Byla si v mojom sne
Mila Wahl,
Uz vcera k nam prisla jar a dnes som odlozila zimnu bundu.
Mam pocit akoby aj do mojho vnutra prichadzala jar.
Prave sedim za pocitacom, pisem ti tento list a pocuvam vtacika, ktory mi prisiel zaspievat na balkon.
Nadhera.
Dnes som mala velmi zvlastny a krasny sen.
Bol tak zivy, ze som si velmi dlhu dobu myslela, ze ho ozaj prezivam.
Bolo to zvlastne, akoby sa mi v noci nic nesnivalo, precitla som rano, neviem kedy, ale mam pocit, ze slniecko uz vyslo a vtedy som znova zaspala a vtedy sa mi to “snivalo”.
Bola si tam aj ty.
Toto je moj sen a takto si pamatam jeho zaciatok:
Vidim muza, v ruke ma autosedacku a v nom dieta.
Nedaleko stoji jeho auto.
Odohrava sa to na nejakej vysine, ktora je ale vysoka len par metrov.
Vidim tam aj inych muzov, ktori nabadaju muza s dietatom, aby skocil z vysiny dole.
Nutia ho.
On vaha, nevie, chce i nechce.
Citim, ze to neni az tak nebezpecne, nemusel by nutne zomriet, ci si ublizit padom z tej vysky.
Nakoniec sa otaca, citim, ako si uvedomuje, ze ma dieta a rodinu, oni ho potrebuju, chce sa vratit k nim, dava dieta do auta, chce odist...
Muzi to na neho skusaju znova, dokonca odnekadial privedu sviazanu osobu a vyhrazaju sa muzovi ak neskocis, zabijeme tohto muza.
Muz s dietatom vaha…citim to…som akoby tam…ale akoby to pozorujem z inej dimenzie...
Jeho myslienky su utek, rychlo sa dostat do auta a utiect.
Zrazu sa rozbehne k autu, poklada dieta do auta a vystartuvava prec...
Najednou sa tam zhmotnujem akoby ja, uvedomujem si, ze je to moj otec... viem, ze ti muzi idu po nom a po mne.
Maju jediny ciel, nasu smrt.
Vedia kto sme, vedia, kde nas najst.
Citim, ze smrti neunikneme...
Zrazu sa ocitam v autobuse s ludmi je tam i moj otec, sofer autobusu vie, o co ide, vezu nas domov, kde byvame, chcu pomoct.
Zrazu ma sofer vysadi na ceste, vidim cestu, neviem kadial ist a kde, potom vsak vidim strechy budov...
Neviem, ci ide o dedinu alebo mesto,ale mam pocit ze tam byvam... tam uz musim dojst sama, peso... ale potom akoby sofer vravi, pockaj, doveziem ta az tam...
ocitam sa pred budovou, je to nejaky urad, ma len par schodikov, vystupujem po nich hore...
Od toho okamziku, ako moj otec s tym dietatom (myslim, ze som to ja) utiekli pred tymi muzmi, ma prenasleduje strach.
Strach - najdu nas, jedneho dna nas najdu a nas caka smrt.
Sustredim sa viac na seba, je to moj strach.
Je mi dovolene kdesi nahliadnut a tam je napisane...
Teraz si nepamatam presne znenie, ale viem ze sa tam pise, ze neunikneme, najdu nas, caka nas smrt...
Pride za par rokov... bolo tam aj cislo, ale to si nie som ista ake bolo, ale pride mi okolo 30... (akoby to bolo ze najneskor o tolko rokov ma najdu a nastane moja smrt, dnes mi je 30)
A mna v tej chvili napada, ako sa da zit tolko rokov s tym pocitom, v tom strachu, ze kedykolvek ma mozu najst a zabit?
Toto je akoby prva cast snu, myslim, ze jej rozumiem a ze si to viem vylozit.
Ked si uvedomim, ako to presne sedi, az ma mrazi...
Strach symbolizuje ozaj moj strach, ale nie zo smrti ako samotnej, je to proste sucet vsetkych moznych strachov, ktore cerpaju z jedneho zdroja strachu, okamziku,
ktory nastal prave v obdobi ked som bola malicka ako to dietatko (mohlo mu byt par tyzdnov, mesiacov?) a suvisi s mojim otcom.
Smrt v snu symbolizuje konecne odputanie sa od tych strachov, zmena, novy zivot a to cislo predstavuje pravdepodobne obdobie, v ktorom by sa mi to malo podarit...
Totizto strach ma sprevadza od chvile, ked som este len bola v maminkinom brusku.
Najprv to bol mamkin strach a potom po narodeni uz aj moj.
Strach z otca, strach aby mi nezabil mamicku, ked ju stale fyzicky napadol, strach z chvile, ked k nam niekto pride a oznami, ze nasli otca mrtveho, lebo ho opiteho zrazilo auto, ci niekto zabil v jednej z jeho bitiek.
Nechcem sa o tom rozpisovat, lebo sa vsetko dialo a deje ako sa ma, vsetko malo a ma svoj zmysel.
Len som chcela napisat ako dlho sa vo mne zivil ten strach...
A naviac su tu suvislosti, na ktore mam prist sama a sama si ich spracovat.
Druha cast snu zacala, ked som vosla do tej budovy...
Bolo tam vela ludi, dokonca aj moja mamka, vsetko je mi trochu zahmlene, preco tam bola i ona, viem, ze ja som tam sla uradne, nieco so zivotnou poistkou...
A potom som tam stretla Teba.
Wahl, moj prvy pocit bol presne taky aky som mala doteraz (na tom teraz nezalezi aky bol, len sama som si ho nevedela vysvetlit), ty si sa na mna usmiala, vzala si ma za ruku a posadili sme sa na pohodlne miestecko.
Wahl, neviem to opisat, viem, len ze si mi dovolila nahliadnut akoby do “teba” a do tvojej “prace”.
Mnou prebehla vlna poznania a otvorilo sa mi srdiecko a ja som zrazu citila voci Tebe lasku, uctu a pokoru.
Nic menej, nic viac.
Bolo to nieco, co sa ozaj neda opisat, toto sa musi prezit, pochopit, preto sa ani nebudem snazit to tu opisat.
Nakoniec mam pocit, ze cosi z toho mi neprinalezi opisovat, je to akoby cim viac “vies”, tym menej o tom rozpravas.
Pre mna uz len toto bolo velkym darom, lebo viem, ze sa cosi velkeho stalo a ja uz nikdy nebudem taka ako vcera.
Mne to dalo cosi, co som si priala pochopit a pochopim to len ja, preto nema zmysel to tu pisat.
Ale sen mal pokracovanie…a toto bola cast uzasna, potvrdenie toho co som vzdy tak akosi citila.
Stale si ma drzala za jednu ruku, tak silne, cim viac som akoby citila strach tym pevnejsie si ma drzala.
Prisli k tebe ludia, ktori ta ziadali o pomoc.
Prisla zena posadnuta cimsi negativnym.
Ty si ma chytila za druhu ruku a odvtedy az do konca sna si ma drzala za obe ruky a nikdy nepustila.
Cely cas som citila ako od teba prudi laska k tej osobe a stale si sa usmievala.
Videla som ten “kluc”, pochopila som ho.
Vravis mi, zavri oci a pozri sa “inak”.
Urobila som to.
Wahl, ak to mozem napisat, myslim, ze tomu sa vravi, ze som sa pozerala tretim okom... videla som vsetko jasne, vsetky osoby, miestnost, tu zenu som videla, ale tak inak, videla som tie negativne “osoby”, ktorymi bola posadnuta ta zena, videla som vsetko, ako sa to v nej meni, ako ju pozieraju chrobaci ako... viem, ze som sa niekedy cukla strachom, ale ty si ma vzdy stiskla za ruku, akoby si mi davala odvahu, neboj sa si teraz pod mojou ochranou.
Dokonca si mi ukazala, co mam urobit, ako zenu zbavit posadnutia.
S tvojim doprovodom som to aj urobila.
Napisem len, figurovali v tom tri mena.
Mali v tom velky vyznam.
Ak by si ich z nejakeho dovodu potrebovala vediet, napisem ti ich.
Potom som videla dieta, ktore sa tam zformovalo samo od seba, mozno malo par tyzdnov... objavilo sa mi pri nohach, chcelo ku mne aby som si ho privinula, ale ja som vahala bala som sa, videla som totiz akoby sa nieco zle zformovalo na to dieta.
Este mi vravelo, nechces ma?
Je mozne ze ma nedostanes a potom budes lutovat...
Bala som sa ze sa rozhodnem zle….nevedela som rozlisit, ci ma to len pokusa... potom si ho vzala ale ty do narucia a s laskou si sa mu prihovarala... myslim si, ze tymto a vlastnem celym snom si ma UCILA.
Myslim, ze si mi ukazala, ze laska a usmev su kluce k ochrane.
A myslienka.
Na chvilu som akoby prestala vidiet tretim okom, ale ty si ma stale drzala za ruky.
Cudovala som sa preco, co sa deje, potom som sa uvolnila skoncentrovala a myslienkou som si dovolila “vidiet” znova.
To sme ale uz boli inde…na mieste, kde prebyvali duse, ktore chceli skodit, ty si im pomahala, akoby si tam chodila na navstevu a postupne ich liecila (naraz by ich to “zabilo”).
Stale si ma drzala za obe ruky, ja som to vsetko len pozorovala.
Potom si sa na mna pozrela, usmiala a opytala si sa: pripravena?
A ja som v tej chvili vedela na co sa pytas.
Spolu sme akoby poskocili a zacali sa, stale sa drziac za ruky, vznasat hore k nebu, ktore bolo tak krasne.
Este sa nas za nohy drzali tie duse, ale vedela som, ze musim triast nohami, aby sme sa ich striasli, citila som ze silou vole, myslienkou, stupam hore, ale bola to predovsetkym tvoja hnacia sila, ktora nas tahala hore...
Mila Wahl a s tymto som sa zobudila, citila som, uz v bdelom stave, ako trasiem nohami akoby sa nieco drzalo mojich chodidiel...
Hned som vedela, ze ti toto musim napisat.
Mala som taku radost z toho snu a citila som taku vdacnost, ze tymto Wahl, ti vlastne chcem za to vsetko podakovat.
S laskou, uctou a pokorou...
Janka 22.03.2009
© Wahlgrenis
22.03.2009
