Boli sme s manželom požehnaní a narodil sa nám náš vytúžený chlapček
Dobrý deň, milá Wahlgrenis,
sú to už štyri roky, čo som ti pisala a prosila ťa o radu.
Od tej doby sa v mojom živote veľa vecí prihodilo, ale to najpodstatnejšie je, že sme boli s manželom požehnaní a narodil sa nám náš vytúžený chlapček, s ktorým sme nedávno oslávili jeho prvý rôčik života, je to úžasne dietatko som nesmierne vďačná, že k nám prišiel a strašne moc ho milujeme.
Cez to všetko šťastie, ktoré máme, sme sa s manželom dostali do situácie, keď nedokážeme spoločne žiť vedľa sebe. Aby som bola presnejšia - môj manžel už nedokáže žiť so mnou. Je to pre mňa veľmi bolestné hlavne kvôli nášmu synčekovi, pretože pri predstave, že bude vyrastať bez otca, mi to trhá srdce. Dostali sme sa už tak ďaleko, že si hladám byt... Myslela som si, že za tých pätnásť rokov, ktoré sme spolu prežili v dobrom i zlom, manžela poznám natoľko dobre, že by ma nemohol takto prekvaiť.
Bohužiaľ, v poslednej dobe ho nepoznávam, to, že sa dokáže preniesť cez našu spoločnú minulosť tak jednoducho a chladne, je pre mňa neskutočne bolestné a útrpné. Ale čo mi skutočne zlomilo srdce, je to, že manžel sa celkom ľahko a bez akejkoľvek citovej angažovanosti vzdá tak ľahko aj našeho syna. Pritom som presvedčená, že ho miluje nesmierne moc a aj cez to všetko mi dokáže povedať, že to bude pre malého zrejme lepšie, keď budeme žiť oddelene. Som z toho zničená a zlomená a vždy, keď sa pozriem synovi do očí, tak ma prepadne obrovský žiaľ a nedokážem sa ovládnuť a plačem a plačem.
Viem, že to nesmiem robiť, ale cítim, že som zlyhala a nie je už cesty späť. Chcem, aby bol nás syn šťastný a veľmi by som si želala, aby sa náš život usporiadal a my sme si znova našli k sebe cestu, ale neviem, či to je ešte vôbec možné. Je mi strašné, pretože miesto toho, aby sme žili ako šťastná rodina a užívali si radosť a šťastie, ktoré nám prináša náš synček, ničíme si život. (Teda asi zrejme iba z môjho pohľadu).
Ďakujem za precitanie Wahl, mám tvoje stránky moc rada, aj keď na ne teraz nemám toľko času, v podstate sa na ne dostanem veľmi zriedka, ale aj tak som za ne vďačná.
Pekný deň ti prajem a hlavne pokoj a lásku v duši
Silvia 27.06.2010
© Wahlgrenis
27.06.2010
