V pondelok sme prevzali náš prvý dom
Milá Wahlgrenis,
vedela som, že sa Vám mám po stretnutí s Vami ešte ozvať, ale netušila som kedy.
Dnešné ráno (16.5) som už vedela, že to bude práve dnes.
Toto ráno je úplne iné než tie predchádzajúce, ktoré boli plné napätia.
Dnes to konečne poľavilo, na oblohe sa nám cestou do práce zjavila dúha.
Keď sme k Vám prišli na návštevu do Krásneho Lesa, skoro všetky moje pripravené otázky sa mi z hlavy vytratili.
Ako keby som u Vás zrazu nemala čo riešiť.
Len som vnímala, že tam sme, čo sa deje okolo.
Ako keby mi úplne stačilo, že sa znovu vidíme.
Bolo to krásne.
Ďakujem.
Keď sme od Vás odišli, celou cestou sa mi objavovali kombinácie čísla 3,5 a 8.
Ako keby ste nám celou cestou mávala.
Dokonca aj dátum v sebe niesol tieto čísla (8.5. a 2019 dáva trojku).
Zastavili sme sa v Litoměřicích.
Nikdy sme tam neboli.
Vzali sme našu kamarátku aspoň na obed, že nás k Vám ochotne zaviezla, i keď ona nakoniec nešla.
Ako keby to tak proste bolo zariadené.
Keď sme prileteli naspäť, tak aj tu sa mi čísla 3,6 a 9 stále objavujú na každom kroku, na autách, domoch, v čase...
V pondelok sme prevzali náš prvý dom.
Ešte nie je úplne dokončený, ale máme strechu nad hlavou, to je hlavné.
Ten pocit, že to je konečne náš domov, aj keď zatiaľ spíme na zemi...
Neviem, či si spomínate, dávnejšie som Vám písala otázku ohľadom matracu, ale zabudla som Vám povedať, že odpoveď mi prišla sama.
Nakoniec sme objednali futon.
To je taký ručne vyrábaný matrac (pôvodne z Japonska) plnený bavlnou, bez pružín, úplne jednoduchý.
Človek má na ňom úžasný pocit uzemnenia.
Tak ten nakoniec máme.
Spánok v dome je úžasný.
V tom tichu sa ako keby otvárajú iné svety.
Z prvej noci si vôbec nič nepamätám (bola som strašne unavená a ešte mám posunutý režim z príletu), ale druhú noc, čo bola teraz, sa mi už prisnilo.
Bol to veľmi symbolický sen s mojim kocúrom, s ktorým som ako dieťa vyrastala.
Bolo (a asi ešte stále je) medzi nami veľmi veľké puto.
Ja som ho v tom sne vzala, lebo sa zašpinil od blata, a umývala ho vo vani plnej čistej vody.
Keď som ho umyla a osušila, položila som ho na zem, bolo z neho miminko, ktoré sa batolilo po zemi.
Netuším akého pohlavia, vnímala som ho ako dieťa, ako tretí rod (veď ako vravíte - na pohlaví nezáleží - tak presne tak som ho vnímala).
Potom som sa zobudila nejako po piatej hodine ráno, a v hlave mi to všetko ostalo ako živé.
Bola som konečne vyspatá.
Spali sme až desať hodín.
Snáď sa to už konečne zrovná.
Tak sa majte krásne.
Myslíme na Vás, knižku Pokud přeladíme program postupne čítam.
Je v nej veľa múdra.
Stretnutie s Vami mi ostalo hlboko v srdci.
To sa nedá ani opísať.
Cítim obrovskú lásku.
Keď to bolo teraz posledné dni náročnejšie, len si na Vás spomeniem a už mi je lepšie.
Ďakujem za všetko.
Česima 20.05.2019
© Wahlgrenis
20.05.2019
