wahlgrenis.cz



 WAHLGRENIS        

 

...veci mezi nebem a zemi...




     REGISTRACE       Přihlášení

Otehotnela som, keď sme to najmenej čakali TOMÁŠEK


Milá Wahlgrenis,
ani neviem, ako začať.
Vo všetkom, čo ste mi písala, ste mala pravdu.
Otehotnela som, keď sme to najmenej čakali.
Asi tak rok dozadu sme si povedali, že tomu dáme voľný priebeh.
Nepočítali sme dni, ani sa "nesnažili".
Jedna známa nám vravela, že jej doktor poradil, keď chce otehotnieť, má hlídat plodné dni a vtedy "musia v kuse".
Prišlo mi to trochu extrémne.
Nie sme predsa stroje.
Keď človek proste nemá chuť, tak sa nemá do ničoho tlačiť.
No a tak ubiehali dni, mesiace... a my stále nič.
Tak trochu sme dúfali, že keď budeme fungovať ako obvykle, že to príde samé.
No nič.
Otehotnela som, až keď som v podstate tehotnieť nechcela.
Vymysleli sme si, že túto šialenú dobu hodíme za hlavu a pôjdeme na konci leta na pekný výlet na motorkách.
Manžel si tesne pred Vianocami kúpil novú, mne dal jeho.
Tešili sme sa, ako vyrazíme.
No a ja som za pár dní na to otehotnela.
Pamätám si, ako mi vtedy preblislo hlavou, že čo ak teraz otehotniem, keď máme plány... no záhy som si pomyslela: "však je to jedno..."
No a po pár týždňoch boli dve čiarky.
Wahlgrenis, ja to tak mám snáď so všetkým.
Aj na začiatku vzťahu, keď sa mi manžel páčil a chcela som, aby sme to spolu skúsili... a on vtedy ako keby cúvol.
Po nejakej dobe snahy som si povedala, že na to kašlem.
No a on si ku mne našiel cestu a dali sme sa dokopy.
Musí to byť niečo, nejaká energia, ktorú vysielame, keď niečo chceme, čo to brzdí.
Iné vysvetlenie na to fakt nemám.

Ohľadom toho tehotenstva, chcela som sa vás spýtať, či by ste mi prosím vedela poradiť.
Tak týždeň dozadu som začala mať nepríjemnú chuť v ústach, a z toho nechutenstvo a občas žalúdok ako na vode.
Ráno mi je dobre, ale počas dňa to začne byť horšie.
Ako sa toho zbaviť?
Priznám sa, nemám stresy z tehotenstva, možných komplikácií, ani z pôrodu... ale z tých nepríjemných ľudí a nátlaku.
Politici, doktori a aj zamestnávatelia tu nútia do očkovania proti Kovidu aj ženy v tehotenstve.
Zakazujú sa dávať výnimky.
Tvrdia, že je to veľmi bezpečné, ale ja viem, že nie je.
O tej bezpečnosti vravia na základe jednej štúdií na myšiach.
Je to šialené.
Ja viem, že teraz v USA riešia nadmerný počet potratov u očkovaných žien.
Dáta sa manipulujú, tieto prípady sa schovávajú a cenzúrujú.
Z tohto mám trochu strach lebo mám pocit, že Austrália je jedna z najzmanipulovanších zemí.
Veď tu máme 93% preočkovanosť celého národa a najväčšiu "pandémiu", aká tu zatiaľ bola.
Celé je to akási hra s číslami, ako sa komu hodí a nikto nie je za nič zodpovedný.
Klame a mlží sa, ako keby sa nechumelilo.
Ústava a základné ľudské práva sa absolútne ignorujú.
Každý štát si robí, čo sa mu hodí.
Viem, že teraz sa hlavne potrebujem cítiť dobre.
Ako toto prežiť bez újmy?
Ako sa môžem zbaviť tej zvláštnej pachuti?
Čo mám teraz jesť?
Vedela by ste mi prosím pomôcť, poradiť, nasmerovať?
Z celého srdca ďakujem.
Česima 27.01.2022

Milá Česima,
mám velkou radost, gratuluji k této nové životní etapě.
Stalo se to, co se mělo stát.
Není potřeba sem vkládat žádné pochybnosti, ani obavy.
Také nemáš být znejistěná, že je něco jinak.
Všechno bude jinak - u nás se těhotenství také říká "jiný stav", je to tak správně.
Mohou přijít jiné chutě, jiné pocity, jiné životní nebo denní rituály.
V této době se nemůžeš vůbec s ničím a nikým porovnávat.
Každá žena tohle prožívá jinak.
Vaše miminko se k Vám ohlásilo správně, přišlo z lásky.
Otevřete svou náruč a radujte se, že to tak je.
Ta duše moc dobře věděla, do čeho vstupuje, rozhodla se přijít, nebude na tom už nic měnit.
Důležité je nedělat nic - do nothing, jen přežít.
Jen bys měla poslouchat své tělo, které je nyní prostorem pro Vaše miminko.
Potraviny, které Ti nechutnají, nejez, do ničeho se nenuť.
Naopak, pokud se objeví něco nového, nebraň se tomu.
Možná zažiješ jisté nepohodlí, pachuť v ústech, ale všechno je v pořádku.
V této době jsi na jiné koleji, nejsi stejná jako ostatní, budeš maminkou, procházíš obrovskou změnou.
Pokud to bude jen trochu možné, snaž se odpočívat, spát.
Možná bych Ti jen doporučila začít si psát deník, abys viděla, co se u Tebe každý den, každou minutu mění, ale také se všemi příjemnými a radostnými prožitky, které v souvislosti s budoucím miminkem zažíváš.
Neboj, tohle všechno zvládneš.
Není nutné sledovat nějaké tabulky nebo postupy, které by měla žena v těhotenství naplnit.
Jsi originál, stejně jako to úžasné miminko, které se Ti brzy narodí.
Rok 2022 je pro příchod do tohoto světa výborný.
Je tady krásné poselství do budoucna.
Važ si toho, že si Vás dva - Tebe a Tvého muže - tohle miminko vybralo.
© Wahlgrenis 31.01.2022

Milá Wahlgrenis,
Zo srdca ďakujem za správu.
Zistila som, že mi z nejakého dôvodu spadla do spamu, tak som ju musela z tadiaľ vytiahnuť.
Začala som trochu skúmať, ako to v Austrálií s tehotenstvom chodí.
A zistila, že len 29 % žien má prirodzený pôrod.
Zbytok končí cisárom.
Hlavný dôvod je z pohodlnosti, že doktorom sa nechce čakať, alebo sa ženy boja pôrodu a bolesti.
Lenže bolesť si treba prežiť.
Bolesť nás na našej ceste v živote posúva.
Ostala som dosť zaskočená a skúmala o tom viac.
V štatistikách sa písalo, že asi polovica žien, čo rodí tu v nemocnici, trpí popôrodnou depresiou, prípadne si na zbytok života vytvoria traumu.
Veľa žien je tu tlačená do zákrokov, ktoré nechcú.
Môj pohľad na Austráliu sa úplne zmenil, aj čo som mala možnosť zažiť vďaka Kovidovým vakcínam.
To, ako si myslia, akí sú tu v medicíne vyspelí, tak opak je pravdou.
Od prírody, a prirodzenosti, sa veľmi vzďaľujú.
Sadla som si a premýšľala, čo s tým.
Niečo mi našepkávalo: nájdi si dulu, roď doma.
Začala som pátrať a zistila som, že pri pôrode doma musí byť tzv. "midwife", porodní bába s medicínskym vzdelaním (ale nie je to doktor).
Predstava rodenia v nemocnici, na zádech, s rúškou cez ústa a nos sa mi hnusila.
Rada by som rodila doma.
Niekomu to môže pripadať ako niečo šialené, no bývalo to tak predsa odjakživa.
Čím viac informácií teraz ku mne prichádza, tým viac som o tom presvedčená.
Doma sa budem cítiť najlepšie.
Nemocnica bude len ako záloha.
Pocitovo som si teda našla tú midwife.
Musím uznať, že môj prístup k tehotenstvu je tak trochu neštandardný.
Nejem žiadne tehotenské vitamíny, nechodím ani na každú možnú kontrolu.
Včera sme mali s midwife prvé stretnutie naživo a cítim, že si budeme rozumieť.
Mám za sebou aj prvé krvné testy a vravela mi, že som jediná, medzi jej klientkami, čo má všetky výsledky v čiernej farbe, nie v červenej.
Vitamínu D mám dokonca na rozdávanie.
Je to naozaj zaujímavé, pretože žiadne vitamíny neberiem, len jem, čo mi chutí, a chodím s manželom na prechádzky do prírody.
Presne tak, ako ste písala.
Tak som to celé poňala pocitovo.
Do žiadnych testov ma nikto tlačiť nebude.
Absolvujem len jeden, ktorý budem musieť mať, tzv. scan v 20tt, že je všetko v poriadku na domáci pôrod.
Tie testy vraj aj tak viac stresujú, než majú prínos.
Žiadny nie je stopercentný.
Dokonca mi u tej midwife vraveli, že ma ani nebudú vážiť.
Že to budúce maminky len zbytočne stresuje, keď ich radia do tabuliek, že aj tak sme každá iná.
A to isté s testom na tehotenskú cukrovku.
Že to, čo sa dáva piť na tie testy, je celkom hnus, že by mi to určite prihoršilo a aj tak je to nepresné.
Zaujímavé, že?
A od 20tt budeme mať s inými maminkami tzv. Circle of Care Program, kde budeme rozoberať pôrod, vplyv hudby na dieťa, meditácie, prekonanie traumy a podobne.
Jeden večer bude dokonca len pre budúcich otcov.
Dokonca som dostala darom knihu a veštecké karty pre tehotenstvo.
To je asi prvý krát, čo si ku mne takéto karty našli cestu.
Spomenula som si na Ab1, ako o tom písala.
Že takého veci si k nám musia nájsť cestu samé.
Tak ja si tu teda oddychujem.
Prijímam všetko tak, ako prichádza, a zatiaľ vypadá, že budem mať kľudné tehotenstvo, nerušené, bez testov a analýz.
Snažím si písať aj denník, ale je to skôr taký občasník.
Wahl, bola by som rada, keby si aj iné budúce maminky uvedomili, že aj keď sa to tak občas nezdá, možností je naozaj veľa.
Mali by robiť len to, čo s nimi ladí, a nenechať sa do ničoho tlačiť, aj keď to možno bude pripadať neštandardné.
S vďakou, pokorou a láskou,
Česima 10.02.2022

Milá Wahlgrenis,
niektoré veci sa nevyvíjajú úplne podľa našich plánov, ale to už tak býva.
Minulý týždeň sme zažili poriadny šok, keď sa naše miminko začalo pýtať na svet.
Len v 34+6 týždňoch (ach, zase tá 346).
Najprv som si myslela, že mi prestal fungovať močový mechúr (vraj sa to v tehotenstve stáva).
Išli sme do nemocnice (lebo to bolo už poriadne otravné) a tam mi oznámili, že mi "praskla" plodová voda.
Bol to pre nás riadny šok.
Kontrakcie, o ktorých som si myslela, že mi začali poslíčci, boli skutočné kontrakcie.
Nič veľmi bolestivé.
Začali mi v pondelok večer a v utorok večer som už bola v nemocnici.
V stredu sa to celé spravidelnilo a spustilo.
Kontrakciami som si prechádzala celkom s ľahkosťou.
O tých počas spánku som ani nevedela.
Problém nastal, keď ma ráno poslali na sono.
Zistili, že pupočníková šnúra nedáva miminku dosť kyslíku.
Keďže bolo miminko ešte malé, začalo nezvládať tie silnejšie kontrakcie a jeho pulz na chvíľu padol na nižší.
Našťastie sa vždy vrátil, ale bolo to nebezpečné.
Odporučili mi cisársky rez.
Wahl, ja, čo som sa tomu vždy vyhýbala, vždy som chcela veci čo najprirodzenejšie, som zrazu musela pod kudlu.
Mal to byť pôvodne pôrod doma s pôrodnou sestrou, no všetko bolo zrazu inak.
Ale úplne inak.
Videla ste, že môj pôrod bude nádherný.
Pravdou je, že sme síce mali šoky, keď k nám chodila jedna nečakaná informácia za druhou, ale ten samotný priebeh som zvládala celkom s prehľadom.
Prichádzalo to ako vlny, som rada, že som mala možnosť to zažiť, aj keď som nemohla porodiť prirodzene.
Navrhovali nám aj steroidy, lebo sono odhadovalo, že miminko bude mať len 1,6kg a nevedeli, ako budú vyvinuté pľúca.
Mali sme strach, ale to s nami akosi neladilo a nerozhodli sme sa pre ne.
Ešte na poslednú chvíľu vyzeralo všetko dobre, že budem asi teda nakoniec rodiť prirodzene, lenže som dostala tak silnú kontrakciu, že pulz miminka znovu klesol a dal celý personál do pohybu.
Musela som na sál.
Pulz sa našťastie vrátil a ja nemusela pod celkovú anestéziu a manžel tam mohol byť so mnou.
V stredu 10.8.22 sa nám narodil chlapeček Tomášek.
Malinký (nakoniec cez 2kg), ale zdravý.
Keď sme počuli, ako pri narodení plače, padol nám obrovský kameň zo srdca.
Od začiatku dýchal sám.
Meno sme mu vybrali až pár dní po narodení, aby sme videli, čo by sa k nemu hodilo.
Žiaľ, je pred nami ešte dlhá cesta, aby nám miminko pustili z nemocnice domov.
Mňa už z nemocnice pustili, ale on tu ešte pobudne.
Som s ním celé dopolende a potom ešte večer.
Už som to aj oplakala, že s ním nemôžem byť stále, ale veľmi nemáme na výber.
Je to tažké, vracať sa z pôrodnice domov bez miminka.
Bolí ma z toho srdce nebyť s ním.
Horšie to ešte bolo, keď ho museli dokrmovať a riešili jeho hladinu cukru, ale už na tretí deň od operácie sa mi rozbehlo mlieko a snažím sa to utiahnuť, aby nemusel papať tie práškové mlieka.
Mala som z toho hrozné výčitky, čo mi nepridávalo na pohode.
Je to ešte dlhá cesta.
Nikdy by som nepovedala, že to takto dopadne.
Žiadny pôrod doma sa žiaľ nekonal.
Ale v nemocnici boli všetci úžasní.
Mala som pocit, že som dostala ten najlepší personál, ktorý sa o mňa staral.
Trochu som sa bála, ako to zvládnem.
Že budem musieť tú lásku teraz rozdeliť medzi manžela a miminko, lenže ono to tak nie je.
Láska sa teraz zdvojnásobila.
Je jej dostatok pre každého.
Z diaľky zdraví,
Česima 17.08.2022

Milá Česimo,
gratuluji k narození Vašeho chlapečka.
Zvolil si ten nejlepší čas i nejlepší způsob k cestě do tohoto života.
Jeho duši nezajímalo, že jste měla jiné plány, jiný postup nebo jiný termín.
Přijměte vše, co se děje.
Přišel do Vaší otevřené náruče.
Věří, že to tak bude napořád.
Buďte mu těmi nejúžasnějšími rodiči na světě.
Stal se zázrak, jehož jste všichni tři součástí.
Budu se těšit na další zprávy od Vás.
© Wahlgrenis 22.08.2022

Milá Wahlgrenis,
Chcela som sa Vás spýtať.
Naše miminko (keďže sa narodilo predčasne) musí tráviť dni i noci v nemocnici.
Snažím sa s ním byť čo najviac, od skorého rána do obeda a potom ešte večer.
Nevníma toto odlúčenie ako zradu?
Že nie sme s ním stále?
Či je všetko tak, ako má byť?
To, že je v nemocnici, mi dalo veľa.
Veľa som sa tu toho naučila od sestričiek.
V podstate všetko, ohľadom starostlovosti o miminko.
Každý deň mu nosím moje materské mlieko, začali sme už kojiť.
Je to na veľmi dobrej ceste, aby sme už mohli domov.
Je niečo, čo môžem ešte pre neho spraviť?
Moja pôrodná sestra mi poradila, aby som ho aspoň 6 týždňov nosila v šátku (žiadny kočárek), aby mal so mnou čo najviac kontaktu a vynahradila mu to odlúčenie.
Je ešte niečo, čo by som mohla spraviť?
Ako to celé naše miminko vníma?
Zo srdca ďakuje
Česima 30.08.2022

Milá Wahlgrenis,
Ďakujem za správu.
Mám radostnú novinu.
Miminko je už s nami doma.
Začal sa tak pekne kojiť, že nás už pustili domov.
Trochu nás hnevá bruško, ale to sa snáď spraví.
Z diaľky zdraví
Česima 30.08.2022

Milá Wahlgrenis,
nechcem Vás otravovať.
Určite toho máte veľa, len ak by ste si našla chvíľku...
Všimla som si, že ako sa Tomášek vrátil z nemocnice, tak nemá rád dotyky.
No a do toho ešte tie problémy s vyprázdnením.
Často je ako v napätí.
Vôbec nie je uvoľnený.
Plače.
Aj prdýlku má zaťatú.
Bola by nejaká možnosť, ako mu pomôcť?
Obávam sa, že to má z nemocnice, ako tam s ním cudzí ľudia zachádzali.
Za akúkoľvek radu vopred ďakujem.
Česima 24.10.2022

Milá Česimo,
děkuji za důvěru, se kterou se na mne opakovaně obracíte.
U duše Vašeho Tomáška vnímám obrovskou zradu, kterou si musel projít.
Úplně ty pocity ke mně přicházejí, jak mu muselo být v porodnici bez Vás, maminky, kterou potřebuje mít co nejtěsněji u sebe, úzko.
On byl nastaven na lásku, připadá mi, že svou náruč k okolnímu světu otevíral, ale nepřicházela k němu zpět žádná odezva.
Moc smutný příběh...
Nebylo mu v tom dobře, nebylo to přirozené, nebylo to ani "voňavé" a milé.
On se v sobě v těch chvílích jakoby sevřel, uzavřel do sebe.
Připadá mi tohle trochu jako želva, která zalézá do svého krunýře z obavy před útokem zvnějšku.
On tam někde uvnitř je, ale ještě - podle něho - nenastal ten vhodný okamžik, aby se vyloupl ven.
K tomu ale postupně dojde, je to proces průchodný, jen poněkud delší v čase.
Ještě u něho vnímám další informace, jako kdyby nebyl naladěn na budoucí spolupráci, jako kdyby se bál nějakého podrazu nebo zrady, jako kdyby nevěřil v ten správný plán Univerza.
Všechno to, co je před ním, je náročné, složité, takové až uffff.
Rozumím tomu, čím si prochází.

Co byste mohla udělat?
Vnímám Vás tady v hlavní roli, v nezastupitelné roli, jste tady teď skutečně pro něho jako nejdůležitější bytost na celém světě.
Máte ho obklopit nekonečnou láskou, aby se necítil sám, aby uvěřil, že na něho nečeká žádné zklamání.
Máte být s ním ... když usíná, když se probouzí ... prakticky pořád.
Vím, že je to náročné, když si nemůžete odpočinout, nadechnout se, nabrat síly k dalšímu fungování.
Ale už brzy by se tento Váš náročný proces měl přehoupnout do zcela nové kategorie, kolem Vás vnímám jiné energie, mnoho andělů, kteří na to dohlížejí.
Váš Tomášek si pak už nebude připadat jako cizí, nebude se bát, co se stane v další vteřině, začne důvěřovat.
Pak se skutečně usadí do toho příběhu, který je pro něho tak moc důležitý.
Jediná odpověď na Vaši složitou otázku je - láska, láska a zase jen láska.
© Wahlgrenis 02.11.2022

Milá Wahlgrenis,
ďakujem za povzbudivé informácie.
Vnímala som to presne rovnako.
Že má byť stále s nami.
Potrebuje sa nosiť, potrebuje s nami zaspávať.
To všetko mu dávame.
Viem, že miminká sa nedajú rozmaznať.
Len nám dávaju najavo, v čom im je pohodlne, čo potrebujú.
S manželom sa snažíme vynahradiť mu tú nemocnicu.
Síce som sa snažila tráviť tam s ním čo najviac času, no aj tak.
Podstupoval tam nepríjemné procedúry.
Starali sa o neho cudzí ľudia.
Mrzí ma, že to nemohlo byť inak.
Ale teraz už cítim zlepšenie.
Už si zvyká na naše dotyky.
Už sa dokonca aj usmieva a dosť často, aj napriek tomu, že ho pobolieva bruško.
Viem, že to chce čas.
Snažím sa byť trpezlivá.
Prebdené noci a dni sú náročné, ale nevadia nám.
Často si uvedomujem, že tu nemusel s nami byť, tak to bolo zložité.
Je to náš poklad.
Tento týždeň som objednala ergonomické nosítko, aby mohol byť s nami v tesnej blízkosti.
Má prísť už 11.11.
Snáď sa mu v ňom bude páčiť.
Začíname praktikovať skin-to-skin, aby sme všetko dohnali.
Ďakujem a objímam.
Česima 05.11.2022

Milá Wahlgrenis,
Ani neviem, ako začať.
Už od pôrodu to mám dosť náročné.
Nemám žiadny život.
Často už ani nemám chuť žiť.
V hlave sa mi stále premieta, ako od toho všetkého odídem.
Žiadne zlepšenie sa stále nekoná.
Na miminko som vo väčšine prípadov sama.
Každý ho chvíľu pochová a už mi ho vracia.
V noci nespím, lebo teraz je malý chorý a chce spať so mnou.
Ja som tiež, ale to nikoho nezaujíma.
Za celý týždeň som nemala možnosť si tú chorobu vyležať.
Čudujem sa, že na tom nie som horšie.
Prvý krát sme teraz chytili Kovid.
Všetko ma bolí.
Je toho už moc.
To snáď ani nie je normálne.
Stále niečo, bez prestávky.
Na zuby trpí od 4 mesiacov.
Pretiera si pusu, mrnčí, zle spí...
Potom som si uvedomila, či to nie je mojim menom "dostáva rany od života, ktoré si snáď ani nezaslúži”.
Rada by som zmenila meno.
Už dlho to mám v hlave.
Ako to vlastne funguje?
Musíme s tým menom, ktoré od rodičov dostaneme, žiť do konca života?
Je to zásah, ku ktorému Universum nie je naklonené?
Ja som už na pokraji síl.
Život si absolútne neužívam.
Každý deň je o prežití.
Ako z toho von?
Prosím o pomoc.
Česima 16.05.2023

Milá Česimo,
děkuji za aktuální informace z Vašeho života, i když nejsou příliš optimistické.
Rozhodnutí ke změně jména v člověku určitě nejprve nějakou dobu nazrává, nebývá to reakce zkratová, v jedné vteřině.
Netuším, jak by se změna v osobních údajích realizovala v tak daleké zemi, kde nyní žijete.
Tady v ČR určitě záleží na konkrétní úřednici, s kterou člověk přijde do kontaktu.
Jako jeden z nejvíce zvláštních důvodů, který od úřednice skutečně zafungoval, byl "zní to zvukomalebně".
Ve Vašem případě vnímám, že by změna křestního jména vhodná byla.
Dokonce se mi ukazuje nový začátek nebo nová životní etapa, jen je potřeba udělat jistý technický krok.
Tím krokem bude jednání s úřady, to je jasné.
Bude potřeba tohle vyřešit papírově, změnou v rodném listě, ve všech dokumentech.
Celkově ale čas pro tuto změnu už nastal, už je potřeba tohle udělat.
Nečekat, že se něco zlepší.
Nezlepší.
To, co nyní žijete, vnímám skutečně jako roli oběti, není možné se odtud nikam posunout, není možné ze sebe sejmout tu obrovskou zátěž.

Ještě se podívám, co se u Vás změní, až dojde ke změně křestního jména:
Připadá mi, že se kolem Vás výrazně upraví energie, je to, jako kdyby se rozběhla jiná komunikace, jako kdybyste si najednou porozuměla s lidmi ve svém okolí.
Vnímám tady obrovskou transformaci, asi jako když se tady objeví motýl, který byl předtím několik dnů zakuklený ... nikdo netušil, že by tady nějaká změna vůbec mohla přijít.
Celkově vnímám takový zvláštní posun k Vám "domů", dovnitř Vaší duše, jako kdybyste pochopila, kam patříte a co je smyslem Vašeho života.
Všechno se Náhle zkompletuje.
Nebudete tady špatně, nebudete tady cizí.
Vypadá to celé jako proces průchodný.
Jen je tady samozřejmě další otázka: Jaké bude to nové jméno?
© Wahlgrenis 16.05.2023

Milá Wahlgrenis,
ďakujem z celého srdca za odpoveď.
Veľmi si to vážim.
O zmene premýšľam už dlho, len teraz je to intenzívnejšie.
Ako keby som mala byť k tomu dovedená.
Uvedomujem si, že to bude náročný proces.
Všade to meno potom zmeniť... kopec dokumentov...
Stále ale neviem, aké by malo byť.
Ako k nemu vlastne prídem, že to je to pravé, moje?
Keď som to povedala manželovi, povedal mi, že si nedokáže predstaviť volať ma inak.
Chápem, ale neviem vôbec čo s tým.
Prijde to meno nejako ku mne samé, keď bude ten sprävny čas, alebo mám požiadať "hore" o pomoc?
Mám sa rozhodovať aj na základe výpočtov "Jméno je váš osud"?
Ďakujem.
Česima 21.05.2023

Milá Wahlgrenis,
myslela som si, že som pevne rozhodnutá tú zmenu mena uskutočniť.
Už som bola presvedčená, že si nákdem hociaké lepšie meno, len nech nemám to moje, lenže niečo mi vravelo, že zmenou mena si síce môžem uľahčiť život, ale zmena by prišla asi všade.
Vnímam seba a manžela ako celok s našimi pôvodnými menami.
So zmenou mena nás už tak pokope necítim.
Ako keby to bolo niekde hore napísané.
Tieto dve duše s týmito menami budú spolu.
Na nové meno som ešte stále nenarazila.
Potom mi prišla táto myšlienka, vízia, alebo čo to je.
Takže zmenou by som si určite polepšila, ale tým partnerským životom si nie som istá.
Či by sa musel zmeniť, lebo s novým menom to je iná vibrácia.
Ani neviem, ako to vyjadriť.
To mi za ten risk asi nestojí.
Možno časom ku mne príde nejaké duchovné meno, ktoré prijmem.
Ktovie.
Ale ako pozerám na naše svadobné oznámenie ..., inak si to asi ani neviem predstaviť.
Manžel mal pravdu.
Pochopila som to, keď som si predstavila, že by za mnou prišiel on, že si chce zmeniť meno (tiež ho nemá podľa pani Karolinss najľahšie).
Rada by som sa zbavila tej tiahy, čo v mene mám, ale nie som si istá, či by som nešla proti osudu.
Bolo by super, mať to v živote jednoduchšie, ale ani neviem, či si to vôbec zaslúžim, a či by som tým neprišla o moju životnú lásku.
Z diaľky zdraví,
Česima 16.06.2023


© 2004-2024 Wahlgrenis Zveřejněné materiály jsou chráněny autorským zákonem. Kopírování a šíření jakékoliv části obsahu bez svolení autora je zakázáno.