wahlgrenis.cz



 WAHLGRENIS        

 

...veci mezi nebem a zemi...




     REGISTRACE       Přihlášení

Rodí se i duhové děti?


Mila Wahlinka,
opat ti pisem, i ked som naozaj velmi vahala, kedze viem, ze tych mailikov ti chodi strasne vela...
Ale mozno sa ti potrebujem zdoverit, cele si to akoze tymto sposob este raz prejst, zosumarizovat a snad nakoniec pochopit...
"Vsetko" sa zacalo, spustilo najdenim tvojich uzasnych stranok, ked som hladala odpoved, preco k nam neprichadza druhe miminko.
Tvoje stranky su tak nesmierne inspirujuce, nazvala by som to zivou vodou pre moju dusicku...
Cosi sa v mojom vnutri zacalo prebudzat...
Plus ten obrovsky prisun energie, radosti, v srdiecku pokoj a mier...
Strach, ktory som dost casto pocitovala z roznych dovod, sa kdesi vytratil...
Som na akejsi krasnej vlne...
Kazdy den mi prinasa nieco nove - nejake nove poznanie, kazdym dnom chapem doslova viac a viac...
Oci vidia viac, farby su vyraznejsie, vsetko je ine.. deju sa zvlastne veci..
Je to zaujimave, pretoze citim, ze su v tom akoby dva smery, ktore sa mi odkryvaju.
Jednak ked sa ucim komunikovat s dusickou nasho miminka a zaroven citim tu zmenu, v ktorej sa momentalne vsetci naplno nachadzame a ako kazdy z nas prechadza obrovskymi vnutornymi premenami... vsetko je akoby zrychlene.. nase myslienky a ako rychlo prichadzaju reakcie na ne... vsetko je v pohybe, uzasne na tom je, teda aspon pre mna, ze citim, ze nie sme sami, ze vsetko ma vyssi zmysel a ze konecne nastava doba, ked to nie je o uceni sa pomocou trestov a bolestou, ale ze LASKA je ta ohromna SILA, ktora LIECI a je tou spravnou CESTOU, je vsade, staci otvorit srdiecka...
Prave mne to pomohlo, kedze som dlho riesila, ci zostat dalej zit v Dansku alebo sa vratit tam, kde sa citim doma... som sice povodom Slovenka, ale manzela mam z Ciech, z Moravy od Zlina, a tam sme zili zopar rokov, tam som citila, ze patrim...
Dnes nechavam veci plynut, uzivam si danej situacie, ked sa tesim z tych pozitivnych veci, ktore ma danska krajina naucila, a ze ich nie je malo..
Velmi dolezite veci v mojom vyvoji na tejto zemi...
To je ale dlha historia a uvidim, ako sa bude dalej vyvijat...
Viem, ze vzdialenost a cas su pojmy relativne...
Dnes ma to ale akosi vsetko zasiahlo...
Aj ked som si myslela, ze som To pochopila, ze deticky prichadzaju, ked je ta spravna doba, i to, ze prichadzaju za odmenu...
Myslim, ze som si presla akymsi vnutornym prerodom, ked pomalicky kazdym dnom chapem viac a viac..
Ako sa veci maju a ze je to skratka urcite nejaka skuska, ktoru som si vopred naplanovala a ma ma vela naucit...
Napriek tomu, ked som dnes zistila, ze miminko este neprislo, chytilo ma to za srdiecko a musela som si poplakat.
I ked slzy boli asi trosku ine.
Akoby sa malo vyplavit to, coho sa bolo treba zbavit...
Neviem, mila Wahl, chcela som sa ta spytat na jednu vec, ci je to komunikacia s dusickou naseho druheho miminka, tazko sa mi to popisuje, akoby stale vnimam okolo seba duhove farby, mam ten pocit...
V hlave, denne ma to intuitivne pritiahne pohladom na veci duhovych farieb, akoby som ich velmi vedomo vnimala..
Neviem, ci je to velmi zrozumitelne napisane, tazko hladam slova..
Trosku som "listovala" internetom, a nasla som tam, ze okrem indigovych a krystalovych deti sa dnes rodia i duhove deti, tak preto ma to asi napadlo, ci to ma suvislost s tou nasou dusickou..
A co to znamena - duhove deti..
I akoby "niekto" pripravoval nasho sedemrocneho synceka Daniela na jej prichod, nedavno prisiel zo skoly, ze jeho pani ucitelka caka miminko a vykladala im, ze to trva trosku dlhsie, kym miminko pride z maminkineho bruska na nas svet, zacal sa o to viac zaujimat, premysla o tom, a kratko nato vysielali v televizii program o miminkach.
Velmi intenzivne to sledoval a ako si predtym nevedel predstavit, ze by prislo dalsie mimi do rodiny, tak teraz sa tesi...
Wahlinka, tebe a vsetkym tym dusickam, ktori ti pisu, este raz zo srdca dakujem, pretoze sa mi casto stava, ako dnes napr., ze sa zacitam do pribehu a ty odpises ako napriklad dnes Hanke, a ja mam pocit, ze odpisujes mne, akoby tam bola zasifrovana sprava i pre mna..
Takze ti z celeho srdiecka dakujem, ze si takto mozeme zakomunikovat.
Prave som pocuvala pesnicku od Jiriho Brezika Balada o srdci , kraaasna skladba...
Za tu ti tiez dakujem!
No vidis, chcela som sa ti vpodstate vyplakat a opat mi to neda neskoncit optimisticky, nejako je mi opat krasne u srdiecka...
Zivot je predsa len krasny, plny nadhernych farieb a voni a zvukov a kazdy den je bohaty na nove neuveritelne zazitky.......
Mam Ta rada...
Dakujem....
Vela stasticka na ten tvojej ceste, nech ti LASKA ukazuje cestu...
severka 16.12.2009

Milá severko,
nemyslím si, že by byla tak důležitá terminologie.
Slova jsou jenom slova.
Důležitější je obsah, to, co se sděluje.
Děti přicházejí na tento svět už pár let jiné, jakoby změněné.
Přicházejí nás učit, otevřít oči, ukázat novou cestu.
Mají jiné schopnosti, dokáží to, co jsme my v jejich věku nedokázali.
Samozřejmě mluvím pouze o dětech počatých přirozenou cestou.
Ty sem, do tohoto světa, přicházejí ve správnou chvíli.
Nikdo by o nich neměl pochybovat.
Školy potřebují jiné učitele, kteří by těmto dětem stačili.
Také na rodiče jsou kladeny vyšší nároky.
Nesmíme tyto děti zahnat do kouta, ale otevřít jim svá srdce, která jsou pro ně tak moc důležitá.
Mluví se často o násilí...
Ale kdo toto násilí prožívá, kdo ho vnímá kolem sebe, na televizních obrazovkách, ale i v životě?
Na Novodvorské v Praze lupič za bílého dne přepadl banku a drží rukojmí...
Kam jsme se to dostali?
Kde je vazba na lásku, na lidské srdce?
Děti jsou moc důležité a dokáží oplácet to, co dostávají.
Není tady žádný dluh.
Pokud vnímají násilí, musí z nich také násilí vycházet.
Je to jako život v kruhu.
Duhové děti mají otevřená srdce, těší se sem do této reality, těší se na duhový svět...
Ale konfrontace s realitou je často bolestná.
Záleží na každém z nás.
Všichni bychom se měli naladit na zcela jinou vlnu, pozitivnější, láskyplnou.
Vystoupit z těch nekonečných pastí, stereotypů.
Doopravdy člověk k životu nepotřebuje mnoho.
Ale život je nastaven jinak.
Srdce jakoby není důležité, protože člověk má jiný, relativně mnohem důležitější program.
Nemůže se zabývat sám sebou a "nějakým svým srdcem".
Jako zábrany v cestě k sobě jsou na každém kroku - nekonečné reklamy, stupidní příběhy v televizi, které nám ukazují, jak máme žít.
Obchody, které nabízejí naprosto nepotřebné zboží...
V dětských očích je ale jiné "zboží", zboží zcela jiné kvality, je to radost, štěstí, láska.
Tohle potřebujeme dostat do života.
Každé dítě, které se rodí do tohoto světa, přichází s nadějí.
Obklopí ho jeho nejbližší, maminka, tatínek.
Jenže tahle ideální doba netrvá dlouho.
Velice brzy slyší odmítavý tón, pak už vnímá, že je lepší, když si hraje sám, stranou od druhých, ve svém pokoji.
Vnímá, že je jakoby na obtíž.
Ve škole je to podobné, pokud se jakkoliv odlišuje od ostatních.
Na výjimky obvykle není školství připravené, učitelé se nedokáží přizpůsobit, naopak je rodičům naznačováno, že musí do jiné školy, kde ho zvládnou.
Děti nemají ty správné partnery, není, kdo by s nimi diskutoval, kdo by jim stačil.
Děti nejsou pouhé krabice, do kterých se sype jídlo a vědomosti.
Děti jsou živé osobnosti, které tady mají své místo.
Děti jsou důležité, potřebovaly by ale větší prostor, potřebovaly by nahlas říkat, co si myslí o světě dospělých.
Když náhodou začnou, jsou brzy umlčeny (Nikdo se tě na nic neptal...).
Děti ještě mají odvahu říkat, co se jim nelíbí.
Děti ještě věří, že se dá něco změnit
Ano, děti mohou změnit tento svět.
Ale samy to nezvládnou, potřebují, abychom je přitom drželi za ruku.
© Wahlgrenis 16.12.2009

Mila Wahl,
zo srdca Ti dakujem za odpoved.
Citajuc medzi tvojimi riadkami citam, ze toto posolstvo muselo "von", ze to bolo zdelenie, ktore je mimoriadne dolezite v dnesnej dobe...
Popisujes tvrdu realitu...
Asi je to dobre to takto naservirovat, nech to clovekom zatrasie...ja vsak verim na dobre-stastne konce..
Sama sa snazim za seba, aby som svojou trochou prispela k zmene..
Od malicka som vedela, ze LASKA je ta najsilnejsia carodejka, ze rodina je dolezita, a to ake mame vztahy s ludmi okolo seba.... ze to co davame, to dostavame...
Ze to je zrejme moje poslanie.. rozdavat svetlo, radost, optimizmus...casto som pocuvala, ze som naivna.. ze som optimista a nie realista, neviem, ale ja som si dobre vedoma, co sa deje vo svete, ako to vyzera, ale tiez viem, ze preto aby nastala zmena, musime dokazat vidiet i tu svetlu stranku veci a tej sa chytit, a v nu verit a samozrejme preto nieco urobit... som nesmierna rada, ze som zenou!!!
Som stastna, ze mam svoju rodinku, ze som dostala zaklad od svojich rodicov, aky som dostala.. a viem, co by som rada ponukla svojim detickam a vobec ludom okolo seba... otvorene srdce, blizkost, podporu, byt tu pre druheho, LASKU...
Dakujem ti Wahl, presne toto som asi potrebovala si uvedomit, kolko uzasnych veci mam, ze som stastny clovek...a ze som na spravnej ceste...
Preto som Ti i pisala, nie kvoli terminologii...
O to vobec nejde, to uz davno viem, ze nase deti su nasa buducnost, a ked sa tu ma na nasej zemi zit inak, v laske, chce to velku zmenu, preto som chcela vediet, co ako rodicia mozme preto urobit, aby nase deti mohli plnit svoje poslanie a rozdavat lasku okolo seba... ale mam pocit, ze to naco som sa ta pytala, dobre v hlbky srdca viem...
Len si to chce verit..
A vlastne si ma velmi potesila, pretoze citim, ze som, sme na spravnej ceste, ze je to presne tak, ako to citim, a preto vnimam, ze by sme medzi seba privitali dalsiie dusicky, mame im co ponuknut..
Lasku, a tu podporu, ktoru potrebuju na svojej ceste zivotom, mat usi a srdce otvorene, ukazat im vsetky tie krasy, ktore zivot ponuka, v podobe farieb, zvukov, voni, byt im tym spravnym sprievodcom na tejto zemi v tomto zivote...ale ich i naucit zvladat prekazky a dokazat si ist za svojim, to co ich naplna a preco im hori srdiecko a zaroven sa i od nich mnohemu naucit....
Jasne, sme ludia a sme na ceste, takze bez chyb to nie je... ale sme na ceste!!!!!!
I to je dovod, preco zijeme v Dansku, nebolo to jednoduche rozhodnutie, pretrhnut korene, ktore sme mali tam na Morave, opustit pristav, zazemie, ludi blizkych nasim srdieckam..
Ale nebolo inej cesty...
Manzel pracoval mnoho dni a mnoho hodin v tyzdni, nas syncek bol vtedy maly, a citili sme, ze musi nastat zmena, ze nezijeme podla svojich predstav, nieco nebolo vporiadku, chceli sme zistit, KTO vlastne sme a CO chceme od zivota, kedze sme z generacie, ked ako deti nas nazor casto nebol dolezity, nazvime to "bola taka doba"..
Ale Dansko sme poznali, pretoze tam sme sa s manzelom spoznali, ked sme tam na rok vyrazili, ako studenti..
Citili sme, ze tato krajina nam moze poskytnut v danej situacii to, co hladame...
A to sme este nevedeli, co nas tam vsetko naozaj caka, ake obzory sa nam tam otvoria, ako to s nami pekne zamava... mnohe stare vzorce sa zburaju...
Inak neviem, ci mozem odporucat vycestovat do zahranicia na skusenou, je to tazke, ale kazdy mame svoju cestu..
Pisem len za seba, svoj maly zivotny pribeh...

A preto viem, preco tu zijem(e) prave teraz, obidvaja sa venujeme praci, ktora nas bavi, venujeme jej tolko casu, aby sme mali energiu na nas ako rodinku, aby sme tu boli ako jeden pre druheho, tak i na svoje zaujmy.. ja som tu nasla povolanie, ktore ma nesmierne bavi a naplna... praca v zdravotnictve - pracujem so starymi ludmi, je to nadherna, inspirujuca praca... plne si mozem denne uvedomovat o com zivot je, ako vlastne malo k zivotu potrebujeme... zijeme v klude, v harmonii za danych okolnosti, denne sme spolu vonku na vychadzkach, len tak kde nas to zavedie, do prirody.. Mame cas na to co chceme, da sa zit skromne, nie je vobec dolezite materialno, je to o nas ludoch...to je priorita.. Je to ale proces velmi vedomy, je to nasa volba....
Nas syncek chodi velmi rad do skoly, nechcem hovorit, ze dansky system je idealny, to vobec nie.. ale mame sa urcite od nich co ucit, v pristupe k detom, vobec Dansko je krajina, kde deti su na piedestale.. nie vzdy v tom spravnom pojati, ale kto chce vyberie si z toho, co je pre neho dolezite... Proste nam ich system vyhovuje, a citime v srdieckach, ze momentalne je to to najspravnejsie pre nas, pre naseho syna...
Ale je to, ako pises, chce sa to zastavit a uvedomit si, co je dolezite v zivote a naozaj staci tak malo... v jednoduchosti je krasa....a to nie je fraza...
Maj sa krasne, mila Wahl, a dakujem ti este raz z celeho srdiecka, myslim, ze som pochopila, co je pre mna dolezite... dakujem....
Ja verim, ze sa este da nieco zmenit a viem, ze deti prinesu tu zmenu, na ktoru cakame a prajem nam vsetkym, aby sme im boli tymi spravnymi pomocnikmi na ich ceste... ja som pripravena, viem, co mozeme ponuknut...
S laskou,
severka 16.12.2009

Wahl,
ten příspěvek k dotazu Rodí se i dnes duhové děti jsi napsala moc hezky.
Cítím to úplně stejně.
Kam dnešní svět spěje?
Důležité věci nikoho nezajímají a to, co není vůbec důležité, je nám předkládáno jako to nejdůležitější.
Jen málokdo prohlédne tuto lest.
Všechno nás to má odlákat od našich vnitřních myšlenek, tolik věcí vnějšího světa nám zaměstnává mysl, že pak již nemáme dostatek sil na to podívat se do sebe.

Světlonoš 17.12.2009


© 2004-2024 Wahlgrenis Zveřejněné materiály jsou chráněny autorským zákonem. Kopírování a šíření jakékoliv části obsahu bez svolení autora je zakázáno.