Bola mi diagnostikovaná ENDOMETRIOZA
Dobrý deň,
náhodou som natrafila na Vašu stránku, ktorá ma veľmi zaujala.
Veľmi by som Vás chcela poprosiť o pomoc s mojich problémom.
V novembri 2011 mi bola diagnostikovaná ENDOMETRIOZA.
Od vtedy som bola nútená podstúpiť dve laparoskopie, pri ktorých mi odsrtránili veľkú čokoládovú cystu z ľavého vaječníka.
Som už úplne zúfalá a neviem, ako túto chorobu zastaviť.
Pred týždňom som bola na sone a výsledok je: Opäť cysta na ľavom vaječníku, ktorá musí von!
Momentálne čakám na dátum ďalšej laparoskopie.
Som už z toho úplne zúfalá a naozaj neviem, čo robiť.
Aby ste lepšie pochopili celú situáciu, musím začať úplne od začiatku, teda napísať Vám všetko, čo tejto chorobe predchádzalo.
Mala som priateľa od 15tich rokoch.
Bol jediným mužom v mojom živote..
Bola to moja prvá láska.
Prešli sme spolu naozaj všetkým.
Dosť veľa sme cestovali, pracovali sme spolu 4 roky na výletnych lodia v karibiku a neskôr aj v európe.
Všetko sme zdielali spoločne.
V roku 2008 sme sa po pár rokoch cestovania rozhodli usadiť na Slovensku.
Kúpili sme si spolu byt.
To som mala 26 rokov.
Všetko bolo fajn.
On si našiel prácu.
Ja som si našla prácu, začala som diaľkovo študovať na Univerzite.
Vlastne prvýkrát za tie roky sme mali rozdielny pracovný team, iných známich, iné záujmy.
Postupom času sme sa začali od seba vzdiaľovať.
Ja som začala veľa čítať... zameraná skôr duchovne...
Zaujíma ma všetko medzi nebom a zemou...
On - realista a materialista...nechápal, ako možem tráviť svoj voľný čas zahrabaná v knihách... a tak sme si obaja žili svoj vlastný život.
Chodil často na služobné cesty...
Stále viac a viac som si uvedomovala, že niečo nie je v poriadku...
Chcela som to všetko s ním prebrať, snažiť sa pomôcť nášmu vzťahu, no ani on ani ja sme si neboli istý, či to vlastne chceme.
Či ešte stále k sebe cítime ozajstnú lásku.
Po niekoľkomesačnom trápení sa a umáraní sa v slzách som sa rozhodla od neho odísť.
Musela som niečo robiť.
Nemohla som len tak čakať so založenými rukami.
Naše odlúčenie vydržalo mesiac.
Vrátila som sa k nemu s prosbou o druhú šancu.
Bola som rozhodnutá bojovať o to, čo ešte z nášho vzťahu zostalo.
Snažila som sa, robila som všetko preto, aby sme boli opäť spolu šťastní.
No bolo už neskoro.
Našiel si inú...
Necítil už ku mne nič.
Zrazu sa mi zrútil celý svet.
Trvalo to skoro dva roky.. dva roky trápenia a sĺz.
Chcela som zomrieť.
Nebavil ma život.
Nechcela som sa ho vzdať... nechcela som pochopiť, že je koniec.
Pamätám sa, že v deň, keď som konečne pochopila, že to takto nemá zmysel, sa mi veľmi uľavilo...
Nechala som ho ísť... ísť za ňou...
Ako čas plynul, postupne som sa z rozchodu dostala, no nebolo to ľahké.
Bývala som sama, v "našom" spoločne kúpenom byte.
Venovala som sa samej-sebe... štúdiu, športu, knihám, kamarátkam...
Neverila som, že ešte niekedy budem môcť byť s nejakým iným mužom.
No osud to zariadil za mna.
Netrvalo dlho a nejakým zázrakom som sa skontaktovala s kamarátom, ktorého som spoznala na lodi, kde sme pracovali.
Momentálne sme spolu už viac ako 2 roky a sme spolu veľmi šťastný.
Keďže je Angličan, rozhodla som sa presťahovať do Londýna, kde teraz bývame.
Na Nový rok ma požiadal o ruku.
Povedala som - ano...
Som veľmi šťastná.
Jediný probém, s ktorým musíme neustále bojovať, je moja diagnóza.
Veľmi by sme spolu chceli mať bábo, ale zatiaľ sa nám vôbec nedarí.
Vedeli byste mi poradiť, čo mám robiť?
Keďže verím, že každá fyzická choroba má pôvod v psychike človeka, snažila som sa premýšlať, čo by mohlo byť tým, čo mi bráni byť úlne fyzicky zdravou.
S rozchodom s bývalým priateľom som sa úplne vyrovnala, necitím voči nemu žiadnu zlosť ani hnev...
Rozišli sme sa v podstate v dobrom...
Na všetkom sme sa dohodli...
Možno stojí ešte za zmienenie, že občasne sa mi s mojim bývalým prisnije sen: Sme spolu, rozpráva mi, ako ma ľúbi a že sa rozišiel so svojou momentálnou priateľkou a že chce byť opäť so mnou...
Ja sa mu snažím vysveliť, že ja už o neho nemám záujem, že milujem iného muža, s ktorým som veľmi šťastná...
Ale nejde mi to...
Vždy sa zobudím ako po nočnej more... s divným pocitom...
Má to niečo spoločné s mojou chorobou?
Ešte doplním, že na svojho bývalého nemyslím, vôbec sa nestretávame a v kontakte sme len v úplne minimálnom (zaprejeme jeden druhému všetko najlepšie k narodeninám).
Akákoľvek rada mi pomôže.
Ďakujem Vám veľmi pekne za Váš čas a ochotu.
S pozdravom a prianím pekného dňa.
Bela 21.01.2014
Milá Belo,
všechno, co se člověku děje, má nějaký smysl.
Náhody neexistují, nic není jen tak.
I Vaše "nemoc" Vám potřebuje něco sdělit, jen těmto "slovům" nechcete nebo zatím nedokážete rozumět.
Vedle Vás je úžasný člověk, s kterým máte jít životem.
Milujete ho a on miluje Vás.
Mohlo by se říct, že Vaše kroky byly spojeny řízením osudu.
Jsou to moc krásné energie, které kolem Vás vnímám.
V tuto chvíli vnímám Vaši "nemoc" jakoby na ústupu, sdělila, co sdělit měla.
Stačilo.
Není nutné už jí dále věnovat pozornost.
Láska, kterou zažíváte, je pro Vás tím nejlepším lékem.
Nemoci neexistují, když se dokážete naladit na každou buňku svého těla a na proud lásky, který těmito buňkami prochází.
Všechno, co tady vadilo, se najednou rovná, upravuje, dostává se na správné místo a funguje tak, jak má.
O svém budoucím těhotenstvím byste neměla pochybovat.
Vnímám při Vás energie chlapečka.
Nemoc se rozplývá...
Miminko přichází jako největší poklad Vašeho života.
Pak teprve budete schopna zaznamenat úžasný potlesk shora.
Nepouštějte si k sobě žádné krizové myšlenky.
© Wahlgrenis
22.01.2014
Ďukujem Vám veľmi pekne za pozitívne slová.
Ani si neviete predstaviť, aká som šťastná.
Verím, že čo najskôr bude aj moje telo úplne zdravé, tak ako myseľ.
Krásny večer Vám prajem a ešte raz ďakujem.
Bela 23.01.2014
Milá Wahlgrenis,
písala som Vám začiatkom tohto roku ohľadom "nemoci", ktorá má už dlhší čas trápi - ENDOMETRIOZA.
Žiaľ, zatiaľ sa toho veľa nezmenilo, čo sa týka priebehu "nemoci".
Momentálne som v ukrutných každodenných bolestiach.
Najhoršie je, že k bolesti sa pridali aj pocity zvracia..
Najhoršie obdobie prežívam počas a cca 10 dní po menštruácii.
Tento mesiac som počas menštruácie zvracala...a už asi 4 dni nedokážem nič poriadne jesť, pretože ma zo všetkého jedla napína.
Mám veľké bolesti v podbrušku na ľavej strane /z ľavého vaječníka mi bola odstraňovaná cysta už 3krát/ a v zadnej časti chrbta tiež na ľavo.
Som už úplne zúfalá a neviem, čo robiť...
Stále sa s priateľom pokúšame o bábatko, ale vôbec sa nám nedarí.
Dokážem sa z tohto vôbec niekedy dostat?
Prosím, poraďte, čo mám robiť..
Akákoľvek rada pomôže.
Ďakujem veľmi pekne za Váš čas a ochotu.
Bela 29.07.2014
