlit nebo uspěchat, všechno má svůj čas."

Úplne to sedí na moje problémy s prácou.
Často sa cítim ako v slepej uličke, neviem kam sa posunúť, nič reálne sa mi neukazuje, ale symboly mi všade naznačujú: Neboj, je nad tebou ochrana, vydrž.
Ja sa medzitým snažím získať sebadôveru, ktorú som nikdy nemala, a aj keď možno chvíľu trochu bola, nedopadlo to dobre.
Potom mám strach povedať svoj názor, že to bude zase nevhodné, alebo to niekto pochopí zle.
Viem, že získanie sebavedomia by ma mohlo konečne niekam posunúť, lenže ja sa stále tak necítim...
A v tom bude podľa mňa tá chyba, prečo som stále tam, kde som.
Asi som ešte nenarazila na tých správnych ľudí, kde by som sa cítila dobre a dostala priestor "rozkvitnúť".
Premýšľala som aj nad zmenou oboru (ale tu je to ťažké), alebo začať s podnikaním, ale neviem.
Stále neprišiel ten taký impulz, že "Tak toto je ono!" alebo "V tomto som dobrá!".
Ľudia sú tu inakší než v Európe.
Češi mi napríklad povedia: "Pečieš vynikajuci chleba!" a Austrálčania nad ním len ohrnú nos lebo nie je nadýchaný ako toastový (plný cukru a vylepšovákov), na ktorý sú zvyknutí.
Ako píšeš, nemôžeš mať stresy, aby si neprišla o ten dar.
Ja tiež cítim, že keď nie som v pohode, nejaké veci nevnímam.
Ako keby celá pozornosť bola odvrátená na môj stres a odpojila som sa od podstatných informácií.
Na prečistenie mi najviac pomáha Bikram yoga (cvičenie pri 42°C) - tam sa mi fakt podarí na nič nemyslieť a ničím sa nestresovať, prípadne pomôžu aj dychové cvičenia.
Proste čokoľvek pri čom konečne dokážem vypnúť hlavu, lebo inak som stále ako v kŕči.
A to je samozrejme špatne.
Potrebujeme sa unášať na vlne.
Ešte čo som si posledne všimla, keď som niekoho napr. pustila sadnúť, alebo zaparkovať, zrazu som dostala pomoc, ktorá sa hodila.
Ako keby čím viac mi bolo niečo jedno a nechala to na náhodu (plynúť), tým viac boli veci ku mne naklonené, v môj prospech.
Bolo to veľmi príjemné.
Ako keď si človek sadne v prírode do trávy, len pozoruje, čo sa deje okolo a nič nerieši.
Maj sa krásne a prajem pekný víkend.
Česima 17.01.2020

Ahoj
tak už som pochopila, že moje rozhodnutie rozviesť sa bolo na betón správne.
Počas rozvodu ex dostal do súdneho spisu od psychiatra posudok, že je narcista,
Nevedela som celkom, čo si pod tým mám predstaviť.
Ako som šla v pondelok rýchlikom do Žiliny, zakopla som o sériu videí "psychopat/narcista".
No, jak exmanžel cez kopirák.
Jeho otec druhý takí.
No des.
Doslova aj tie dlhy, ktoré som si musela odniesť po rozvode a zvalcovali ma, narobil ich ex, lenže nemali sme rozdelené BSM, takže rozvodom na polovicu ... tak narobit neprimerane dlhy sú pre narcistu úplne jasný príznak.
No na jednej strane smútok z premarnenych rokov života a totálneho pádu, i keď mne sa môj život aj tak páči, a na strane druhej aspoň tá istota, že s psychopatom sa to nedalo zvládnuť a odchod bolo jediné rozumné riešenie.
A pochopila som, prečo ja tak razne odídem s práce, ak niečo vycitim, a iný by ešte zostali.
To je presne z tých videí jasné, ty ľudia v tých nových zamestnaniach vykazujú to, co poznám - správanie psychopata - narcistu a podvedome som vedela, že to nikam nevedie, len k mojej skaze.
Taký ľudia potrebujú citlivé duše, pre nich je to všetko len hra, pre nás nie.
Na tých stránkach, ako som ti písala o totemovych zvieratách, je nový článok o aure.
Mne prišlo, že máš auru zelenú a tvoj manžel modrú.
Za to, že som sa pýtala na auru tvojho muža, som dostala akoby v jemnohmotnom svete po nose, že to sa nesmie pýtať sa na neho bez jeho dovolenia, keďže ho vôbec nepoznám.
Ale odpoveď už bola pri mne, ten výkričník nasledoval hneď potom.
Aura sa mení, ako sa nám mení život.
A na ďalšej stránke bol zaujímavý článok o prístroji (XXXX).
Mal by do 10 m držať od človeka negatívne entity aj ľudí.
Stojí 6000 CZK a vážne si ho uvažujem kúpiť.
Keď si to zádas v internete, tak by ti malo ukázať viac.
Takže teraz stále dookola počúvam tie videá a bucham si pomyselné hlavu o stenu, že som bola tak hlúpa a žila 10 rokov v manzelstve s psychopatom.
Dnes len tak stručne.
Napísala som aj ohľadom tej výhry.
Prajem krásny deň
Ab1 17.01.2020

Ahoj Ab1,
ja len v rýchlosti dodám, že žiadne drahé prístroje na odpudzovanie negatívnych energií netreba.
Úplne na to postačí číry kryštáľ na krku, ktorý si pocitovo vyberieš, aby ťa chránil, prípadne Aura aqua kryštál, ktorý má vysoké vibrácie.
Na čom rezonuješ, to si priťahuješ.
Prípadne si predstavovať ochrannú bublinu okolo seba, keď potrebuješ ochrániť. Sebavedomý človek s vysokými vibráciami sa nemusí báť ľudí s tými nižšími.
Väčšinou sa ho budú strániť.
A vieš, že všetko zlé je na niečo dobré?
Ja som si tiež prešla veľký zlým vzťahom a asi to bol pravdepodobne tiež narcis.
Veľa vecí som si potom uvedomila, aj keď ma mrzelo, že som do toho vôbec šla.
Psychicky ma týral, stálo ma to veľa času aj peňazí...
Keby som bola sebavedomejšia, nenechala by som sa trýzniť a vyhodila by som ho už skôr.
Ale už je to našťastie minulosť.
Zdraví,
Česima 18.01.2020

Ahoj Ab1,
neuveríš, dnes si ma šéf zavolal do kancelárie, že ku koncu mesiacu končím.
Vyzerá, že nabrali nových ľudí za draho a došiel rad na mňa, že sa ma zbavia, aby ušetrili a moju prácu dajú robiť kolegovi.
Náhoda?
Od budúceho mesiaca som nezamestnaná.
Prvýkrát v živote ma niekto prepustil a ja budem nezamestnaná.
Trochu sa trasiem.
Je to niečo úplne neznáme.
Vo februári mi má prísť na návštevu mamina, no to bude... premýšľam, kedy jej to poviem.
Česima 22.01.2020

Ahoj Cesima.
No ja som ti písala, že toľko budeš túžiť po zmene, až ťa vyhodia, tak aby si si niečo už hladala.
A to som ti písala nedávno.
Ono si to vieš tými myšlienkami pritiahnuť.
Zaujímal by ma dôvod jeho rozhodnutia.
Ak ich nabral za drahšie peniaze, tak potom to nebolo koly platu.
Asi koly tomu, že si cudzinka?
Daj dom do prenájmu tak, aby sa ti splácala z toho nájmu hypotéka a náklady na energie, a príď do Prahy.
Tu IT-ckarov stále hľadajú, cez personálnu agentúru máš prácu hneď.
A vieš perfektne anglický slovom aj písmom, plat ti dajú skvelý, veď pozri na internete.
Čo Ťa tam drží?
Nemáš tam priateľov, práca ťa nebavila a ešte ťa vyhodili a sociálne istoty, ako platená PN alebo materská a podobne, tam nie su.
Možno lepší plat, ale keď prídeš o prácu, tak nič tu je podpora neviem ako v ČR ale v SR myslím 90%z platu 6 mesiacov.
Za ten čas sa dá nájsť praca.
Dom mas na hypotéku, ale to sa dá riešiť nájmom cez agentúru, ak by niekto chcel nájom úkoncit, zabezpečia ti nového a nemusíš tam letieť.
Časom uvidíš, či sa tam vrátiš alebo nie.
Ale dala by som si rok v Prahe.
Tu máš sociálni system, čo mas tam?
Mame neviem, či niečo hovoriť.
Možno jej návrhmi, že prídeš pozrieť Ty ju, prečistis si hlavu, prídeš na iné myšlienky.
Alebo jej daj vedieť, že sa ti návšteva tam nehodí zrovna vo february.
Nepoznám ju, no myslím si, že buď nehovor nič, alebo povedz pravdu.
Polopravdy nie sú dobré riešenie.
Túžiš mať priateľov, zázemie a dobrú prácu.
Ak majú k cudzincom takú nedôveru, tak nepomôže ani personalna agentura.
Zmena ti v januári bola sudena, to bolo to, čo ja som vravela, že čo keď by si bola v januári tehotná.
Cítila som tam zásadnú zmenu.
Ale deti nechceš teraz, ale nejaká zmena prísť ma.
V tej firme malo dôjsť k zmenam.
Ešte tých 95 dní od vtedy, ako prestala Ta porucha na aute, je zaujímavé dátum.
To si vravela, že je niekedy vo february.
Viem manzel by presťahovanie hneď neschválil, tam bude nejaký kompromis.
A potom cez tú báseň prišlo, že zhora pomoc príde v marci.
Je toho veľa, čo sa pri tebe spustí.
No necítim tam nič negatívne.
Skôr naopak, dotlačí ťa to k zmenám, ale nakoniec budeš spokojná, nech už budú akokoľvek zásadne.
Len nemôžem si pomôcť, ale buď budeš chodiť na pár dní niekam inam a na víkend domov, alebo sa presťahujes.
Neviem prečo.
V tom dome ťa nie a nie vidieť zásadnú dobu t.j. pravidelne každý deň.
Nemaj strach, ber to ako posun k lepšiemu, na ktorý si nemala odvahu, tak ti zhora pomohli.
No len teraz už začni vážne uvazovat, čo by si chcela robiť, lebo zhora ti dajú tu istú prácu len za peniaze, ktoré ťa nenadchnu, a to len preto, že máš strach a bojíš sa.
Vesmír nepozná dobre a zle.
Vesmír pozná - myslí na prácu takú a takú, tak ju dostane.
Pritom to myslíš na tú prácu v súvislosti, že ju nechceš.
Ale práve tu drobnosť už vesmírne zákony nepoznajú.
Tvoj problém, že ju nechceš, ale myslíš na ňu, a to je dôvod, prečo ju znovu dostaneš.
Ja ešte budem na Teba myslieť a ak mi čosi ešte príde správne povedať, dám vedieť.
Teraz som není ešte doma, tak len to, čo mi príde najdôležitejšie.
No všetko sa deje, ako má.
Nie je to náhoda.
Máj sa krásne a hlavu hore.
Zvládli iný, zvládneš to aj ty....
Ab1 23.01.2020

Ahoj Ab1,
spomínam si, ako si mi vravela, že ma môžu vyhodiť, ale nechcelo sa mi tomu veriť, lebo práce je veľa.
Oni totiž teraz prijali dalších do teamu (na podľa nich dôležitejšie pozície, než je tá moja) a asi nie za malé peniaze, lebo majú veľa rokov skúseností, tak vyhodiť mňa a dať tú prácu kolegovi, im asi prišlo asi ako najlepšie riešenie.
Ja som tam totiž nedostala permanent full-time kontrakt, stále sa z toho vyzúvali.
No a na tom projekte, kde sme všetci boli, tak bol vymeraný budget, do ktorého sa už po prijatí tých "expertov" pravdepodobne nezmestili.
Kolega chcel zvýšiť plat, lebo mu dali fakt málo, a teraz ako ma vyhodili, tak dostane moju prácu a možno mu ho aj zvýšia, snáď.
Akurát dať mi na túto celú zmenu len týždeň, je dosť drastické a nie úplne pekné zachovanie sa od firmy.
Hlavne, že sa všade tvária, akí sú profesionáli, všade tak o sebe píšu.
Ešte na poslednú chvíľu mi zákazník dáva nálož práce, lebo asi tušia, že ako to prevezme kolega, už to nebude všetko také rýchle a precízne.
Ale vidíš, aj tak som bola vyhodená.
Vnímam, že v tomto prípade, že som cudzinka by možno až tak nevadilo ako to, že som žena.
Bol to chlapský kolektív, kde ma akosi nebrali.
Keď som hovorila o veciach, ktoré potrebovali pozornosť, nikto ma nepočúval.
Aj keď sa tu k cudzincom stavajú odlišne než k domácim, náborári mi vraveli, že "Síce si cudzinka, ale si "biela", tak to nebudeš mať až také ťažké".
No ďakujem.
Zvláštne.
Žijeme predsa v 21. storočí.
Je pravda, že o Indoch vedia, že dosť klamú, oháňajú sa kadejakými certifikátmi a tak, každý z nich je pomaly najväčší expert v IT, ale veľa z nich sa týmito klamstvami vie predať.
Akurát klamať nie je moja parketa, takže môj životopis potom nemusí nikoho zaujmúť, keď tam napíšem pravdu a nič "extra".
Čo ešte nechápem je, že: nechcem teraz vyzerať namyslene... ale som šikovná.
Naozaj.
Snažila som sa, musela som pracovať aj tento rok ako jediná cez Vianoce až do Nového Roku...
A aj tak som takto dopadla.
Ani ďakujem, skôr dovidenia - nezamestnaná.
Iní ľudia svoju prácu flákajú, tvária sa vyťažene, a stále ju majú.
Nechápem.
Nechcem sa porovnávať, ale fakt to nechápem.
Čo robím zle?
Čo vyžarujem?
Naozaj je všetko dané?
Nemôžeme to zmeniť?
Napríklad to, že prácu dostanem možno až v marci a za menej?
Je to proste dané?
Som z toho zmätená.
Mám zmiešané pocity a neviem, ako sa k tomu postaviť.
Na jednej strane sa mi uľavilo, že už nebudem musieť ísť medzi taký nevydarený kolektív, a na druhej mi pribudli iné stresy.
Ďakujem a pozdravujem.
Česima 23.01.2020

Ahoj Cesima
Ja si myslím, že sú dané určite body, ktoré sa stanú.
Ako skúška alebo odmena za úspešné zloženú skúšku.
Marec je jedna možnosť, proste príde nejaká možnosť a buď ju využijete, alebo nie.
Dovtedy si môžeš nájsť inú prácu a za slušné peniaze, ale musíš si to želať, predstavovať.
Nie že teraz pockas do marca a v marci si povieš na tú príležitosť "tak toto mi si z hora dali a za také peniaze to nechcem.."
Fajn, to je jedna z možností a druhá je, že si nájdeš niečo teraz sama a v marci tú príležitosť pustis.
Máš skúsenosti, si šikovná, tak si nájdeš inú prácu.
Asi by si Radšej bola, keby sa to samo vyriešilo, no to sa samo vyriesi, ak aspoň rozposles životopisy, ako som ti radila už skôr.
Dôvod, preco sa ti to stalo, je podľa mňa to, že oni vycitili tvoju nechuť tam byť, to, že tebe ty ludia pripadajú nemozny.
To podvedome cíti každý, ako ten druhý vysiela energie.
Možno si bola taká odtazita, žiadna sranda, legrace.
To, že si žena, im zas podľa mňa vadilo najmenej.
Bolo to o Tom, ako sa v tvojej prítomnosti cítili, a ty si vyžarovala: "nebaví ma to tu, nechcem s vami byť".
Zmeň myšlienky.
Lebo ak si nájdeš inú prácu a znovu nenájdeš dôvod na radosť, situácia sa zopakuje.
Problém je, že nevieš, akým smerom chces ísť.
Nemáš cieľ.
Môžeš mať cieľ, že budes expertom - urob si certifikát a podobne a vtedy uvidíš, ako krásne sa všetko uberá tým správnym smerom, aby sa ti ten sen splnil.
Žiadna práca, žiadne odvetvie nie je o tom, že to človeka baví denne 24 hodín.
Všade sa občas objaví kríza.
Poznáš ten vtip - chlap sa modlí k Bohu "bože, daj, nech vyhrám v športke jackpot." To robil ten človek každý deň.
Až sa raz z neba ozvalo: "tak si konečne podaj tiket, ty debil."
(Ten vtip je s filmu Kameňák. Pusti si občas nejaké komédie, zmeni to vibrácie, na ktorých clovek žiari.)
Alebo si aspoň predstavuj, že sa ti ozvali z personálnej agentúry z ponukou a bude to za plat Xxxxxc mesačne a teda, keď nevieš, čo chces robiť, tak aspoň ten plat si predstavuj, akú máš veľkú radosť, ako to máš blízko do práce a podobne.
Veď osud sa vraj da zmeniť.
Ja si myslím, že sa dajú možno oddialiť niektoré situácie v osude, no počká si to na nás.
Krásny deň
Ab1 24.01.2020

Ahoj Ab1,
včera som si bola sadnúť na pohárik vína s babami z práce.
Konečne bola uvoľnená atmosféra a dorazili ku mne dosť podstatné informácie, ktoré mi pomohli túto zmenu spracovať.
Prechádzam si fázami.
Najprv som bola v šoku, potom naštvaná, potom sklamaná a cítila som sa ublížene... je to zaujímavé sa sledovať.
Teraz ten hnev akoby pominul.
Nejak som to pomaly začala chápať a snažím sa to prijať, tak ako to je.
Ono je asi aj lepšie, že to dopadlo tak, že mi povedali, že ma už nepotrebujú.
Šéf má možno trochu výčitky a povedal, že mi rád poskytne dobré referencie.
Niečo mi vraví, že aj napriek tomu ako sa zachovali, skúsim odísť v dobrom.
Niektorí ľudia tam boli fakt fajn, ale CEO bol (a vlastne aj je) hrozný človek.
Myslím to, v spojitosti so zamestnancami.
Chová sa ku každému povýšenecky (a hlavne k ženám), pritom sa k tej pozícii dostal ako slepý k husliam.
Všade šetrí, hlavne na nesprávnych miestach, ale majitelia firmy ho pre to milujú, lebo v číslach sa firme darí.
Zrovna včera sa rozhodli že pôjdu s firmou na trh a zverejnili fotku nového zastúpenia firmy... a všetko chlapi.
Úplne to reflektovalo situáciu v práci, ako sú tam všetci chlapsky založení.
Ženy medzi seba veľmi ťažko prijímajú.
Presne taký pocit som tam mala od začiatku a necítila som sa dobre.
Dokonca si tú "chlapskú fotku" jedna neznáma žena všimla a rypla si do nich komentárom, že "Diversity?".
Tak ja verím, že všetko je tak, ako má byť.
Snáď to takto zvládneme.
Pozdravujem, ďakujem za podporu a prajem príjemný víkend.
Česima 25.01.2020

Milá Wahlgrenis a Ab1,

Včera sme boli na koncerte (kam sa nám teda nakoniec nechcelo, ale išli sme) a vedľa nás sa objavila pani z bezpečnosti.

Na hrudi mala pripnutými štítok s identifikačným číslom 538.
Týchto security ľudí bolo všade veľa, ale pani s 538 bola vždy pri nás.
Snáď je to dobré znamenie.
Zdraví,
Česima 26.01.2020

Ahoj Ab1 a Wahlgrenis,
práve sa balím v práci.
Ráno mi manžel pripevnil box na motorku, aby som si mohla zobrať všetky veci naraz.
Odchod z práce neprebieha ideálne.
Neviem, či je to tu v Austrálii také všade, alebo len ja som mala smolu na kolektív, ale všetci ma ignorujú.
Ráno som kúpila koláče a dala ich do kychynky s tým, že som napísala, nech sa všetci ponúknu a stretneme sa na obede.
Koláče sú fuč a nikto so mnou ani neprehodil slovo.
Kolegyne vraveli, že pôjdeme spolu na obed, ale išli bezomňa.
Ani mi nedali vedieť, že idú.
Cítim sa blbo.
Na jednej strane si vravím, nech je to už za mnou, na druhej, čo som spravila zle?
Toto je to, čo si zaslúžim?
Nemám rada takúto pretvárku.
Všetci sa minulý týždeň v hospode ponúkali, ako mi pomôžu, ako rozošlú môj životopis známym...
Všetko to boli prázdne slová.
Radšej nemali hovoriť nič.
Strašne ma to mrzí.
Najhoršie je, že neviem, čo bude ďalej.
Stále hľadám prácu.
Nedávno sa mi snívalo o záchode plnom výkalov.
Potom v horoskope písali, že za mnou majú prísť (finančné) odmeny.
Skúsila som si aj podať ticket, ale nič neprišlo.
Asi som to pochopila zle.
Nevadí.
Ide sa ďalej.
Toto neprajem zažiť nikomu.
Keď to vidím, bolí ma z toho srdce.
Možno z tadiaľto nakoniec budeme musieť odísť.
Neviem.
Ale manžel zatiaľ nechce.
Ja potrebujem zistiť, či toto bola len hlúpa náhoda, alebo sú tu tí ľudia naozaj takí neúprimní a falošní.
Ak je to tu fakt celé len o pretvárke, nechcem tu ostať.
Nechcem tu s nimi hrať tú ich "hru", kedy kôli tomu človek ani netuší, na čom je.
Prajem pekný deň.
Česima 31.01.2020

Ahoj Ab1,
dnes je prvý pracovný deň, čo nepracujem.
Je to zvláštne.
Mám pocit, že je to, ako keď som pracovala z domova (keď som občas mohla), akurát teraz sa odomňa žiadna práca neočakáva.
Čo s takým dňom?
Pokosila som záhradu, vyluxovala celý dom... všetko sa blíska a vonia.
Sedím a premýšľam.
Došla som k záveru, že práca za menej peňazí (než som teraz zarábala) by mi nevadila, keby som v nej bola spokojná.
Keby by bol dobrý kolektív, dobrý work & life balanc a tak... vieš, ako to myslím.
Som všetkému otvorená.
Dnes sa mi začali ozývať recruiteri.
Proste všetci naraz.
Zajtra mám jedno nezáväzné stretnutie.
Asi je na to dobrá konštelácia hviezd.
Cez víkend som sa cítila hrozne.
Úplne k ničomu, stratená.
Snáď to pominie, a ja si na tomto svete nájdem nejaké miesto, pretože stále tápem.
Už som si aj vybrala certifikát, ktorý by som si chcela spraviť, ale bolo by to dobré spraviť keď budem zamestnaná, lebo je drahý.
Inak by som si ho nemohla dať do nákladov.
Myslím na teba a dúfam, že napíšeš, ako dopadlo vyzdvihnutie kostiek.
Zdraví (už v lepšej nálade)
Česima 03.02.2020

Ahoj Ab1 a Wahlgrenis,
nechcem už veľmi vypisovať, ale niečo sa deje.
Už štvrtý deň za sebou sa mi objavuje symbol 11:11, a to sa mi teda nezvyklo.
Úplne mi udrie do očí, vždy si ma nájde.
Vždy to bolo 369 alebo 17:17, no teraz je to 11:11.
"Ideální směr, po kterém jdeme, všechno je v nejlepším pořádku, mějme otevřené oči, přichází láska, cit, srdce."
Vyzerá, že je všetko v poriadku.
Všetko je asi tak, ako má byť.
To, ako ten symbol ku mne prehovára... úplne mám slzy v očiach.
Cítim obrovskú podporu a objímajúcu energiu, ktorá mi pomáha toto obdobie zvládnuť.
Tak ja teda uvidím, ako to nakoniec celé dopadne.
Myslím na vás!
Česima 07.02.2020

Milá Wahlgrenis,
vravela som si, že sa musím ozvať, ale nestíhala som a nemala na to priestor.
Prišla nás totiž navštíviť moja mamina.
Bude tu do konca mesiaca.
Je to dosť náročné.
Neposedí, už sme z nej obaja vyčerpaní, a ja nemám teraz takmer vôbec čas na seba, kedy by som ho naozaj potrebovala.
To je večne “Čo robíš?” a “Nad čím premýšlaš?”, stále za mnou všade chodí.
Po týždni už nemám ani náladu výletovať, keďže maminka je celkom náročná.
Boli sme na Uluru.
Keď odmyslím tie problémy, výlet bol super.
Uluru je čarovné.
Cítili sme tam s manželom veľmi zaujímavú atmosféru.
To miesto je posvätné.
Zasielam kúzelné Uluru s anjelmi na oblohe.

Prečo píšem...
Mala som túto noc sen.
Bol ako živý.
Všetci traja sme prišli na Vašu prednášku.
Mamina samozrejme nemala záujem.
Vravela som, že “Vidíte, ja ani nemám čas odpísať. Som ňou strašne zaneprázdnená a vyčerpaná.”
Rozprávala ste na tému závislosti, a padla reč o káve.
Ja ju piť už nemôžem.
Nerobila mi dobre.
Mamina je na nej závislá, ale nechce si to priznať.
Každý deň musí mať aspoň jednu.
Potom je na nezvládnutie, ako hyperaktívne dieťa.
Som rada, že ste tak krásne oslávili tie 4 milióny.
Je to úžasné!
Ďalujem zo srdca a mávam z Austrálie
Česima
© Wahlgrenis

19.02.2020

Milá Ab1,
dnes som videla na ŠPZ napísané VLK, tak mi napadlo, že sa ozvem, i keď zatiaľ je všetko po starom.
Akurát postupne zisťujem, že si mala pravdu o tom, že sa nemám kamarátiť s ľuďmi, že sa mám sama so sebou.
Už presne viem, ako si to myslela.
Zistila som, že v prostredí, v ktorom som pracovala, to bol samý podraz a intrigy, schované za úsmev.
Všetko do seba zapadá.
Ale, vidím to až teraz.
Aká som len bola naivná...
Nevadí, život ide ďalej.
Poučila som sa z toho, bola to lekcia.
Som rada, že som z tadiaľ preč.
Je to už minulosť.
Tento čas, čo nepracujem, mi dal asi najviac.
Som za to vďačná a pripravená na nové výzvy.
Je toho toľko, čo musím na sebe zlepšiť...
Tak dúfam, že si sa s kockami skamarátila, a v práci to máš tiež fajn.
Asi si teraz dosť zaneprázdnená, ale ak budeš menej, určite sa ozvi.
Zdraví,

Česima 11.03.2020

Ahoj Cesima.
Samozrejme aj ja na teba myslím, ako sa máš, aj dnes, či už máš niečo nové v práci a tak.
U mňa bolo minuli týždeň turbulentné, skoro som odišla z práce.
Ten dotyčný, koly ktorému som tam nechcela ísť, ma tak dourazal a klamal, no vytočil má s tou nespravodlivosťou, až som si musela vziať deň voľna, aby som v hneve nepovedala niečo, čo by ma neskôr mrzelo.
V piatok som šla za riaditeľkou personálneho a na rovinu povedala, že ak chcú so mnou od Dubna predĺžiť zmluvu, tak jeho prístup ku mne sa musí zmeniť.
Ja niesom pobehlica z E55, aby sa ku mne tak správal a dávajú mi malo práce, potom na mňa útočí, že nič nerobím, ale tam, kde je problém, ja som ten posledný, čo to ovplyvní.
No penila som jak sopka pred výbuchom.
Tej riaditeľky personálneho mi bolo ľúto, chce, aby som tam zostala, no vie aj, aký je ten riaditel....
Uvidím, čo bude ďalej, lebo ja som z toho normálne ochorela, a tak pôjdem nakoniec od zajtra na PN.
Stratila som hlas, nádcha mierne ustúpila, no a kasel.
Horúčka zatiaľ nie je, koronavirus to nie je.
Dnes som si ale urobila veľké zásoby jedla a hyg. pomôcok, pretože v Čechách a v Prahe to riadne vrie koly tomu vírusu.
Pravdou však je, že je to 5G sieťou, ktorú spustili a ľudí to vari za živá, ako keby boli v mikrovlnke.
No takže zavreli školy, rušia, co môžu, nech sú ľudia doma, niečo sa chystá.
Až uvažujem, že na 14 dní opustiť Prahu, len nemám moc kam inam ísť.
Na 14 dní k príbuzným mi príde nevhodné.
A hlavne niekam, kde nie je 5G sieť, musím ísť.
Hľadám nejakú chatu, kde by som si zaplatila ubytovanie bez stravy, stravu mám.
Možno ti to príde pritiahnuté za vlasy, mne do dnešného dňa tiež, ale dnes sa to uz zlomilo.
Viludnuju Prahu študenti vysokých škôl, tiež majú voľno, nik nevie, na ako dlho zavreli základné skoly a niektoré vysoké školy tiež zavreli bez bližších informacii.
V obchodoch skupuju trvanlivé potraviny, prázdne regále a niektoré lieky už tiež nie sú.
Syn so mnou komunikuje konečne veľmi milo a pekne.
Chcel ma tento týždeň aj prísť pozrieť do Prahy, lenže ako som z toho rozculenia a krivdy ochorela, písala som mu, nech nechodí.
Nech ho nenakazim.
Všetko sa deje ako na.
Kocky sú fajn.
No musím si na ne zvyknúť.
Zatiaľ mi sedí minulosť, ale budúcnosť prečítať z nich neviem.
Skor z kariet a intuitívne cítim, co bude.
V práci by som chcela zostať, lebo ma baví, no mali sme jednať o zvýšení platu, a preto si myslim, ze ten riaditel útočí na mňa.
Aby nemusel dodržať slovo.
Ty si v marci isto prácu nájdeš.
A lepšie platenú.
Prestaň sa sama pred sebou poklonkovat štýlom - som blbec som blbec ...
Nie si blbec, ani naivná, si šikovná a všetko bude v poriadku.
Toto si duša vybrala, že chce zažiť, bolo to v tvojej knihe osudu, nemohla si to moc ovplyvniť.
To by si musela moc moc chcieť a to tam nebolo.
Čakala si, co bude, a tak sa stalo, co bolo zapísané už pred tvojím narodenim.
Keď deti nie, lebo nechces, tak aj tak v tej práci bol odchod.
Bude ešte lepšie, ako bolo tam.
Viem to.
Máj sa krásne
Ab1 12.03.2020

Ahoj Ab1,
cítim, že niečo na mňa čaká, je to už blízko.
Sedelo by aj to, keď si vravela, že by som cestovala.
Inak, s tými deťmi, vedela by som si to predstaviť, keby som mala dobrú prácu čo by ma bavila, kam by som sa mohla vrátiť.
Akosi potrebujem mať pocit, že budem zabezpečená.
Potom sa už ničomu brániť nebudem.
Neviem prečo, ale podvedome vnímam dátum 13.3. ako zlomový.
Další bude potom 21.4.
Mrzí ma, že sa ti to v práci tak vyhrotilo.
Aj ja sa zrovna teraz cítim slabo, niečo na mňa lezie, ale ten Korona vírus to určite nebude.
Skôr normálne nachladnutie.
Dosť tu pršalo, bolo vlhko, a v noci chladno.
Tu našťastie žiadna veľká panika nie je, len vykupujú toaletný papier ako blázni.
Nechápem.
To by si nevedeli vymyslieť náhradu, keby došiel?
Príde mi to úsmevné.
U nás číslo nakazených zatiaľ výrazne nerastie, ale médiá sú katastrofa.
Tie nemôžem sledovať.
Úplne potom cítim, ako ma to sťahuje do strachu, čo bude.
To nechcem.
Hľadáš, kde by si si oddýchla od signálu a ľudí... skús České Švýcarsko, nejaký penzión (ja môžem doporučiť jeden, volá sa "U Fořta").
Je tam krásne, iné energie, čas ako by tam zastal, a to ty teraz potrebuješ.
Okolie ČS úžasne nabíja.
Ešte doplním, včera mi prišla jedna odpoveď na otázku: Prečo sú ľudia často chorí?
Málo dýchajú.
Skús si nájsť nejaké príjemné miesto v prírode a predýchať to.
Zhlboka a na doraz - hlboký nádych, zadržať pár sekúnd a hlboký pomalý výdych a zadržať.
A parkrát si to zopakovať.
Pri tých všetkých starostiach a stresoch si ani neuvedomujeme, že dýchame veľmi slabo.
Nedostatočne okysličená krv nám potom znižuje imunitu, prekysľuje telo, a to je ideálne pre vírusy, baktérie a dokonca aj rakovinu.
Pritom je to tak jednoduché, a zadarmo.
Dýchať.
Najlepšie, keby to bol čerstvý vzduch v prírode.
No a k tomu samozrejme zdravá strava.
Ja som to začala praktikovať len včera, a už cítim zlepšenie na kvalite pokožky.
Prajem skoré uzdravenie.
Mávam z diaľky.
Česima 12.03.2020

Ahoj Cesima.
Ďakujem za typ.
Vyzerá to tam skvelé a podľa mapy nemajú tam 5G.
Ja som však nakoniec nikam nešla.
Jak sa spustil ten blazninec, bála som sa že uzavrú Prahu a nedostanem sa sem.
Šla som dnes normálne do práce, pretože už mi nič nieje.
Vlastne v piatok mi bolo už dobre, keď som bola len doma v teple.
Dobre som urobila, že som šla do práce.
Dali nam Home Office, takže mám prácu na doma, zapožičali mi notebook.
Ten môj ako padol na zem, sa už nespamätal.
To, čo sa stalo, nik nerieši.
Môj priami nadriadený je fajn, s ním to v pohode klape, takže vyhrotená situácia nie je.
Ale ak by šiel na dovolenku zas a zastupoval by ho zas ten ..... no to by zas padla kosa na kameň.
V podstate až na to, že mi je obcas akosi ťažko akoby depresia z toho, čo sa deje, nič moc sa nezmenilo.
Urobila som pár zásob, ale nič drastické.
Nik nevie, ako dlho budeme na Home Office.
No akoby začala vojna.
Padla burza, ekonomika kolabuje, ludia nebudú mať prácu, lebo cestovanie padlo, auta si nik nebude teraz kupovať, takže ďalší sektor, no a kedy sa to postupne rozbehne ... aj to, že leteckú dopravu úplne zastavili, v nej bolo mnoho pracovných miest, ktoré nebude tak rýchlo potreba, ľudia sa budú báť cestovať.
Takže bieda vo svete, nie len v Čechách a na Slovensku.
No takže tak.
Verím, že prácu, ktorú robím, bude potrebné aj ďalej, pretože elektrinu treba vyrábať a zabezpečiť jej prenos, takže by som mala mať naďalej prácu.
Teraz som ešte v práci, čakám na ten notebook na doma.
Máj sa krásne.
Ab1 16.03.2020

Ahoj Cesima.
Dnes bol uverejnený rozhovor so šéfkou profese.cz a tá okrem iného uvádza, že je a bude veľký záujem o IT-ckarov lebo ľudia budú musieť pracovať z domu, a to treba zabezpečiť a nie je to jednoduchá vec, a preto stúpla poptavka firiem prave o túto profesiu.
Mala by si sama osloviť nejaké firmy.
Uspejes.
Ja som doma a mám už svoj režim.
Zajtra si chcem napiecť vlastne buchty, už roky som nič také nepiekla.
Dnes som si po dlhom čase uvarila cesnecku.
Mám ju moc rada, no ale keďže ísť potom medzi ľudí by bolo nevhodné, teraz keď je viac menej zákaz vychádzania, som si ju riadne dopriala.
Celkovo teraz čítam vela receptov, čo si upečiem, uvarím a uz nepozerám na cas prípravy, keďže čas mam a hlavne mám dosť surovín s tým, že budem sama piecť, keďže som sa obavaka, že nebude nič v obchodoch.
Ale v obchodoch aspoň tú v Prahe je tovaru dosť.
Horšie je, že máme málo pohybu, chcelo by to skôr zeleninu a diétne mäso.
Tak mám tu stacionárny bycikel, už ho isto využijem, viac než len na sušenie opratych veci.
Aj so synom je to fajn.
Píše menej, ako by som chcela, ale sú to veľmi pekne riadky.
Cítiť z nich, že ma ma rád a že ma o mňa obavy.
Ale je to už dospelý muž, nepotrebuje so mnou veľa hovoriť.
Keby som mala dcéru, bolo by to iné.
A skamarátila som sa s kockami .
V poslednej dobe mi vychádzajú z nich predpovede na budúcnosť.
Dávam si blízku budúcnosť a stane sa to, čo mi vyjde.
Asi aj to, že mám čas sa v kľude na ne naladiť.
Len občas mám tendenciu sa o hodinu pýtať na to, čo som sa už pýtala.
Aj keď odpoveď bola fajn.
Tak prajem ti skore vyriešenie práce.
Máj sa krasne
Ab1 19.03.2020

Ahoj Ab1,
tu v Austrálii to funguje väčšinou úplne naopak.
Nájsť prácu v IT je tu ťažké tak či tak, aj bez Korony.
Je strašne veľký pretlak, veľa certifikovaných IT ľudí z Indie.
Tie certifikáty sú dosť drahé (cez $800), tie, čo si spravia v Indii sú často zadarmo alebo za symbolickú cenu, keďže to majú sponzorované od štátu.
Takže sem prídu vycertifikovaní, ani toho často veľa nevedia, ale s certifikátom majú navrch.
Je to také zvláštne.
Dnes ma vytiahla na kávu jedna pani, tiež prišla o prácu, akurát ju zamestnávateľ vyplatil (dostala odstupné) lebo tam pracovala na normálnu zmluvu (plný úväzok) a 9 rokov.
Dostala vyplateného pol roka, a je vysmiata.
So mnou je to horšie.
Mňa len využili a odkopli.
Bavili sme sa o tom kolektíve čo som tam mala, a pani jednoznačne usúdila, že som sa im tam nehodila, lebo som bola žena a šikovná!
Pochopíš to?
V Česku boli v IT radi za každú ženu, tu sa tých schopných často zbavujú kôli mužskému egu, aby oni boli tí najlepší.
No hrôza.
Vraj je to tu bežné, hlavne v malých firmách, ako bola tá moja.
Už chápem, prečo ma na meetingoch vôbec nepočúvali.
Nemali záujem, nebrali ma ako rovnocenného člena teamu.
Ženy sa tu s tým snažia bojovať zakladaním rôznych komunít.
V živote by som nepovedala, že Austrália bude takáto.
Na stretnutie som išla na motorke a keď som sa vrátila, ukazovalo mi na čase 5:38.
Neviem ale, k čomu to malo byť.
Stále premýšľam, čo iné by som okrem IT mohla robiť.
V týchto dňoch, ako mám čas, som začala migrovať môj blog na novú doménu, aby bol krajší a prehľadnejší.
Píšem tam o živote v Austrálii, čím všetkým sme si prešli...
Ešte som tam nepísala o tom, ako som prišla o prácu, lebo známi to ešte nevedia.
Stále sa učím s tými stránkami robiť.
Chcela by som ich mať farebnejšie.
To ma teraz aspoň trochu zamestnáva.
Akurát mám pocit, že nemám publikum, kto by to čítal, že my vlastne ani nikoho nezaujímame, ako sme odišli.
Okrem toho buď upratujem dom, varím, pečiem, alebo vyrábam mydlo.
Snažím sa byť aspoň trochu na osoh.
Čo Tvoja práca?
Predĺžia ti aspoň zmluvu?
S pozdravom,
Česima 23.03.2020

Ahoj Cesima.
Medzi mnou a tebou je jeden zásadný rozdiel.
Moja práca má baví, robím ju rada, takže vychytam aj tie najmenšie detaily a ešte sa cítim oddýchnutá.
Či mi predĺžia zmluvu, zatiaľ neviem, je do konca apríla, ale pokiaľ môj šéf bude v práci, nie na dovolenke, tak je všetko v kľude.
On je taký mantinel - ja a riaditeľ.
Šéf samozrejme oceňuje tu detailnú prácu, ktorú mu chlapi nerobia, sú oveľa povrchnejsi.
Našla som už toľko chýb, na jednej strane detaili, na druhej strane je to predsa vizitka projektantov.
Ja viem, čo chcem, na tvojom mieste by som neriešila, čo by som chcela robiť, ale lustrovala by som, koho na trhu v mojom bydlisku hľadajú a čo z toho na trhu práce by ma bavilo, alebo čo by som zvládla.
Aj keď nejaký butyk s módou radšej bude mať ženu na IT pre eshop než muža.
Predsa len chlapa móda nebaví a vkladať tam módu treba.
No ja len, že niečo je sakra spätné.
Pretože ja som ťa videla v práci a mne sa to plní aspoň u mňa hej.
Nejak ma napadlo, či to podvedome všetko blokujes zo strachu, čo keď by sa stalo zase to a ono, i keď v takom prípade ťa zamestnajú zas tak, ako bolo, a ty chces predsa niečo viac.
Ja by som bojovala s tým, čo sa dá.
Či v Austrálii nevychádzajú inzeráty na to, že firmy hľadajú zamestnancov?
Sa mi tomu nechce veriť.
Zase tak zaostali nie sú.
Inak ja som sa v pandémii naučila žiť úplne inak.
Zrazu si varím sama a veľmi zdravo.
Nakupujem ozaj len raz za čas, už nie každý deň a tým pádom som prestala nakupovať kopec nezmyslov len preto, že boli v akcii a podobne.
Používam len himalajsku soľ a trstinový cukor.
Jeden by neveril, že aj takáto zmena urobí veľa.
Po týždni tejto zmeny sa cítim oveľa oveľa sviežo.
Jedlá varím len z čerstvej zeleniny, žiadne polotovary s konzervy a zamrazené a podobne a vobec nepotrebujem pečivo, voľakedy minimálne 5 rožkov za deň padlo.
Dnes úplne inak, veľa teplej zeleninovej polievky, ovocia, zeleninových šalátov a varené mäso, koly tomu ze sa nehybne.
Jedinu sladkost mam - piškóty detské, a to len pár koliesok a dosť a občas cereálne tyčinku, ale tu už ani nie moc sladké.
Takže som už schudla a cítim sa skvelo.
Aj keď skončí pandémia, už to nebudem meniť.
Bola som teraz dva dni pracovať v kancelárii, lebo dva byty začali prerabat, no hluk a prach, tak mi šéfovia dovolili chodiť do kancelárie.
Chodím autom von a dnu, nemala by som sa nakaziť nikde.
A svoje skvelé zdravé jedlo si nosím.
Je to zdravé a ešte ušetrím.
Som bola prekvapená, pretože tým, že som chodila kazdy deň na nákup, toľko blbosti som kúpila a potom z donútenia jedla, predsa to nevyhodim.
A teraz mi kopec peňazí zostalo v prepočte na deň na stravu.
A to už ani nepozerám na ceny, co potrebujem, kúpim, takže, ci je zelenina v akcii alebo nie neriešim, raz za týždeň nákupim, čo je zdravé a potrebujem, a hotovo.
Potom zas o týždeň.
Mám kopec času a ešte sa cítim slobodne a úžasné.
Normálne som kúpovala parky, šunku, nejaký plesnivy syr, prípadne mrazené hranolky, mrazená zelenina a samozrejme ovocie v konzerve alebo zavarane v pohári no a syrokreny a pašteky, k tomu pak paradajka, občas uhorka.
Teraz nič z toho.
Akurát viac paradajok a uhoriek a všetkej ostatnej čerstvej zeleniny, čo nájdem v obchode.
Mám čas ju pripravovať, lebo len tým, že nejdem do práce, ušetrím dve hodiny, a to nerátam čas na vychystanie sa, a prestávky v práci mám doma, takže zas nebezim do obchodu, ale doma si spravím niečo čerstvé, zdravé a ešte mám radost, ako skvele sa mi to podarilo dokorenit, no to som tiež nakúpila sušených byliniek.
Toľko druhov v živote som tak nevarila a teraz to jedlo krásne prevonia a dochuti.
Takže koronavirus ma naučil rozumne nakupovať, zdravo variť a tým sa mi vlastne pozdvihla aj dobrá nálada.
Syn a ja sme v kontakte to má teší.
Ale ja z Čiech na Slovensko nemozem odist na otocku, ako som to robila pred pandémiou, takže neviem, kedy sa stretneme osobne.
A to má tesne pred spustením tých zákazov chcel prísť pozrieť a ja som mala chrípku, tak som ho zastavila, nech nechodi.
Asi preto som ochorela, že nebolo bezpečné pre neho vybrať sa na taku cestu za mnou do Prahy v tej dobe.
Hranice neplánujú tak skoro otvoriť.
V byte som sama, podnajomnici z vedľajších izieb šli domov a vyzerá že nadlho, vypratali chladničku.
No hore hlavu.
Hľadaj riešenia, nie prečo sa to nedá.
Nech bolo vo firme čo bolo, hľadaj riešenie.
Nevracaj sa k tomu.
Ab1 26.03.2020

Ahoj Ab1,
si úžasná, tvoje slová ma dokážu tak povzbudiť, ďakujem!
Neviem prečo, ale mám pocit, že máš podobnú prácu, akú má môj manžel, aj v rovnakom odvetví.
Dnes som mala online pohovor.
Úplne z ničoho nič.
Tá pozícia bola inakšia než to, čo som robila.
Vôbec som si nemyslela, že sa mi ozvú, no ozvali sa.
Tak uvidím, aké mali zo mňa pocity.
Ešte som čakala na vyjadrenie ďalšej firmy, ale tí to kôli Korone odložili na neurčito.
Inzerát v oblasti módy som ešte neobjavila.
Skúsim to.
Na moju pozíciu tam teraz fakt nič nie je, lebo skoro všetko je presunuté do Indie.
Väčšinou sa tu neinzeruje, ale práca sa dohadzuje po známosti.
Tak to tu v 80 % prípadoch funguje.
Občas má človek pocit, že je to tu 100 rokov pozadu, ale v niektorých prípadoch vedia prekvapiť, a idú s dobou (ako ten môj dnešný pohovor, čo bol online).
Včera večer som vravela manželovi, že kľudne choď do kúpeľne, ja sa tu ešte idem popozerať na hviezdy.
Obloha bola jasná a plná hviezd.
Ako som vyšla na záhradu, hneď ako som zdvihla zrak, padla hviezda!
Nádherná!
Tak som si skúsila priať.
Som rada, že si objavila kúzlo varenia.
Ja som varila rada, ale väčšinou sa mi nechcelo, lebo som sa cítila unavene.
No teraz varím, pečiem...
Je to úplne o inom, keď do toho dá človek svoju energiu, sústredí sa na prípravu.
Jedlo je potom chutnejšie a ľahšie stráviteľné.
Himalájsku soľ používam taktiež.
Úplne som vyradila morskú soľ.
Nevedela som prečo, a časom som sa dozvedela, že v nej môžu byť mikroplasty z oceánov a morí.
Všetko dáva zmysel.
S tou váhou, ja mám moju rovnakú už od puberty, tak žiadny rozdiel zatiaľ nevidím.
Jedine v tom, že sa cítim ľahšie a mám viac energie.
Ak zjem niečo nevhodné, hneď sa mi to vyhodí na tvári.
Telo sa rozhodlo, že tak so mnou bude komunikovať, že to takýmto štýlom asi neprehliadnem.
Včera som bola na nákupe.
S úplne malou dušičkou som tam išla, ale vnímala som, že ma niečo vyhnalo z gauču, aby som išla, tak som vyrazila.
Mala som trochu strach, aby tam na mňa niekde ten vír nečíhal.
No a pozriem sa v obchode na mobil a tam 11:11.
Tak si vravím, že asi je o mňa postarané.
Asi chceli, aby som si išla nakúpiť.
Chýbali nám hlavne ovsené vločky a cesnak.
Mám veľkú radosť, že si to tam užívaš.
Je to úplne iné, keď je človek v pohode.
Iné energie sú okolo neho.
So mnou je to raz tak raz onak.
Teraz akurát bol nov (Mesiac) a to je dobré.
Zase sa všetko bude pomaly rozbiehať.
Verím, že bude lepšie.
Zdraví
Česima 26.03.2020

Ahoj Ab1,
spomenula som si na jednu myšlienku.
A možno to nebola myšlienka, skôr niečo ako našepkávanie, možno od anjelov, neviem isto, v tomto som ešte teochu stratená a ťažko sa mi to rozlišuje.
Blížil sa rok 2020 a mne niečo hovorilo, že je to rok zastavenia.
Predsalen, dve nuly.
Nevedela som, z kadiaľ to mám, či je to len výplod mojej fantázie... no a ono to fakt prišlo.
Prácu stále nemám, nábory sa pozastavili.
Všetko, čo vyzeralo nádejne sa pozastavilo.
Stále som doma.
Už neviem, čo by som robila.
Vôbec si to voľno nedokážem užívať.
Nemám žiadne nápady, čo ďalej.
Chcela som sa ťa spýtať:
Čo si videla, že sa stane, stále to platí, alebo je to len k aktuálnej situácii, keď sa nevedelo, že tento vírus príde?
Alebo o tom tam hore vedeli a všetko je "v pláne"?
Ako to vnímaš?
Je toto niečo, s čím sa v našich osudoch počítalo a zmení ich, alebo všetko ide podľa pôvodného plánu?
Ďakujem a pozdravujem.
Česima 10.04.2020

Ahoj Ab1,
tak som si spravila jeden certifikát.
Štúdium bolo online a certifikát zadarmo, akurát netuším, či mi to k niečomu bude.
Neuveríš, na koľko percent som spravila test... 93,6 %!
Zase 936.
To snáď ani nie je možné.
Možno sa to všetko konečne urovná.
Mám ale pocit, že to pôjde pomalšie, než som si myslela.
Je to riadny tréning nervov.
Ked začínal nový rok, niečo mi vravelo, že 2020 bude rok zastavenia.
Ja len dúfam, že to nebude na úplne celý rok.
K čomu sú tieto zastavenia vlastne dobré?
Hnali sme sa veľmi dopredu a zapomínali na seba?
Zdraví
Česima 15.04.2020

Milá Wahlgrenis a Ab1,
občas na vás myslím, ako to tam zvládate, ako sa má Ab1 v práci a podobne, aké tam asi máte počasie...
Tu nám teraz krásne prší.
U mňa stále nič nové.
Nechce sa mi veriť, že je to už pol roka, čo som nezamestnaná.
Jednu prácu som takmer dostala (spravila som testy, pohovor dopadol dobre, spravili mi dokonca aj výpis z registru trestov), ale prišiel vírus, tak ma radšej nenabrali a pozastavili celý proces.
Teraz sa objavila ďalšia pozícia.
Veľmi ich zaujal môj životopis, ale pohovor asi nedopadol dobre.
Nejako mi to nešlo, odpovedať na ich otázky.
Sľúbili, že sa na druhý deň ozvú... a neozvali sa.
Takže asi nič.
Škoda.
Taká práca by ma bavila.
Včera som si spomenula, že Ab1 spomínala, že ma vidí v kancelárií šťastnú (ale časovo netuším, kedy by to mohlo byť) a potom ešte, že by to mohlo byť niečo s módou.
Je to zaujímavé, lebo posledný mesiac som sa pustila do šitia na stroji, aby som sa nejako zamestnala, či to nebolo to, čo videla.
Teraz posledné dve rána som mala veľmi symbolicke sny.
Včera som sa zobudila, že sa mi snívalo, že idem v aute, chcem zastaviť a vôbec to neide.
Skáčem na brzdový pedál, snažím sa brzdiť, ako to len ide, auto spomalí, ale vôbec sa nedá zastaviť.
Snívalo sa mi to dosť často.
Čo to môže znamenať, keď je problém s brzdami?
A teraz ráno to bolo s hadom.
Bol to pytón a premeriaval si ma.
Potom sa mi obmotal okolo ľavej nohy a ja som cítila, ako mi ju zviera.
Vravím si, snáď sa ma nechystá zjesť, veď som pre neho veľká.
Pekne ma štval.
Tak som ho chytila pod krkom a snažila som sa ho zbaviť a zároveň som si dávala pozor, aby ma nepohrýzol.
Bol dosť silný, ale nakoniec si to rozmyslel a odišiel.
Na ruke som mala sčervenalú kožu.
Bála som sa, že ma uhryzol, ale bol to našťastie len škrabanec.
Je had v sne zlé znamenie?
Ďakujem a pozdravujem cez polovicu Zeme.
Česima 04.08.2020

Ahoj Cesima.
Ja som videla aj tvoje príspevky v minulosti, na ktoré som neodpovedala pretože mi to bralo moc energie a ja som musela riešiť svoje záležitosti.
Pracovnú zmluvu mi vtedy predĺžili, ale teraz je už ukončená.
Už mám novú prácu.
Lepšie platenú a hneď tu, kde bývam, budem chodiť hlavne peši koly prechádzke.
Som vždy chcela ísť do tejto firmy a konečne to vyšlo.
Prijali ma ešte do jednej a plat bol ešte lepší, no chceli už hodne profesionála, a to som trochu zapochybovala.
Radšej som šla sem, tu povedali, že budem chvíľu potrebovať sa zaúčať.
Dohodla som to druhé, lepšie platené miesto kolegovi, ktorý tiež uvažoval odísť z firmy.
Dnes som mu volala, nech ide namiesto mňa, že ma tam prijali, plat aj podmienky super, no mne vyhovuje mať to tu hneď, kde bývam.
Vedel o tom inzeráte, ale váhal.
Tak som ho nabádala, nech ide, kým ma vek, že je na trhu ešte o neho záujem.
Inak riešim stále to, že sa mi vrátila pamäť.
To, že som mala niekoľko rokov zablokované vspomienky na to, čo hrozné som prežila, má šokovalo a zároveň som šťastná, že som to zase ja.
Celý ten čas som hľadala niečo a stávalo sa mi, že som mala pocit, ako by mi kus mojeho ja kdesi behalo a ja som ho chcela privolat späť k sebe.
Ako zatulaneho zajaca.
Preto stále riešim, čo všetko sa stalo, aj to, ako to riesili ľudia okolo mňa.
To sú veci, o ktorých sa bojím aj písať.
Asi by mali zostať zamlcane.
Ty to musíš zvládnuť sama.
Proste sama Cesima.
Čo kto povie, hod už za hlavu.
Vytváras svoju realitu.
Maj sa krásne.
Ab1 07.08.2020

Milá Ab1,
mrzí ma, že to máš teraz náročnejšie.
Aspoň, že v práci to máš skvelé.
Byť v ČR, tak sa mi nič takéto (že ostanem tak dlho nezamestnaná) nestane.
Tak nejako som aj rušila, že asi neodpíšeš.
Nie vždy sa to hodí.
Chápem.
Ono to tak proste býva.
Aj Wahlgrenis tak funguje.
Proste niekedy odpíše okamžite, niekedy vôbec... riadi sa tým vnútorným pocitom a to je správne.
Ja sa zas občas pozabudnem s tým, že príliš riešim seba... pritom nie som jediná, kto má problémy.
Uvedomujem si to, ale niekedy až časom.
V tomto som tak trochu blbec.
Prepáč.
K tomu zabúdaniu... mne sa to, čo sa stalo tebe, nestalo, ale niektoré veci (ktoré by som si pamätať mala) som tiež zabudla.
Zistila som to až časom.
Úplne, ako keby sa mi to tiež vymazalo z pamäte.
Buď mi o tom potom niekto povedal a ja som si to vôbec nepamätala a myslela si, že si to tá osoba vymýšľa, alebo som si spomenula, ale až po rokoch.
Zvláštne.
Ako keby to tak proste malo byť.
Teraz sa snažím žiť "tu a teraz" a minulosť hodiť za hlavu.
Potrebujem si uvedomiť, že tu už nie som zviazaná a nie som obeť.
Keď sa to všetko uvoľní, aj ja budem hneď na inej vlne.
Ale raz je to hore a raz dole.
Občas mám pocit, že je mi dobre, no po chvílu ma ako keby ťahá niečo zlé, dole do "bažín", kde by ma nič pekné nečakalo...
A to som vtedy samý pesimizmus, keď sa tomu poddám.
Ťažko sa mi to vysvetľuje, ale mám pocit, že "to", čo ma tam ťahá, mi spôsobuje moje výkyvy nálad.
Ako nejaká temná sila, z ktorej sa potrebujem úplne vymaniť, aby som mohla rozprestrieť krídla.
Nezažila si niekedy aj ty niečo také?
Inak, ako sme sa dávnejšie bavili o deťoch a ja som ich ešte nechcela... ako som stále doma, tak mi to začína byť jedno.
Síce to stále nie je také, že by som z nich bola namäkko (a asi ani nie je moc vhodná doba keď som bez tej práce), ale už pomaly nie som ani proti.
Snáď sa čoskoro dám dokopy a bude lepšie.
Uvidíme.
Ďakujem a držím palce v novej práci.
Mám z toho veľmi dobrý pocit.
Česima 09.08.2020

Ahoj Cesima.
Život tu ná zemi je boj o našu dušu.
Dobro a zlo alebo diabol a konštruktívna sila vesmíru bojujú o dušu ľudskej bytosti.
To, čo popisujes, zažíva každý.
Je dôležité vedieť, že si čistá bytosť.
Oni dajú pokoj, nedostanú sa k tebe, keď si voláš na pomoc konštruktívnu silu vesmíru.
Nie Boha, to je kamufláž.
Chodíš predsa aj na Tafesco.cz aj na aluska.cz.
No, to zahŕňa odkopat od seba ľudí, ktorý ťa tahaju dole.
Nezachranovat ich.
Každý má kľúč na svoju záchranu.
Ja som musela prestať komunikovať so svojou rodinou.
Trvalo to.
Proste čakajú, že ich je mojou povinnosťou zachraňovať, robiť im otroka, alebo keď menu pomôcť, tak sa ľutujú.
Majú na to právo.
S tou pamäťou je rozdiel akosi prirodzene zabudnúť, a keď ti umelo vymažú kus života.
Práve asi dva dni dozadu som si uvedomila, že vlastný otec, ktorého som naozaj mala rada, kým sa mi nevrátila pamäť, sa mi nikdy neospravedlnil za to, čo dovolil, aby mi brat robil ani nevyjafrilutost.
Takže s tým súhlasil, a to je, akoby to robil 14ročnému dievčaťu on sám.
Cudzí ľudia ma zastavovali a vyjadrili mi lutost, že som niečo také zažila.
Bolo im to úprimne ľúto.
Vlastnej rodine ani trochu.
Otec ľutoval seba, že aká hanba pred susedmi a lutoval brata, že skončí vo väzení.
Ani naznak lutosti toho, čo jeho syn robil, a ani toho, že som tak trpela, až mi vymazali pamäť, lebo som už nekomunikovala, len tupo hľadela pred seba.
Celé dni.
A ten čoby brat mi ubližoval ďalej, keď ho nezavreli, lebo otec plakal, nech podpíšem papiere, kde ho oslobodia.
Ja som to urobila.
No a peklo o cca dva roky pokračovalo.
A on mi ako otec nepomohol.
Nech už bolo, čo bolo, zahodila som karty z tel. číslami, ktoré na mňa mali a nedovolaju sa mi.
Pýtam sa: čo je v tomto prípade vlastne odpustenie.
Čo to je?
Prerušenie kontaktu a nezáujem o nich?
Nech sa má, ako chce, ale nech sa ku mne nepriblizuje nik z rodiny ani sestry ani rodičia a brat.
Oni to schvaľovali.
Dôvod.
Vraj dom drzá a hubata.
Ale pravda je taká, že chceli otroka, ktorý nabehne robiť, čo mu príkazu, trebárs o 21:30 umývať schody s povale a do pivnice a podobne nezmysli.
Strážiť im deti, kedy si poručí.
Alebo brácho má zbil do nemoty, až som nevládala chodiť, lebo som mu nechcela spraviť hranolky.
23ročný chalan a ja 14ročná... a on si nedokáže spraviť hranolky.
Ležal v izbe na posteli, neviem čo robil.
Keď som otcovi povedala, čo sa deň čo deň deje, kričal, nech mu dám s tým pokoj, že nechce o tom vedieť, a mám si to vyriešiť sama.
14 ročná ?
Ma teraz 84 rokov, ale ja som už nebola ochotná mu ísť blahoželát.
Ten človek si ma nevazil ako dieťa ani ako živú bytosť, chcel len sa ukazovať, čo som dokázala a nech mu dám peniaze, ak mám, a to je všetko.
Na každú sťažnosť, že mi bratovi počínanie ubližuje a poznačilo má, lebo čosi z toho mi v pamäti ponechali aj po vymaže, tak rozhorčene povedal, že čo som taká citlivka a padavka, takú dcéru on nevychoval.
No, je to vôbec človek?
Niekedy si vravím, že som tam bola jak mimozemšťan v tej rodine.
Keď mi prišla teraz v auguste sms od brata, že otcovi zmenili číslo, chytila ma panika, akoby som bola zas ohrozená na živote.
Nechci to zažiť.
Už som to prekonala, ale nesmú ma kontaktovať, lebo by sa mi to vrátilo.
Ta panika a strach, že má zas zmláti, až omdliem bolesťou.
Raz som v takom stave, keď ma zmlatil, normálne opustila telo, čo som mala takú bolesť a videla som sa zhora.
Na vsetko som si vspomenula.
Cudzí ľudia mi pomáhali, aby som ten život zvládla a nic za to vlastne nedostali.
Aj na vysokej škole proste pomáhali mi, lenže ja som to nevedela, až teraz, keď sa mi vrátila pamäť.
Oslovila som sms jedného vyucujeceh,o ktorý mi podľa mňa pomáhal veľmi moc, že mu ďakujem a podobne.
Odpísal, že nevie, o čom píšem.
Nechce sa mi veriť, že nevie.
Zariadoval veľa veci, aby mi vymazali pamäť znovu, lebo s tým, že sa mi na výške vrátila v snoch všetka hrôza, čo som prežila, som nedokázala žiť.
Asi sa boji mojich otázok.
No vnutorne som v rozpakoch.
Neviem, či mu veriť alebo nie, ze si nevspomina?
Ak budem mať totálne prerušený kontakt s rodinou, tak to dokážem hodiť za hlavu a ísť vpred.
To jediné mi pomôže.
Metódy ani strach to nezmenia.

No a snažím sa schudnúť.
To je tiež boj na dlhé trate asi.
Občas som naštvaná, že to ide tak zle, no ale ide to.
Mám dole nejaké kilá, ale voľakedy by som mala podstatne viac dole za to, čo pre to robím.
Ale mám cieľ a idem si za ním.
Predsa o Tom je život.
Čo sa tyka dvojplamena, ako som ti písala, s navratom pamäte som si vspomenula, že na vysokej škole mi tiež urobil odporné veci a ja som s ním prerušila kontakt.
Keby mi pamäť zostala, vôbec by som sa s ním nebavila.
Aj som si kládla otázku, či to nieje falošný dvojplamen, ale odpoveď moc neviem.
Duša akoby vravela, že nie je.
No, ja chcem od neho pokoj.
Je tu niekto iný, o koho stojim.
On mi príde ako tá pravá duša ku mne.
Stratili sme svoj vzťah tým, že mi vymazali pamäť.
Proste zrazu som si ho nepamätala.
Išiel na vikend k rodičom a keď sa vrátil na internát, nevedela som, kto je.
Dnes cítim, jak moc tým trpel.
A to všetko koly brutálnemu správaniu môjho brata a rodiny, ktorá to schvaľovala.
Často sa pýtam, akým právom mi tak ubližovali.
Moc mi ublížili.
Moc.
A dokonca všetko zlo v živote sa mi dialo koly tomu, že má donútili konať proti svojmu presvedčeniu.
Teraz si robím všetko po svojom.
Nech zúria, koľko chcú.
A oni budú zúriť.
Vždy zúrili, keď sa mi darilo.
Dnes mi to všetko zapadá do seba ako skladačka.
Najskôr som bola zhrozená, že čo dokáže vlastná rodina, lebo zistili, že som šikovnejšia ako oni.
Sestry mi závideli, že mám krajšie oblečenie, že mám krajšie účes, no a podobne.
Vtedy som si to nevedela poskladať do koly, teraz hej.
Vypisovali smsky synovi, aká som zlá matka, ohovárali má po dedine, v ale keď som študovala, máma chodila po za môj chrbát na mňa hovoriť nepekné až moc škaredé veci.
Všetko to teraz viem.
Ale pri tom všetkom akoby ma všetci ostatní o to mali radšej.
Akoby vedeli, kde je pravda.
Bola som sama sebou a to ma zachránilo.
Aj syn vedel, kde je pravda.
Ale bál sa, kým bol menší, sa má zastať.
No, odmietal k mojej rodine chodiť.
Vtedy som nevedela prečo.
Ale nenutila som ho.
Dnes som presvedčená, že je všetko v poriadku.
Malo to tak byť.
Moja duša si vybrala takúto skúsenosť.
Mala som byť asi takto schovaná a chránená, kým nepríde znovu správna chvíľa byť úplne taká, aká som.
Vlastne mám radosť a som šťastná, že je to všetko už v poriadku.
Aj to, co bolo, asi mi dalo to, čo som potrebovala získať, a iná cesta by bola asi ťažšia.
Takže som šťastný človek.
No už prestať myslieť na rodinu, oni sú akási iná rasa.
Tak som sa rozpisala.
Jasmynku vidám stále, stále ju mám v snoch.
Myslim, že príde na svet, ale s inou mojou spriaznenou dušou, ako jej otcom.
Aj viem, kto by to mal byť.
Aj preto sa snažím schudnut.
Aby som mohla mať ešte dievcatko, ktoré vidám v snoch a ktorému som to sľúbila.
No a na to chcem mať postavu bez nadváhy.
Dnes som vlastne rada, že mi to s tým dvojplamenom nevyšlo.
Ako som si vspomenula, čo mi robil na vysokej škole, tak on nie je človek, s ktorým chcem zostarnúť.
Len nechápem, prečo mi bol ukazany ako dvojplamen.
Naozaj neviem, či to bola pasca zo strany diabolskych energií, aby zmiatlo moju dušu a zaviedli ju niekam, odkiaľ by sa nemohla vrátiť späť ku svetlu.
Ono sa také veci dejú stále.
Preto si myslím, že niečo tu s tebou prebieha, nejaké súperenie o tvoju dušu a ty si zmetena a preto zastavená.
Oslov konštruktívne silu vesmíru, chod na tie stránky, ako som ti písala a čítaj tam aj staršie články a diskusie.
Príde odpoveď, akú potrebuješ.
Ešte mi nedá sa spytat, veríš, že ten vyučujúci zabudol na to, kto som alebo nie? Zariadiť niekomu vymazanie pamäte a on to robil, nie je niečo, čo sa dá podľa mňa len tak zabudnúť.
Maj sa krásne
Ab1 10.08.2020

Ahoj Ab1,
tie stránky poznám.
Rada som ich čítala, ale A. mi občas pripadala dosť nevyzrete.
Na jej stránkach sa tam začala smiať nejakým luďom, čo jej píšu, tak som tam prestala chodiť.
To, že sú iní (že ich nevie pochopiť), je jedna vec... ale odsudzovať a smiať sa im (a ešte takto verejne), to ma nejako zarazilo a prestala som tie jej články čítať, aj keď dosť z nich bolo celkom zaujímavých.
Raz som s ňou mala aj sen a bolo to presne tak, ako som to cítila aj z jej stránok.
Má tam nejaký dar, ale zároveň hrozne silné ego.
Posledne som čítala o Indigovej dívenke.
Ktovie, či to bol pravda, keď ani jej krstné meno nechceli zverejniť, ani z kadiaľ je, proste žiadne vierohodné informácie... a potom aby tomu človek veril.
Ale to sdělení bolo pekné, aj keby si to kôli návštevnosti stránok vymysleli.

Mám až husiu kožu z toho, čo si zažila, a vidím tam dosť spoločné rysy/vzorce ako v mojom živote.
Tiež sa snažím od rodiny dištancovať (preto aj ten útek do AU).
Cítim tam veľkú zradu, presne tak ako si písala ty, to závidenie a tak...
Každý kontakt od maminy mi ubližuje (rodičia od manžela sú našťastie skvelí).
Tebe nechali rodičia ubližovať od brata, mne zas od doktorov.
Bola som malá a mamina mi nechala rezať do nohy bez umŕtvenia, strhávať nehty bez umŕtvenia (bola tam so mnou), nešla so mnou k doktorovi, keď som si zlomila kostrč, lebo mi to neverila, a doteraz mám s tým problémy.
Vďaka týmto zážitkom som mala posunutý prah bolesti (preto som tú zlomenú kostrč rozchodila a neostala ležať na zemi ďalšiu hodinu) a trpela silnými depresiami, ktoré mi mamina ešte viac prehlbovala.
Bola som často chorá, ako to v rodine nebolo dobré.
Všetko sa na mňa nabaľovalo a teraz to tiež nie je dobré.
Z jej strany stále cítim zradu a neúprimnosť.
Snažím sa to celé hodiť za hlavu a žiť svoj život v láske, bez klamstiev a zrád.
Nezažila som to až také zlé ako ty.
Vraví sa, že človek dostane len takú nálož, ktorú zvládne.
Pravdepodobne si silnejšia.
Všetko zlé nás posúva.
Na tom najviac rastieme.

Zrovna pár dní dozadu som narazila na videá o odpustení .
Je to zaujímavé, možno ti to pomôže tak ako mne.
Aspoň trochu.

To s tým vyučujúcim mi vyvoláva jednu spomienku, ale vôbec to neviem pomenovať.
Určite som to už zažila, len neviem s kým a kedy.
Po toľkých rokoch môže byť teraz v rozpakoch.
Vieš, naše životy sa menia.
Moja mamina tiež nie je taká, akú si ju pamätám, keď som bola ešte veľmi malá, keď všetko bolo ešte v poriadku.
Teraz sa obklopila nedobrými ľuďmi, plnými zášte, čo radi parazitujú na nešťastí druhých.
Žijú z toho.
No ale to som odbočila.
Čo som tým chcela povedať je, že ten vyučujúci bol nejaký (taký, ako si ho pamätáš), ale časom sa úplne zmenil a takéto veci ho teraz môžu dostávať do rozpakov.
Nevie ako reagovať, tak sa radšej tvári, že zabudol.
Tak to vnímam ja.
Úplne tu situáciu cítim, je mi to veľmi známe, ale vôbec neviem, koho mi to pripomína.
Snáď to nejako rozlúštiš.
Vďaka tým všetkým zlým veciam si taká aká si a dostala si sa presne tam, kde máš byť.
Si úžasná bytosť.
Minulosť skús hodiť za hlavu.
Ber to tak, ako keby si to nebola ty, ale tvoje minulé ja, ak by to pomohlo.
Maj sa krásne.
Česima 12.08.2020

Ahoj Cesima.
Už dlhšie sa chystám ti napísať a dnes mám na to náladu aj čas.
V podstate by som chcela vedieť, co máš nove v práci a v živote.
U mňa je to fajn.
Chodím do práce 15 minút peši, takže super.
A mám prácu, ktorá ma baví, aj kolegovia sú fajn.
Čo ma zaráža, je fakt, že všade stretávam dvojcatka.
Bola som na brigáde a tam som si našla kamarátku, ktorá na úvod hovorí, že má 7mesačne dvojčatá.
Prídem do novej práce a kolega mi vraví, že on ma dvojrocne dvojčatá, a preto pracuje dva dni v týždni z domu, aby pomáhal manželke.
Idem na prechádzku a z lesa pani s kočíkom dvojčiat a nikto iný nikde.
A v obchode som sa pozabudla, pomaly idem, dívam sa do regálov a v tom som zakopla o kočík s dvojcatami.
No som sa už aj pousmiala.
Stretávku, kde som chcela stretnúť toho spoluziaka z vysokej skoly, koly covidu zrušili.
Tak neviem, kedy sa stretneme.
Na Slovensku som už veľmi dlho nebola.
Kontakt s rodinou som prerušila.
Písala mi ešte mladšia sestra, nech to prehodnotim, ale ja mám z nich strach.
Toho nie je o odpusteni.
Toto je panicky strach.
Nemám záujem s nimi nadväzovať vzťah.
Žiaden vzťah nemôže fungovať na strachu.
No a Prahu chcú uvaliť do karantény, no proste blazninec na entu.
A to je momentálne všetko, čo sa dá o mne napísať.
Maj sa krásne.
Ab1 29.09.2020

Ahoj Ab1,
zrovna pred chvíľou som myslela na Wahlgrenis a zaviedlo ma to najprv medzi staré e-maily.
Zaspomínala som, ako sme spolu riešili dátum svadby (ako keby to bolo len včera) a potom na stránky a vidím, že píšeš.
U mňa sa toho veľa neudialo.
Stále som bez práce.
Aj som skúšala hľadať všetko možné, aj ako si vravela, že čo to možno bude... a NIČ.
Myslíš, že to, čo si videla, sa medzitým zmenilo?
Všetko, čo na začiatku vyzerá nádejne a potom to ako keby zázrakom nevydá.
Skúšala som dokonca aj podať športku na narodeniny, že či to nemá byť takto, no zjavne nemá, nič som nevyhrala.
Momentálne absolvujem jedno školenie pre ľudí, čo by chceli začať podnikať.
Vždy som chcela vyrábať prírodnú kozmetiku a táto by bola so špeciálnym propolisom od našich tropických včeličiek.
Je to beh na dlhú trať, ale aspoň by som mala niečo, čo by ma bavilo.
Ešte netuším, ako by som si ten biznis nazvala, premýšľam nad logom...
Nič neprichádza, žiadne nápady, tak neviem, či je to správny smer.
U mňa je problém, že pri ničom nevydržím dlho.
Viem kopec vecí, ale nič poriadne, že by som si mohla povedať, že: “Tak v tomto som dobrá”.
Stále skúšam.
Hľadám svoj smer, ale cítim, ako som stratená.
Ale som rada, že ty máš to, čo ťa napĺňa.
To je úžasné.
Snáď sa toho dožijem aj ja.
Potrebujem poznať svoj životný údel.
Len stále neviem ako.
S manželom sme sa dohodli, že ak nedostanem prácu do novembra, založíme rodinu.
Už som v takej fáze, že je mi to jedno.
Viem len, že keď na to dôjde, nemalo by to byť v roku 2022.
To je moc dvojok, čo nie je moc dobre.
No neviem.
Snáď to, čo sa mi deje, má nejaký význam.
Mám z toho zmiešané pocity.
Zaujímavé, že ti tú stretávajú zrušili.
Keď som to dočítala, vnímala som, že to tak malo byť.
Pre niečo sa to všetko odkladá.
Majte sa krásne.
Česima 30.09.2020

Ahoj Cesima.
Zabudla som ti ešte napísať, že som schudla 20 kg.
A potom sa vybila baterka vo váhe a nedarilo sa mi zohnať novú.
Asi bol čas dať si pauzu.
Už ju mám a snažím sa kontrolovať v tom, kolko prijmem kalórií, ale už som tým není tak posadnutá a nevážime sa na váhe.
No asi sa to odložil, ta Stretavka, lebo stále sa mi vracajú veci, čo sa diali, kým som mala vymazanu pamäť, a ja to ešte stále trávim, čo sa dialo.
Ono tie vspomienky sú rôzne a dosť často si zdesene poviem, že keby som mala pamäť celú, rozhodnem sa inak a nevezmem si exmanžela za manžela.
Proste veľký kus mojeho ja bolo umrtvene.
A veľa veci už nie je možné vrátiť.
Ale musím to prežiť a precítiť teraz.
Preto je to odložené.
Dávkuje sa mi to pomalšie, ako bolo asi v pláne.
Cítim veľa ľútosti. Vravím si, že prečo to bolo nutné takto má odkloniť.
No dieta plánovať, ako to chces urobiť ty, je dosť nefér.
Ty ho nechceš ako ze "chcem dieťa", ale co mám robiť, keď... tak dieťa je náhrada.
Nie je a nesmie byť.
Takto som sa narodila ja.
Aby sa nerozviedli, tak mali ďalšie dieťa.
V poradí stvrte.
No a peklo na zemi pre to dieťa začalo.
A museli mi vymazať pamäť, nech môžem aspoň nejak žiť v kvalitnom živote.
Radšej začni tvrdo mysieť, čo chces.
Lebo dieťa nieje kredenc, ktorý si kúpim, a keď to nie je ono, tak odložím do garáže.
Sorry za tvrdé slová.
Čo som videla, som ti napísala.
Keďže máš v hlave chaos, máš ho aj v živote.
A keď budeš takto chodiť niekoľko rokov, tak sa nepohnes z miesta niekoľko rokov.
Keď začnes hneď dávať jasný smer svojmu životu, čo chces, záleží na energii, kolko do tej predstavy o živote do toho dáš.
Podľa toho bude rýchlosť, akou sa to splní.
No ty akoby si stále chcela, nech to niekto za teba vyrieši.
Stále nechápeš, že nik to nevyrieši, nik ti nepovie, čo mas robiť.
Je čas dospieť, prevziať zodpovednosť za svoj život a nehladat, prečo to nejde.
Ty prídeš niekam na pohovor a isto to z teba cítiť, alebo z toho štýlu vyjadrovania v telefóne, no hlavne je to preto všetko takto, že nevieš čo chces.
Keby som mala takýto chaos v hlave ako ty, tak dnes nie som tam, kde som, ja už fakt neviem, ako ti otvoriť oči, aby si vstala a začala budovať svoj svet.
Keby si nemala manžela, tak čo robíš?
No bojujes, isto by si prácu mala.
Takto spoliehas na neho.
Isto.
Mám syna.
Nejaký čas nekomunikoval so mnou, ja som si stále predstavovala, že je to krásne a tak ďalej.
A úplne bez varovania zacal komunikovať, písať a je to moc pekne.. ale keby som si to nepredstavovala, tak by sa to nevyriešilo.
Tak je to so všetkým.
Hlavne je dôležité v tých predstavách vydrzat a nemeniť ich ako ponožky.
No toto bolo tvrdé dnes, no takto by som to povedala aj vlastnému dieťaťu.
No a ja som uvažovala, že keď nie je Stretavka, ozvem sa mu sama.
Už mám kontakt, a tak, ale necítim, že je vhodné to takto urýchliť.
No začnem si predstavovať, že sme spolu šťastný.
Vesmír mi už cestu ukáže sam.
A neviem, či si čítala príspevok Slub na smrteľnej posteli .
Myslím, že keby mi nevymazali pamäť, tak som s tým chalanom, o ktorom tam píšem. Vrátilo sa mi veľa vspomienom, ktoré nie je možné tu uviesť, ale viem, že to bolo silné k nemu a od neho.
Len to prerušilo celé to, čo sa udialo.
Je mi to ľúto, ale život musím žiť, nie preplákať.
Maj sa krásne
Ab1 01.10.2020

Ahoj Ab1,
v živote sme vždy na nejakom rozcestí a jednu z ciest si zvolíme.
V tú dobu sa nám môže javiť ako tá najlepšia, ale až časom zistíme, ako to vlastne na základe toho rozhodnutia dopadlo.
Nenazvala by som tieto voľby ako zlé a dobré.
Každá je proste iná a prinesie niečo odlišné.
Pri niektorej voľbe musíme viac trpieť, pri inej menej, ale to neznamená, že niektorá je zlá a iná dobrá.
Každá má pre nás svoj význam.
Viem, že je to o tom, ako myslíme, tak si veci priťahujeme, keď sa cítime dobre, tak sa nám darí...
Ale občas človek po tom všetkom neúspechu potrebuje impulz, alebo vidieť svetlo na konci tunela, vidieť smer kam sa uberať, a ja ho už prestávam vidieť.
Po toľkých mesiacoch bez práce ani na nič nemám chuť.
Preto som začala premýšlať nad vlastným podnikaním.
Pracovať pre firmy (hlavne pod ľuďmi, ktorých ako autoritu neakceptujem) už asi nie je pre mňa.
Rada by som pracovala pre seba, vytvorila niečo vlastné s dobrým úmyslom a prínosom pre ostatných.
Teraz si občas chodím privyrobiť upratovaním domov a kancelárii.
Ani keď som začínala počas VŠ s prácou, som nebrala minimálnu mzdu... a teraz je zo mňa uklízečka.
Dúfam, že nie nadlho, no v mojom obore žiadne inzeráty na prácu stále nie sú a kopec ľudí s mojou špecializáciou ostalo nezamestnaných.
Áno, na manžela spolieham, lebo vždy som to bola ja, čo zarábala viac, čo mala vždy niečo našetrené...
Teraz je rad na neho, postarať sa.
To, čo píšeš o dieťati, že ho chcem ako náhradu, nie je pravda.
Možno to tak vyznelo, no skôr som zaujala postoj, že mi je to jedno, pretože som dlho riešila, aby som neotehotnela, že by to ešte nebolo vhodné, pretože nám to vyhovovalo tak, ako to bolo.
Vystačili sme si dvaja.
Nikdy som to nemala tak, že by som dieťa bezhlavo chcela, ako to majú niektoré ženy nastavené, no nemyslím si, že to je nesprávne.
Len sa mi zdá, že tento čas, čo som nezamestnaná, nevyužívam úplne, že už to mohlo byť úplne inak a nebola by som "k ničomu".
Na manželovi vidno, že sa tomu nebráni, že by ho už tiež uvítal.
Posledné dni som dosť ubolená, stuhnutá, tak to bude presne z toho, že sa neviem pohnúť.
Niektoré dni sa ani nedokážem poriadne hýbať, predkloniť, mám úplne stuhnuté kríže.
Dnes do rána som mala krásny sen so snehom a tromi mužmi (kamarátmi), ktorí mi robili spoločnosť a bolo mi s nimi dobre, proste krásne energie kedy sa človeku nechce ani zobudiť aby mohol snívať ďalej, no zobudila som sa s bolesťou ramien.
Viem, že toto za mňa nikto nevyrieši, ani to nikoho nezaujíma.
Každý máme svoje starosti.
Len som dúfala v nejaký impulz.
Wahlgrenis má na to veľký dar.
Jej slová sú ako pohladenie.
Vie človeku vrátiť nádej, naznačí cestu, zbytok je potom len na nás.

Aj sa mi s ňou jednu noc snívalo.
Niečo sme diskutovali, dávala mi rady, ale po prebudení som si žiaľ nič z toho nepamätala.
Zdraví
Česima 02.10.2020